„Tak, toto
je tvoj apartmán,“ povedal Zayn a hodil moju obrovskú cestovnú tašku
k manželskej posteli s baldachýnom. S otvorenými ústami som
stála ako obarená pred prahom do izby a nedokázala som sa pohnúť. Takú
prekrásnu izbu nemajú ani princezné v detských rozprávkach. Už len tá
posteľ bola väčšia, ako celá moja predchádzajúca izba a všetok nábytok,
koberec, závesy, či iné doplnky, boli do bodky zladené so všetkým ostatným.
Vytváralo to taký majestátny celok, že ak DaVinci maľoval henten úsmev tri
roky, toto by na plátno nepreniesol ani za celý život. Vtom som si všimla
dokorán otvorené dvojité dvere, smerujúce do ďalšej spálne.
„Tam budeš
spať ty?“ spýtala som sa a hlavou kývla smerom k druhej posteli.
„Nie. Ja
budem s Niallom oproti. Ty budeš s Daisy, Louisovou zverenkyňou,“
objasnil a zavrel za nami dvere.
„A ostatné
zverenkyne?“ vyzvedala som.
„Vybrali
si polišov,“ odsekol a tým uzavrel túto tému.
Daisy bola
taká zvláštna osôbka. Ak si odmyslím to, že vedela sálať oheň, bola asi
najmilším človekom, akého som kedy mala možnosť spoznať. Povahou aj výzorom
presne zapadala do tejto princeznovskej komnaty. Omamný úsmev, ktorý odhaľoval
dva rady žiarivo bielych zubov, sa držal na jej tvári dvadsaťštyri hodín denne
a opantával všetkých ľudí naokolo. Pricupkala do nášho spoločného
apartmánu, blonďaté kučierky jej padali na uzučké plecia a zvonivým
hláskom povedala: „Ahoj, som Daisy a neznášam zeler.“ Tak po prvé, kto sa
predstaví tým, že nemá rád zeler a po druhé, kto na svete ho rád má?! Do
spoločného šatníka začala vybaľovať šaty, väčšinou v pastelových farbách,
ktoré nenávidím.
„Ty
si...?“ spýtala sa, keď som sa ja očividne k slovu nemala.
„Ó, jasné.
Ja som Zara,“ vymáčkla som sa napokon. Zavesila na vešiak nebovomodré šaty
s bielymi kvietkami a otočila sa mi tvárou.
„Teší ma, Zara,“
povedala, venovala mi milý úsmev, za ktorým sa však skrývala určitá zvedavosť.
Potom pokračovala v robení úhľadných kôpok, ktoré boli nad môj ľudský
pochop, pričom si spievala nejaký hlúpy song.
„You can't go to bed
Without a cup of tea
And maybe that's the reason
That you talk in your sleep
And all those conversations
Are the secrets that I keep
Though it makes no sense to me...“
„Je to krásna pieseň, však?“ spýtala sa, keď
dospievala.
„Nóó, hm, áno,“ pritakala som, lebo som mala pocit, že
jej na tom až prehnane záleží.
„Ty ju nepoznáš,“ skonštatovala. Súhlasne som prikývla,
zahryzla do spodnej pery a hrabala v pamäti, kde som už ten
romantický text počula. Nič.
„Je to ich pesnička. Napísal ju Louis a toto je
časť, ktorú spieva on,“ vysvetlila mi, nežne pohladila biele tričko, ktoré
práve vložila do skrine a obrátila sa ku mne. Sršala z nej pýcha, no
úsmev na jej perách bol veľmi smutný a v očiach sa jej okrem sĺz
lesklo aj niečo iné.
„Čo sa deje?“
spýtala som sa ustarane. Tú dievčinu som nepoznala ani hodinu a už mi
rvalo srdce, že tu predo mnou stojí taká zlomená.
„Ľúbim ho.“ V tom momente sa zosypala na mäkučký
hnedý koberec, pritiahla kolená k brade a nechala tým mokrým slaným
znakom smútku voľný priestor. Pribehla som k nej, zavrela za nami dvere
šatníku a posadila sa hneď vedľa. Jednou rukou som ju objala, druhou
palcom utierala obrovské slzy z krásnej tváre. Už tu viac nesedeli Daisy
a Zara – výnimočné študentky nejakej školy zvanej Enclosure. Sedela tu
osemročná Zara vo vyťahanom šedom tričku až po kolená a jednoduchých
bavlnených nohavičkách. Tuho objímala svoju malú sestričku, Lenku, ktorá
nehybne sedela na zemi a počúvala zvuky, ozývajúce sa zdola. Mama sa vo
svojom zúfalom amoku zabuchla v kúpeľni a pravdepodobne s fľašou
vodky v ruke skuvíňala od bolesti vždy, keď sa ostrá žiletka dotkla jej
blednúcej pokožky. Otec bezmocne trieskal na jej dvere a hučal, že ak
okamžite neotvorí, tak tie dvere vykopne a následne ju rozdrapí.
„Prečo sa to muselo stať práve nám?“ spýtala sa
chladne, oči zapichnuté do podlahy.
„Neviem,“ odpovedala som rovnako bez duše, ako ona. Netušila som, či narážala na moju chorobu nechorobu alebo mamine následné zbláznenie sa, či otcove výbuchy a vyhrážky na mamine konto, no moja odpoveď bola všeobecná.
„Neviem,“ odpovedala som rovnako bez duše, ako ona. Netušila som, či narážala na moju chorobu nechorobu alebo mamine následné zbláznenie sa, či otcove výbuchy a vyhrážky na mamine konto, no moja odpoveď bola všeobecná.
Toto je Daisy. A to nad tým nová časť, ktorú si užite. Podľa mňa je jednou z tých schopných. Som zvedavá na vaše komentáre a reakcie, takže mi ich URČITE zanechajte. Ďakujem vám za všetko:)
Presne tak, ako som sľúbila, píšem komentár. Táto časť sa mi páči a páči sa mi aj nová postava. Dúfam, že sa s ňou bude rozprávať aj po turné, pretože myslím, že sa v mnohom so Zarou zhodujú (teda aspoň v tom, že sa zaľúbili do niekoho z 1D). Teším sa na novú časť. Dúfam, že bude taká skvelá ako všetky. Myslím, že bude :)
OdpovedaťOdstrániťPrekrásne :) ... píšem komentár ale stále som v nemom úžase, pri ktorom neviem vjadriť ako sa mi tá časť neskutočne páčila :)
OdpovedaťOdstrániťči je časť dlhá, alebo kratšia, stále je a bude to úžasný príbeh!!!!! <3 je to naozaj dokonalé!! :) pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániťUplne úžasné, Ako vždy. neskutocne sa tesim na dalsiu cast. :)
OdpovedaťOdstrániťdokonalosť...vždy sa opakujem...ale inak to nejde...tá Dalsi mi príde strašné zlatá :) a teraz si nie som istá, či ho ľúbi naozaj alebo ako fanúšika zblaznená do speváka chlapčenskej skupiny <3
OdpovedaťOdstrániťšatníku/duba... prečo nemáte rady zeler, to je výborná zelenina, určite by vám chutila, keby ste ju aspoň ochutnali... výborná časť, prosím pokračuj... e.
OdpovedaťOdstrániťsuper všetky časti, Daisy je peknučná, ukážeš nám aj Zaru?
OdpovedaťOdstrániť