Behind The Enclosure 2

Keď sa jeho karamelové oči konečne odlepili od môjho čela, kývol hlavou k Eleanore, ktorá ma odpútala. Schmatla ma za predlaktie a nasilu postavila. Stŕpnuté nohy ma najprv naklonili dopredu, potom dozadu, až som napokon konečne udržala balans.

„Som Harold,“ povedal kučeravý, kráčajúci pred nami.

„Ja som povedala aj priezvisko,“ poznamenala som.

„Ja som ťa žiadal len o meno,“ povedal. Stále si udržiaval určitý odstup, no aj napriek tomu bol jeho hlas zdvorilejší a vľúdnejší, ako ktorýkoľvek, čo som počula pred ním.

„Styles,“ povedal napokon a ja som prepukla do jemného chichotu. Zaujímavé meno, Harold Styles.

„Takže Harry...“

„HAROLD!“ napomenul ma nasrdene.

„Harold,“ zopakovala som preafektovane, márne sa snažiac napodobiť jeho príšerný britský prízvuk, a potom som pokračovala: „Kam ideme?“

„Do sídla,“ odpovedal stručne.

„Sídla čoho?“ nechápavo som sa spýtala a blúdila očami po priveľmi presvetlenej miestnosti. Halogénové svetlá na strope blikali každú pol sekundu a vytvárali nepríjemne strašidelnú atmosféru, ktorú Haroldove ťažké kroky len dolaďovali.

„Nášho sídla. A už viac nevyzvedaj,“ odbil ma skôr, ako som stihla položiť ďalšiu otázku. Bola som neskúsená, hlúpa a mladá. Mala som utekať, nemala som im dovoliť nasadiť mi tú hlúposť na ruku, ani uväzniť ma, do toho „neväzenia“.

„Len som chcela vedieť, kam ideme,“ dodala som ešte na záver a nečakala som, že sa mi dostaví aj odpoveď.

„To miesto ti zmení život,“ povedal. A mal pravdu. 

Nasledujúcich 24 hodín zo mňa robili oficiálneho väzňa. Väzňa vo vlastnom tele, väzňa, ktorý uväzňuje zase ostatných. Nevedela som, kto bol Harold Styles a netušila som ani, čoho sídlom je táto budova. Jediné, čoho som sa v danej situácii mohla chopiť, bolo to, že som výnimočná. Vraveli to oni, ja to viem.

Hneď, ako sme vošli obrovitánskymi dverami na číselnú kombináciu, ma Styles predal ďalšiemu chlapíkovi. Bol približne rovnako starý, taktiež tmavé oči, no nie také magické, ako Stylesove. Havranie vlasy mu jemne padali do čela a snedá pokožka až priveľmi vynikala v týchto svetlých priestoroch.

„To je Zayn. Zayn Malik,“ povedal Styles a jemne ma postrčil smerom k menovanému. Vystrela som pred seba trasúcu sa ruku, ktorú jemne uchopil a pobozkal. Gentleman, pomyslela som si, no navonok som nedala najavo žiadne rozpaky.

„Zara Shapirová,“ slušne som sa predstavila a vzápätí sa vymanila z jeho dlane.

„Teší ma, Zara,“ povedal a vo všetkej počestnosti sa pousmial. Styles si nás najprv oboch premeral a keď zistil, že žiadna chémia, teda aspoň z mojej strany, nie je na mieste, spokojne odišiel. 

„Takže, prečo si tu, Zara?“ spýtal sa so záujmom v hlase a konečne som mala pocit, že ma tu niekto nechce vypočúvať.

„Ja neviem,“ priznala som a chytila ho za zápästie. Zastavil, no chvíľu váhal, než sa ku mne otočil tvárou.

„Čo so mnou chcú robiť?“ spýtala som sa naoko vydesene, a zmätene som zaklipkala očami. Precízne namaľované mihalnice tu urobili menší prievan, keď som sa snažila svoj herecký výkon priviesť k dokonalosti. Hoci som nevedela, čo čakať, a či sa toho báť, vedela som, že najjednoduchšie sa mámia informácie od ľahko zmanipulovateľných objektov. A vzhľadom k tomu, že som mala aj pekne zaoblený zadok, aj celkom bujné poprsie, týmto sa rozhodne bude ľahko manipulovať. Uhrala som to na stratenú a bezbrannú, ktorá nutne potrebuje pomoc nejakého nabušeného kreténa, ako je tento.

„Zara, si výnimočná,“ povedal a chytil moju dlaň do jeho obrovských rúk.

„To už som počula,“ odvrkla som trošku namosúrene.

„Dokážeš veci, o ktorých ostatní len čítajú v sci-fi knihách a ani o tom netušíš.“ Išlo to pomaly, no hádam sa rozhýbe.

„Ver mi, tuším,“ povedala som pevne a hneď na to som si zahryzla do jazyka. Hlupaňa! Bezbranná neznamená sebavedomá!

„Netušíš. A práve preto si tu. Aby sme zistili, čo vieš a vy...“

„No ták, Zaynie, nebal nám tu nový prírastok,“ spoza Zaynovho chrbta sa dovalil ďalší, tiež pekný muž. Ak to takto bude pokračovať, možno nakoniec toto miesto nebude až také útrpné, ako som si myslela. 

Tieto prvé časti sú celkom nezáživné, ja viem. Ale najprv musím Zaru oboznámiť s prostredím, až potom sa skutočne začne niečo diať. Dúfam, že pri tom dovtedy vydržíte. Komentáre potešia, reakcie tiež:)