Možno ak by som bola rýchlejšia alebo sa
neobťažovala odkladať pero na správne miesto, nesedela by som teraz za
kývajúcim sa plechovým stolom, na ľadovej stoličke a neriskovala
prechladnutie. Možno by som ležala schúlená v Zaynovom náručí a hľadala
súmernosť medzi našimi nádychmi a výdychmi. Možno by som sedela na deke
v parku, pojedala citrónovú zmrzlinu, lebo tú mám najradšej,
a v duchu žiadala len toľko, aby som sa aspoň trošku opálila. Lenže
ja som nebola rýchla, minimálne nie dostatočne. Zahniezdila som sa, hľadajúc
vhodnú polohu, pri ktorej by sa mi konštrukcia stoličky nezarývala do zadku
a opačne. V krátkych rifľových šortkách a obyčajnom bielom
tielku som sa blížila k bodu mrazu človeka. Očividne bolo štátu aj všetkým
ostatným jedno, čo sa deje s ľuďmi, ktorí tu musia sedieť. Pretože neboli
dosť rýchli a narazili na pokazené okno. Lenže ja som nebola jediná, ktorá
to posrala. Malo mi docvaknúť hneď, ako som zapla počítač, že niečo nie je
v poriadku. Elektrina naskočila omnoho skôr, ako mala. Keby som sa pozrela
von, uvidela by som svetlo pouličných lámp, oslepujúce moje oči zvyknuté na
tmu.
Nechali ma v tejto príšernej miestnosti samú, utápať sa vo svojej
neschopnosti a rozmýšľať nad otázkami typu „Čo by bolo, keby...“. Podobné
miestnosti som mala možnosť vidieť len v kriminálkach v telke, no tam
bol môj pohľad skreslený. Presne taký, ako má neviem koľko tisíc iných divákov
podobných seriálov. Pretože televízia môže preniesť len obraz, no zrýchlený
tep, srdce v krku a zúfalé prehrabovanie vlasov, pretože neviete, čo
zo svojim vlastným telom, premietnuť nedokážu. Pretože ani jeden z tých,
čo také filmy točí nevie, že to jednoducho patrí k tomu. Nedokážete byť
pokojný, keď vás nechajú sedieť osamote vo vyšetrovni, aby sa mohli porozprávať
s Jakom, ktorý za mňa už v podstate nie je zodpovedný, lebo mám viac
ako pätnásť. Zhlboka som sa nadýchla a opäť urobila to klišé
s prehrabávaním vlasov. Neviem, prečo väčšina ľudí nachádza v takomto
pohybe útechu, no fungovalo to. Na nanosekundu. Za čiernymi dverami, vedúcimi
na chodbu, sa ozvali kroky. Ťažké, pomalé, no určitý takt v nich vyvolával
naliehavosť. Nepochybovala som o tom, že to bude jedna z tých goríl, navlečená v nepadnúcej uniforme, ktorá ma sem priviedla a potom sa
dobre zabávala na mojej výpovedi. No potom sa ozvali ďalšie, úplne iné ako tie
prvé. Ležérne, ľahké... Jake! Vymrštila som sa na rovné nohy a aj napriek
tomu, že sa mi zatočila hlava a bola som tu, sa moje pery zvlnili do
jemného úsmevu. Pominul, keď sa kľučka na dverách pohla smerom dole
a dvere sa so škripotavým zvukom otvorili. Najprv vošla gorila, Jake hneď
za ňou. Nevenoval mi ani jeden jediný pohľad, namiesto toho hľadel do stropu,
akoby v živote nevidel lampu.
„Nevyzerá
to s vami sľubne, slečna Wilhelmová,“ povedal a moje srdce išlo
vyskočiť z hrude. Viem, že oni vždy zveličujú, aby som povedala ešte aj
to, čo nechcem, ale každá bunka môjho tela mi napovedala, že tento neklame.
Naozaj som to pokazila.
„Smiem s ňou hovoriť osamote?“ spýtal sa nečakane
Jake, no gorila len prikývla a opustila miestnosť. Opäť som si sadla na
stoličku a skutočne by som radšej sedela na zemi, ale asi by to vyzeralo
negustiózne.
„Čo ťa to, do riti, napadlo?“ hovoril vytočene, stále som mu
nestála ani za jeden poondiaty pohľad. Naštvaný, sklamaný, to je jedno. Ale
apoň jeden..
„Budem niesť za to následky...“
„To nie je odpoveď na moju otázku, to je samozrejmosť,“ povedal, no ja
som len zťažka vnímala jeho slová, keď som mala chuť zlomiť mu väz len aby sa
na mňa pozrel.
„Čo čakáš že poviem?“ opýtala som sa pre zmenu ja.
„Neviem.
Môžeš nad tým rozmýšľať štyri mesiace,“ povedal a mne sa zahmlilo pred
očami.
„Nápravné zariadenie, stodvadsaťsedem kilometrov odtiaľto. Koniec
debaty,“ odsekol, na sekundu sa pozrel na moju zlomenú tvár a potom
opustil miestnosť. Ani som sa nestihla spýtať na Zayna... Vrátila sa gorila,
chytila ma za predlaktie a ťahala smerom k policajnému autu. Nemala
som púta, no aj tak som sa cítila ako väzeň. Pretože som ním bola. No ako sa
hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a tak to bolo aj v mojom
prípade...
Je tu ďalšia časť, dúfam, že som ňou nesklamala. Dlho som uvažovala nad tým, ako to bude po krádeži pokračovať. Prejde jej to, neprejde? Nevedela som sa pohnúť, niekoľko týždňov (príbeh som mala napísaný omnoho skôr, ako som ho začala zverejňovať) a len to, že vy čakáte na časť ma dokopalo k tomu, skutočne ju napísať. Veľmi vás prosím, zhodnoťte ma. Potrebujem váš názor. Hádam som nesklamala... Každopádne, užite si ju, dávajte reakcie a hlavne komenty!!:)
Úžasné!:33
OdpovedaťOdstrániťNeviem prečo, aká to je zmena, ale táto časť je úplne geniálne napísaná. Nejde ani tak o dej ale o to popísanie. Je to proste úžasné. Fakt tomu nerozumiem a neviem čo napísať, keď to je také dokonalé. :D
OdpovedaťOdstrániťFúúú, skôr som čakala, že to stihne a všetko bude okey, ale týmto to je omnoho zaujímavejšie :) Máš pravdu, všetko zlé je na niečo dobré a pre nás je to dobré v tom, že sa tento príbeh o niečo predĺži. Tedy aspoň dúfam :D
OdpovedaťOdstrániť:D :D čakala som že stihne utiecť :D :D alebo aspoň že ju zavrú na jeden dva dni do väzenia a bude pokoj, a nie že 4 mesiace v nápravnom zariadení :D ale aj tak, :D je to super :D :D :D
OdpovedaťOdstrániťdokonalé :3 i když jsem teda doufala že stihne utéct ale tak nevadí :D určitě to bude pokračovat super :3 moc se těším na další :D
OdpovedaťOdstrániťToto čo?! :OOOOO
OdpovedaťOdstrániťAko však si robíš srandu!!!!
Okamžite naval ďalšiu! :33
Všetci sme čakali, že ju necháš utiecť alebo, že by sa jej to prinajhoršom prepieklo. Ale ty nie. Ty ju doslova pošleš do napraváku. :D A to mám na tebe rada. Teda na tvojom písaní. Že nás zaskočíš kedykoľvek to je len možné a bodka. Podľa mňa je to úžasné a ak sa niekedy rozhodneš napísať knihu určite si ju prečítam. :) :3
OdpovedaťOdstrániťAhoj :) písala si na mojom blogu, nech s pozriem tvoj profil... nečítala som ešte tvoj príbeh, no hned ako toto dopíšem, chystám sa... mám na teba jednu otázku, ale nechcem to písať tu.. prosím ťa mohla by si mi napísať na fb na tomto http://www.facebook.com/sarita.mazgutova profile? ... :)
OdpovedaťOdstrániť