sobota 27. apríla 2013

The Family Secret 14


Zayn ma zozadu objal okolo pásu jednou rukou a druhú mi pritlačil na ústa. 
„Nebráň sa a dám ju preč,“ zašepkal mi do ucha. A čo by som asi tak urobila, keby ju dal preč? Začala kričať? No to tak určite. Jediný človek, ktorý v najbližšej budúcnosti neočakáva svoj posledný výdych a nechodí len s pomocou barličky, a tak by mi mohol pomôcť je tá „milá“ pani za okienkom realitky. Keďže ma moje myšlienkové pochody na pár minút držali v kľude, Zayn ruku zložil. Pevne ma chytil za zápästie a ťahal dakam do kelu. Päť, štyri, tri, odrátavala som v duchu a dávala mu pocit nadradenosti. No nie na dlho. Dva.. Jedna! Silno som mykla rukou, čo nečakal, a tak ma pustil a cúvol o niekoľko centimetrov, čo mi dalo presne taký priestor, aký som potrebovala. Z celej sily, čo bolo u mňa celkom nemálo, som ho kopla do brucha, a hoci som to nikdy pred tým nerobila, celkom sa mi to páčilo. Pouvažujem o thajskom boxe, ale neskôr. Zayn sa zapotácal, no skôr, ako sa stihol úplne spamätať sa jeho nos zoznámil s mojim úderom a pravý hák to celé len zakončil. Zayn ležal nehybne na zemi a rukami zvieral krvavý nos. 
„Čo si si myslel?“ spýtala som sa sarkasticky, zvrtla sa na opätku a aj keď som žiadny nemala som sa pobrala na odchod. 
„Ako vidím, tak toľko zlata zo súťaží nemáš len preto, že sa kurvíš s trénerom,“ povedal zlomene a prinútil ma otočiť sa. 
„Ty, drahý Zayn,“ podišla som k nemu, „vieš veľké hovno o všetkom, čo sa to tu deje!“ zakričala som naňho a ešte raz ho kopla no.. trošku nižšie ako do brucha. Nebola som na seba hrdá, pretože zmlátiť niekoho len tak na ulici nie je môj štýl, no Zayn tiež nehral podľa pravidiel a koledoval si o to. Začali ma zmáhať myšlienky o tom, koľko tam asi bude tak nečinne ležať a vzhľadom k tomu, že jediná schopná realitná agentúra v meste má hlavné sídlo v krajine nikoho, odhadujem to na dosť dlhú dobu. Keďže plán A zlyhal na plnej čiare, nasledoval plán B. Nebolo to bohviečo, ale úprimne som čakala, že mi realitka poskytne viac informácií. Zastavila som na 17 Back Street, predo mnou zo zeme vyrastal domček, kedysi mi tak známy. Kedysi som ho nazývala domov, no teraz to bol len dom. Na schránke už bolo iné meno, takže sa očividne predal. Otvorila som bránku do záhrady a úzkou cestičkou mierila k dverám. Chvíľku som váhala a v hlave si nacvičovala, čo tým ľuďom asi tak poviem, no potom som nabrala odvahu a zaklopala. Jedenkrát, potom druhý. Nič. Ticho. Nepočula som v dome telku, zvuk nejakého spotrebiča, či kroky smerujúce k dverám. Možno nie sú doma, pomyslela som si. Pravdepodobne sa išli zoznamovať so susedmi a ako poznám napríklad takú pani Samonsovú od vedľa, určite by ich nenechala odísť bez ochutnania jej maslových sušienok a čiernej kávy. Otočila som sa a sklamane sa pobrala domov. No nestihla som urobiť ešte ani tri kroky, keď zavŕzgali dvere za mnou. 
„Paul nás varoval, že prídeš,“ ozval sa milý ženský hlas spoza mňa. 
„Prosím? Ako to myslíte, že varoval?“ otočila som sa s nechápavým pohľadom. 
„Povedal, že príde dievča a opísal presne teba. Prišla si zistiť ich novú adresu, však?“ spýtala sa staršia žena. Mohla mať tak okolo šesťdesiatky, hlboké vrásky zdobili jej veselé prenikavé modré oči. Riedke šedivé vlasy mala zopnuté do drdola a oblečené mala krémové bavlnené tričko, hnedé tepláky a vlnenú vestu, aby jej nebola zima. Sama viem, aký chlad tam niekedy zavládol. Zaskočene som prikývla, nevedela som zo seba vydať ani hláska. 
„Poď dovnútra, dieťa,“ povedala a gestom rukou ma pozývala dnu. 
„Som Nela,“ vymáčkla som zo seba napokon, keď už som stála v našej predsieni. Nič sa nezmenilo, ostala maľovka i podlahy, dokonca aj väčšina kusov nábytku, no aj napriek tomu mi to pripadalo iné. Pusté. Čakala by som, že z každého rohu sa na mňa vyvalia spomienky, šťastné aj bolestivé a nebudem môcť zastaviť slzy. Že sa tu rozplačem a táto milá pani ma bude hladiť po chrbte, pretože nebude vedieť, čo povedať a ja budem len plakať, pretože všetko je inak. Pretože moja mama, žena, ktorá robila z tohto domu domov, každé ráno mne aj Amande balila desiatu do školy, milovala nás aj napriek tomu, že naši otcovia jej zlomili srdce a vedela, že môže každú chvíľu zomrieť, tu už nebola. Nevedomosťou nás chcela chrániť pred utrpením, no možno keby sme to boli vedeli, všetko by bolo inak. A toto by bol stále náš dom, Jake by bol naďalej len môj tréner a Paul ukážkový otec. No žili by sme v klamstve. Teda, vlastne ani nežili, pretože pre mamu, Jaka a Paula to bola len pretvárka pred nami, nie skutočný život. Oni si vybrali žiť bez lásky, aby sme jej my mali dostatok. A preto som tu, aby sa už nikto nemusel ničoho vzdávať. 



Tak, máte tu novú časť, no na minulej ma sklamal počet komentárov. Takže, hoci neznášam takéto ťahy proti čitateľom, pokiaľ tu nebudú minimálne 4 komentáre, tak ďalšia časť jednoducho nebude. Každopádne, užite si túto, zanechávajte reakcie a hlavne komenty.
PS: Minule ma potešilo jedno dievča (Gabi) a napísalo mi, že dlho hľadala blog, ako ten môj a ešte iné veci, ktoré mi strašne pohladili srdiečko:) Ani nevieš, ako si ma potešila, no nevedela som, ako ti mám hentam odpísať:) 


13 komentárov:

  1. ja tuto poviedku proste milujem <3 len ja sa chcem spytat....ze Zayn je teraz v 1D? alebo je to len obycajny Zayn? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. wuó dievča! :3 tešing jak sviňa, že si sem niečo pridala.. popravde neverila som, že to pridáš, ale wuá :D ten začiatok? ha? wtf? ona ho surovo zmlátila? :D shit :D ide ti to.. hmm perfektne :D btw konečne niečo nové, napínavé a 'weird' zároveň :) ale predsa sa mi to páči :3 :) pohni si ďalej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. samozrejme..nesklamala si :D ako vždy nádherné!!! <3 len, nemusela Nela tak doriadiť Zayna :D :D :D ale možno si to zaslúžil :D :D :D
    a ja by som sa tiež chcela spýtať..:D Zayn.tu je ako obyčajný chalan?? :D alebo z 1D??? :D :D ale asi ako obyčajný chalan že?? :D :D
    ale aj tak, krásne :D
    teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zayn je prosto Zayn, obyčajný chlapec. Jediný dôvod, prečo som vybrala zrovna meno Zayn je, že fantázia zlyhala a na Óčku išlo WMYB.

      Odstrániť
    2. ahá :D dobre, ďakujem :D lebo ja som stále bola na tom, že je to Zayn z 1D :D ale, pri čítaní, si zayna môžem predstavovať ako zayna z 1D že?? :D :D

      Odstrániť
    3. Môžeš si ho predstaviť ako len chceš:) Ja si ho tak predstavujem :D

      Odstrániť
  4. Som rada, že tam bolo aj niečo zo Zaynom, ale nemusela ho zbiť ://
    Každopádne je to úžasná časť a neviem sa dočkať ďalšej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to naozaj neskutočné :)
    Máš veľmi dobrú slovnú zásobu a som velmi rada, že som narazila na tento blog ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Je to prosto užasne! Premyslene, užasne opísane! Už neviem čo ti písať :D A tiež nechcem aby si si myslela, že to čítam len preto, že ty čítaš Tiptoe :DD Nie, som rada že si mi poslala tvoj blog a že píšeš niečo takéto :) Kiežby som aj ja mala tolko čitatelov -_- Možem snívať! Ospravedlnujem sa, že som nedala na minulu časť komentár ale čítala som to v noci a bola som mrtva :D <3 ďakujem že to pííšeš

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ja som ta Gabi spomenuta na konci :) som rada že som potešila :) o to mi aj išlo :)
    nerob si inaš taku hlavu z komentarov :) niekedy ludia citaju aj bez toho aby komentovali :) neprestavaj písat lebo ked ma odsudis na dalsie roky hladania dobrej blogerky asi si pojdem hodit slučku :D

    dalej už len dodam že dalsia super čast :) som zvedava ako to bude pokracoat s tou panou :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. ty nás nevydieraj... radšej píš píš píš... je to úžasné, aj keď nie vždy sa chce napísať komentár, vieš, že ledva čakám na dalšie pokračovania... a tuším si mala narodky... tak všetko naj dodatočne... e.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ani predstaviť si nevieš čo prebieha v mojej mysli keď čítam túto poviedku od ktorej neviem odtrhnúť oči.... ďakujem.. píš ďalej a neprestávaj.. nikdy :)

    OdpovedaťOdstrániť