Jake
zaparkoval pred budovou telocvične. Ako obarená som schmatla svoje
veci a zamierila rovno do šatne, ani som sa neunúvala počkať ho.
Hneď ako som vstúpila do vnútra, spustila sa na mňa lavína s
úprimnými sústrasťami, objímaním a bozkávaním na líca. Bolo
to milé, ale bolo to to posledné, čo som teraz potrebovala alebo
uvítala a vďaka zavádzajúcim myšlienkam, ktoré mi behali po
mysli, som to nevedela ani patrične odceniť. Bolo mi však ľúto
ich odbiť, pretože ich strach o mňa a starostlivosť bola skutočne
úprimná a bola som vďačná, že títo ľudia ma majú aj napriek
všetkému stále radi a tak som im vyhovela a objímala sa s nimi
asi desať minút. Keď som sa konečne dostala z ich nekonečného
uväznenia, zamierila som sa prezliecť. Akurát som si vyzliekala
tričko, vtrhla dnu Cindy, ktorá sa na našej objímacej akcii
nepodieľala.
„Čo si robila vtedy u Zayna?“ vybafla na mňa
naštvane.
„Nemôžem za ním chodiť?“ spýtala som sa a
pokúšala som sa zachovať ľahostnajný tón. „Samozrejme, že
môžeš, ale je zaujímavé, že najprv oňho ani nezavadíš a keď
sa dozvieš o nás dvoch zrazu si na ňom nalepená!“ Cindy
predvádzala dokonalý žiarlivostný výstup.
„Tebe o čo ide? My
so Zaynom sme len kamaráti, nič viac! A teraz mám určite iné
problémy, ako riešiť tvoju žiarlivosť,“ odbila som ju.
„Aj
by som ti uverila, keby si vtedy od neho tak nezutekala. Nepočula
som síce o čom ste sa bavili, ale myslím, že keby áno, tak by
som tento výstup mala aspoň podložený!“ zvyšovala hlas.
„No
tak, kočky, nehádajte sa,“ otvorili sa dvere a v nich stála Mel,
moja jediná záchrana pred touto trápnou hádkou. Po rozcvičke a
desiatich minútach na švihadle sme išli sparovať a keďže mne
nevyšla dvojica, išla som s Jakom. Náramne mi to padlo, lebo
zmlátiť ho do nepríčetna mi teraz príde vhod. Chvíľku
sme sa len tak oťukávali a potom sme začali normálne boxovať.
Jake si zrejme najprv myslel, že som len dala kvalitné nasadenie,
keď som tak dlho nebola, no keď som mu uštedrila pravý capák,
ktorý nestihol vykryť, spýtal sa ma: „Čo sa deje?“
„Čo sa
deje? Hmm, nechceš mi radšej ty povedať, čo sa deje?!“ spýtala
som sa zadychčane. Predsa len, moja kondička trošku oslabla.
„O
čom to hovoríš?“ povedal a zjavne sa mu nedarilo znieť isto.
Asi si skutočne nebol istý o čom hovorím a nechcel mi dať
príležitosť zistiť niečo viac, ako už viem.
„Asi som našla
niečo, čo som nemala,“ chcela som ho zavádzať a dúfala som, že
v panike vypotí niečo, čo mi aspoň trošku napovie.
„No tak to
by ma teda skutočne zaujímalo, čo si našla,“ povedal a ja som
vedela, že je rozrušený, lebo z posledných úderov nebol ani
jeden čistý.
„Takže po dome schovávaš viac vecí, ktoré by
som nemala nájsť?!“ vyletelo zo mňa. Kusla som si do jazyka, no
už bolo neskoro.
„Čo ty, kurva, robíš v jeho dome?!“ zapojil
sa Zayn dosť podráždene do rozhovoru. Zrazu prestali všetci
boxovať.
„No ták, žiadne ulievačky, pokračujeme alebo sa
môžete zbaliť a ísť domov!“ ukončila to Olivia v správny
čas.
„No to sa ti podarilo,“ zašepkal Jake a ďalej sme sa už
venovali len boxu. Po tréningu som sa rýchlo osprchovala a išla k
Jakovi. Pešo, lebo on ešte musel odtrénovať dve hodiny. Mne to
vyhovovalo, pretože autobus ma vyhodil pár metrov od jeho domu a ja
som mala dve hodiny čistého času na získanie ďaľších kúskov
do mojej skladačky. V Jakovom byte bolo toľko bordelu, že nájsť
niečo zmysluplné by mi zabralo hodiny. No obálka bola v zásuvke
sama a tak budem hľadať na takých miestach, kde by som to najmenej
čakala. Začala som jeho spálňou. Bolo tam len pár skriniek,
šuflíkov a poličiek, takže by som to mala mať do pol hodiny
zoskenované. Nočný stolík mi prišiel ako klišé, tak som začala
skriňou na oblečenie. Bolo to zvláštne, pripadala som si trochu
ako úchyl, ale zvedavosť premohla ten trápny pocit. Boli tam
tričká, džínsy, tielka, slipy, ponožky, jednoducho to, čo má
každý normálny chlap v skrini. Nič prekvapujúce, nič
nezvyčajné. Trochu ma to zarmútilo. Neviem, čo som čakala, ale
toto to rozhodne nebolo. Zavrela som skriňu a presunula sa k
poličkám, no stále som to nemohla dostať z hlavy. Ťahalo ma to k
tej skrini. A tak som ju zase otvorila a začala pozorne prehľadávať.
Snažila som sa dávať veci na tie isté miesta, no myslím, že
Jake by nespozoroval ani keby som mu sem priniesla nový gauč, takže
je to jedno. Prezerala som pozorne poličku po poličke, no nič
zvláštne som nenašla, až na... v tretej poličke, kde boli tričká
naukladané do úhľadných komínov, bolo menej miesta ako na
ostatných. Pri ostatných boli veci od okraja police vzdialené aj
desať centimetrov, no tu sa takmer nezmestili. Jemne som vybrala
veci a zaklopala na zadnú stenu. Bola dutá a hore mala asi sedem
milimetrovú medzeru, takže nebolá pôvodná. Niekto ju tam vsadil.
Jemne som chytila zadnú stenu za jej hornú časť a opatrne ju
vyklopila. Ešteže tam bola tá medzera. Nevedela som, čo konkrétne
tam na mňa bude čakať, ale úhľadné kôpky nejakých papierov sa
mojim odhadom vyhýbali na kilometre.
|
|
Wuej, je tu ďalšia časť a priznám sa, že keby som mala tie myšlienkové pochody, ktoré som mala pri jej písaní, tak ju štylizačne teraz napíšem omnoho lepšie. Lenže teraz by to už nebolo ono a možno by mi niečo uniklo. To určite nechcem. Tákže, čítajte, zanechávajte reakcie a komentujte:)
Uzasnee. Neviem preco bolo k minulej casti tak malo komentarov, ale hlavne neprestavaj v pisani <3
OdpovedaťOdstrániťáá :D :D je to fakt skvelé :D :D :D ..ale..čo našla v Jakovej skrini?? :D a jak Zayn na tréningu vyskočil :D :D áá :D :D :3 pokračovanie, prosím, čím skôr :D
OdpovedaťOdstrániťÚžasné!:)
OdpovedaťOdstrániťĎalšiuuu :)
OdpovedaťOdstrániťje to perfektné, začína to byť čím ďalej napínavejšie... prosím, pohni si... e.
OdpovedaťOdstrániť