Behind The Enclosure 11

Viete, čo je vrchol vášho života? Keď vás uprostred noci zobudí trpký zápach spálenej posteľnej bielizne a neznesiteľná horúčava, sálajúca z neidentifikovateľného predmetu vedľa vás. S nekresťanským revom som vybehla na hotelovú chodbu, desať minút mixlovala s hasiacim prístrojom, kým sa konečne rozhodol poddať môjmu zásahu, a potom zase s revom bežala naspäť. Kým som však stihla tú horiacu vec, ktorá nakoniec nebola vecou, ale mojou spolubývajúcou, uhasiť, Daisy ležala uprostred blčiacej postele a zmetala zo seba žeravé zvyšky periny. V panike som k sa k nej rútila, striekajúc hasiacu penu všade naokolo.

„Zara, zlatíčko, prečo som celá od toho sajrajtu?“ spýtala sa rozospato, no aj tak to znelo milo a pokojne.

„H-horela si...“ vykoktala som sa, stále na ňu zírajúc.

„Ja viem,“ povedala, akoby práve zistila, že na raňajky sa podávajú párky s rožkami. „Oh, jasné, ďakujem,“ dodala ešte, akoby sa práve rozpamätala a hlavou kývla na hasiaci prístroj v mojej ruke. 

„Často v spánku začneš... horieť?!“ vydesene som sa opýtala.

„Áno. To je moja schopnosť,“ vysvetľovala, zatiaľ čo zbierala kusy periny, plachty a vankúša. Posteľ nedotknutá, asi boli na ňu pripravení. Super. V kratučkom ružovom tielku a kraťasoch rovnakej farby odcupkala ku košu, vyhodila to, čo ostalo z jej posteľnej bielizne a potom sa stratila niekde na chodbe. Ako to, že to pyžamo nezhorelo?!

O chvíľku bola späť aj s novou perinou, zabuchla za sebou dvere a uložila sa zas na spánok.

„Ty si ako ten Johny s Fantastickej štvorky?“ neodpustila som si.

„Nie, ja nelietam. Ale tiež mám ohňovzdorné oblečenie,“ podotkla a otočila sa mi chrbtom.

„Dobrú noc, Zara,“ dodala ešte a potom sa už izbou ozývalo len tiché pochrapkávanie.  

„Dobrú noc, Johny s Fantastickej štvorky, čo mi tu vzbĺkol uprostred noci,“ zamrmlala som si sama pre seba a zlepila očné viečka. Prosím, už nehor, Daisy!

„Tak, aká bola noc?“ vľúdne sa spýtal Harold a milo sa na mňa usmial. Všetci sme sedeli pri oválnom stole z mahagónového dreva a tlačili do seba drahé raňajky. Ja som sa uspokojila s obyčajnými miešanými vajíčkami a hriankou, no ostatní takí skromní neboli. Porcelánové taniere si nabrali kopcom a teraz sa mi naskytol pohľad na šesť nadžgávajúcich sa prasiat. Prepáč, Daisy, ale je to tak.

„Nuš, teplá,“ povedala som a Daisy sa zvončekovo rozosmiala. Ako malá, nóó... nebola som zase až taká malá, som pozerala Vílu Cililing. Spomínam si na scénu, keď tam ostala s malým dievčatkom a nemohla ísť domov, lebo vonku pršalo a jej by sa zamočili krídla. Dievčatko jej nerozumelo nič z toho, čo sa jej snažila povedať, namiesto toho sa z jej úst ozýval len zvonivý smiech. Presne taký smiech mala Daisy. Aj ja som sa pousmiala.

„Dnes máme autogramiádu, koncert je až zajtra. Potom rannú show a zase cestujeme,“ vysvetľoval Louis plány na nasledujúce dni. To, ako Daisy visela na každom jeho slove, by neprehliadol ani slepý, no to, ako úspešne ju on ignoroval taktiež nie.

„Máme sa tam vláčiť s vami?“ spýtala som sa otrávene. Nikdy som na žiadnej autogramiáde nebola, no krik nejakých pobláznených pubertiačok, snažiacich sa dotknúť Haroldových vlasov, či iných častí tela, ma priveľmi nelákal.   

„Áno,“ odsekol Liam. Asi zlá noc a to neusudzujem len z dvojmetrových kruhov pod očami. Prikývla som, akože rozumiem a ďalej sa rýpala vo vajíčkach.

„Páči sa ti tu?“ Zaynov hlas ma zastavil pred vstupom do izby.

„Hm, áno,“ povedala som.

„Nemám žiadne chipsy ani diétnu kolu, ale nechceš aj tak zaskočiť?“ spýtal sa s nádejou v hlase. Fľochol na svoje dvere, potom zase na mňa a keď videl môj výraz tváre, smutne sklopil zrak.

„Čo sa deje?“ Hodil na mňa psie oči.

„Nič sa nedeje. Kydnem na seba nejaký mejkap a prídem,“ upokojila som ho a nahodila chabý úsmev.

„Nie, Zara, niečo sa deje,“ zahlásil a potom zmizol v izbe. Žiadny mejkap sa nekonal a on to dobre vedel. Áno, uhádol, niečo sa deje. A deje sa to už odvtedy, čo sa v ten prvý deň napchal ku mne do izby. Zbehlo sa to príliš rýchlo. Záleží mi na ňom, no to, čo sa stalo s Haroldom, nezmením. Nikdy... 

 

Je tu nová časť, dúfam, že sa vám bude páčiť. Jedna z vás písala, že by chcela vidieť aj Zaru, a hoci je na banery, dávam sem túto jej fotku. Zanechajte mi reakcie, komentáriky, veľmi ma vždy potešia:) Som strašne rada, že sa blížime k neuveriteľným 20.000 zhliadnutiam blogu. A taktiež vám ďakujem za všetky ohlasy, posúva ma to ďalej, motivuje k písaniu:)