The Family Secret 12

Zobrala som pár z nich. Účty. Nič iné, len nejaké hlúpe účty od... leteniek, školy, malých prevodov. Na prvý pohľad nezaujímavé, no mne sa nechcelo veriť, že by ma tá skrinka priťahovala ako magnet, ak by som v nej mala nájsť celoročné Jakove účtovníctvo. A tak som sa v tom začala šťúrať. Prvá obálka je z jedenásteho decembra z pred desiatich rokov na letenku do Álp a pod ňou je účet za spätnú na prvého januára nasledujúceho roka. Spomenula som si, že jedny vianoce a nový rok sme trávili v Alpách. Amanda bola vtedy úplná krpaňa a koniec koncov, aj ja. Prešla som na ďalšiu. Siedmeho júla, letenka do Egypta. Toho roku sme boli v Egypte, aj destinácia sedela, dátum si skutočne nepamätám. Prebrodila som sa pár ďalšími obálkami, vo všetkých boli účty za letenky do krajín, v ktorých som v tom období bola. Potom nasledovali každomesačné prevody na mamin účet. A úplne na konci bol rodný list. S mojím menom, čiže asi môj rodný list. Meno mami bolo pochopiteľné, no meno otca mi vyrazilo dych. Jake Stone. Jake, Jake, Jake! Ako môže byť on môj otec. A kto je potom môj doterajší otec? Vie on vôbec, že nie som jeho dcéra? Preto sa nehlási? Lebo vie, že môj biologický otec by sa mal o mňa postarať? Ten otec, ktorý nechal moju mamu v podstate spáchať samovraždu! Toto všetko bolo na mňa príliš veľa, slzy si našli cestičky z mojich očí. Ani som si neuvedomila, že tam sedím tak dlho, až kým nebuchli vchodové dvere. 
„Vieš, koľko otázok si svojim výstupom spôsobila?“ kričal Jake odo dverí, no neznel nahnevane, skôr vystrašene. Neodpovedala som. 
„Nel, si tu?“ Zase nič. Nemala som momentálne silu odpovedať mu a vedľaší efek je, že mi príde epické, keď ma tu takto nájde, uprostred tony papierov a uplakanú. Ako z nejakého filmu, ale ja som nezistila, že môj muž ma podvádza, to by bolo fajn. Ja som zistila, že moji rodičia alebo skôr „rodičia“ ma celý život klamali. 
„Nel, čo tu rob...“ stíchol, keď ma uvidel. Mala som pravdu, bolo to efektné. 
„Ahoj, oci,“ vykoktala som zo seba. 
„Nely, ja ti to vysvetlím,“ povedal Jake. 
„Asi už nie je čo vysvetľovať. Prečo ste mi to nepovedali? Podviedla mama otca s tebou? Aj Amanda je tvoja dcéra, alebo len ja som čierna ovca rodiny?“ kládla som otázky, na ktoré som už vlastne aspoň tušila odpovede. Teda, aspoň som si to myslela. 
„Necháš ma vysvetliť ti to?“ spýtal sa teraz pre zmenu on a moje mlčanie bral ako súhlas. 
„Ja a Paul sme...“ 
„Ste čo?“ 
„Milenci,“ vypadlo z neho a mne zčernelo pred očami. Zmysly sa mi však rýchlo vrátili, pretože toto zistenie celý problém len zkomplikovalo. 
„Ako si si už určite domyslela, som gej. A Paul tiež. Sme spolu už od strednej a pred sedemnástimi rokmi sme sa rozhodli, že už sme dosť dlho spolu na to, aby sme boli rodina. Chceli sme deti, no v našom prípade to bolo nemožné, potrebovali sme matku, ktorá nám ho vynosí. Vtedy sa objavila Diana a po nejakom čase nám sľúbila, že ona to pre nás urobí. V tom čase potrebovala peniaze, takže jej taká ponuka padla vhod. S Paulom sme sa dohodli, že prvé bude zo mňa a druhé z neho. Takže ty si moja a Amanda jeho, ale v podstate sme chceli, aby ste boli obe naše. No po čase sme dospeli k názoru, že dieťa vychovávané dvomi mužmi bude pre spoločnosť asi príliš veľké sústo, ktoré neprijme. A medzi týmto všetkým sa stihla Diana do mňa zaľúbiť, no ja som po tom všetkom, čo pre nás urobila, nemal silu a ani vôľu ju odmietnuť. Preto sme po dlhých úvahách dospeli k tomu, že bude pre všetkých lepšie, ak deti budú vyrastať v normálnej rodine a Paul s pravidelným príjmom vyzeral ako lepší variant. Rozhodli sme sa vás chrániť, lebo sme sa báli, ako zareagujete.“ 
„Ale ona ti napísala ten list. Ty si vedel, čo sa chystá urobiť a ani si sa nepokúsil jej v tom zabrániť! Ako si mohol? AKO?!“ kričala som pomedzi slzy. 
„Mýliš sa! Myslíš si, že by som nechal ženu, ktorá pre nás toľko urobila a ktorú som ľúbil ako sa len dalo, no nie tým spôsobom, ako to ona potrebovala, len tak umrieť?! List s mojím menom našli v jej kabáte v márnici. A bol tam aj jeden pre Paula. Bolo to niečo ako jej posledná vôla a my sa snažíme spraviť všetko, čo bude v našich silách, aby sme jej vyhoveli. No mne sa to zjavne nepodarilo. Chcela, aby si bola šťastná, aby si žila vo svete bez...“ Nevedela som ho doplniť a ani on zjavne nenachádzal správne slovo. Môj svet sa zrútil ako domček z karát, tentokrát úplne. Všetko v čom som žila, čomu som verila, bola lož. Ani som sa ho nemusela pýtať, či to, že som ho vtedy prerušila uprostred sexu s babou, je ďalšie klamstvo. Bolo to samozrejmé. 
„Ľúbiš otc.. Paula?“ bolo jediné, na čo som sa zmohla. 
„Viac, ako kohokoľvek na svete,“ povedal po dlhej dobre niečo, čo aspoň okrajovo dávalo zmysel. 
„Tak potom by vám vnímanie spoločnosti nemalo zabrániť byť spolu,“ vravela som, pretože som nechcela brániť láske ľudí, ktorých ľúbim, nech už je akákoľvek. 
„Robíme to pre vás. Ver mi, je to takto lepšie.“ 
„Nie, nie je, každý by mal byť s tým, koho miluje,“ povedala som. 
„A preto sme my dvaja spolu. Konečne môžem byť so svojím dievčatkom a nemusím jej každým slovom klamať,“ pritúlil si ma k sebe a dal mi pusu na čelo. 

Pfúú a je to tu. Tá osudová časť a som neuveriteľne zvedavá na vaše názory. Ale na druhej strane mám aj neskutočné obavy z toho, ako to prijmete. No to je jedno, píšem svoj príbeh a píšem ho tak, aby sa páčil mne, takže vaše názory vám neberiem, no za príbehom si stojím. Ja by som jednoducho nikdy nemohla napísať niečo tak otrasne otrepané, ako väčšina (česť výnimkám) báb s blogmi. Ak som vás sklamala, prepáčte, no chcem vedieť váš názor, nech už je pozitívny, či negatívny. Takže čítajte, zanechávajte reakcie a k tejto časti poprosím hlavne komentáre. :)