sobota 23. marca 2013

The Family Secret 7


Prikývla som, vlastne ani neviem načo. 
„Povieš mi už, kam ideš?!“ spýtal sa zvedavo. 
 „Bývame spolu. Bodka. Nepovyšuj sa tým na funkciu môjho súkromného poradcu alebo nebodaj otca. Nebudeme sa spovedať, okej?“ pozrela som sa mu na tvár, ale nie do očí. Hoci sa mi to v skutku ťažko priznáva, určitá časť mňa prahla po tom, aby sa pýtal, spovedal ma alebo hocičo iné. Jednoducho, aby javil záujem. Bola to presne tá časť mňa, ktorá bola zvyknutá na to byť milovaná, či už v rodine alebo medzi priateľmi, na tréningu. A presne táto časť mojej maličkosti od maminej smrti tak neskutočne trpela, pretože z môjho života odchádzala láska ruka v ruke s mojou rodinou. A ja, presne ako každý iný bežný smrteľník na tejto planéte, potrebujem cítiť lásku, aby som vedela existovať. Spomenula som si na ten moment na cintoríne, keď mi Zayn povedal, že ma miluje. Vtedy som si to vysvetlila tak trošku po svojom. Myslela som si, že cíti pocit viny kvôli maminej smrti a tak ho výčitky svedomia donútili povedať to. No teraz, keď sa na to spätne pozerám, chcem veriť, že to bolo inak. Pretože podvedome asi tuším, že v blízkej dobe mi nikto nepovie, ako veľmi ma ľúbi. Pretože túto úlohu v mojom živote zohrávala mama. Počas môjho vnútorného bľabotu som zaregistrovala, ako Jake prikývol a ja som to chápala ako signál, že mám povolené vypadnúť. Vyšla som von a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. Nechala som hravé slnečné lúče opaľovať moju tvár a na ústach sa mi uvelebil úsmev. Z Jakovej mikrozáhradky pred domom som mu odšklbla nejaký žltý kvietok a dala som si ho do vlasov. Vtedy zafučal ľadový vietor a spolu s teplom tohto dňa odfúkol aj moju idylku, na ktorú som sa tu práve hrala. Predstavovala som si, že vychádzam z nášho domu, čakám, kým sa Amanda vyšuchce a pritom si v hlave opakujem témy na písomku z angličtiny. Dýcham vzduch presiaknutý vôňou ruží, ktoré nám rastú pozdĺž chodníčka v záhrade, zisťujem, že som si nedala špirálu a v duchu nadávam, že to Amande trvá. Vtedy sa otvoria vchodové dvere, vychádza z nich otec s čiernou koženou aktovkou, mieriaci do kancelárie v sprievode s mamou a Amandou. Amanda si oblieka dlhý hnedý sveter, ktorý mi ukradla zo skrine a mama jej dáva pusu na čelo. Potom sa na mňa obe usmejú, Amanda zákerne a mama milo. A vtedy zafučí vietor, omnoho studenší, ako ten vánok, ktorý sa mi ešte pred chvíľou pohrával s vlasami, a všetko zmizne. Slzy sa mi hrnú do očí. Schmatnem kvet z vlasov, šľahnem ho na zem a rozdupem. Ani neviem prečo, otočila som sa zase smerom k domu. A tam, polovične schovaný za závesom, pravdepodobne si mysliaci, že mi šibe, ma pozoroval Jake. Vyzeral zmätene a v jeho očiach som spozorovala niečo, čo by som tam pri jeho doterajšom správaní rozhodne nečakala. Strach. Strach o mňa.

Nakoniec som skončila v jednej malej cukrárni v meste. Sedela som v rohu útulného maličkého podniku na rohovej lavici a predo mnou sa parilo z mätového čajíku s medom. Zatiaľ čo som čakala na Cindy, vytiahla som z vačku mobil a zapla ho. Počkala som, kým sa načíta, zadala pin kód a prekvapilo ma, čo som našla. Nič. Ani jedna esemeska, ani jeden zmeškaný hovor. Blikal mi tam tak maximálne jeden neprečítaný mail z facebook-u. Ani neviem, či ma to nahnevalo alebo potešilo. Pravdepodobne ani jedno z toho. Sklamalo ma to. Bolo im absolútne ukradnuté, že tam nie som, že som zdrhla a aj to, že sa mi niečo mohlo stať. A aj keď to obaja určite čakali, mohli sa starať. Mohli prejaviť aspoň trošku záujmu a predstierať, že im ešte záleží na tom, aby sme boli pokope. Ale oni to vzdali. Presne tak ako ja. Mama bola naše lepidlo, bez nej už nikdy nebudeme rodina. Zvonček nad dverami cukrárne oznámil, že niekto otvoril dvere a ja som zbadala Cindinu vysmiatu tvár. Mala na sebe tenký kabátik kúsok pod zadok svetlohnedej farby s veľkými tmavohnedými gombíkmi, biele rifle a čierne lodičky na vysokom opätku. Na krku mala šatku s leopardím vzorom a dlhé plavé vlasy si vypla do vysokého copu. Proste bola to tá Cindy, ktorá každému chalanovi vyráža dych a takmer presný opak svojej takmer najlepšej priateľky Mel. Je zarážajúce, ako môže mať človek dve úplne iné verzie. Na tréningu ufučaná, červená a spotená, jednoducho ten napresnejší príklad neprítažlivosti. Ale stačí sprcha, hrebeň, troška mejakpu a jej dobré handry a stane sa z nej toto. 
„Ahoj moja,“ pricupkala ladne k nášmu stolu a venovala mi milý úsmev. Postavila som sa, aby ma mohla objať. Vrazila mi bozk na líce. 
„Ešte som ti neobjednala, nemajú tu nič bezkalorické,“ podpichla som ju, zatiaľ čo som si sadala. 
„Nerýp! Niekto nemá taký metabolizmus, že môže zožrať aj vola a nepriberie ani gram, ako podaktorí, vieš?“ vravela sarkasticky a vyzliekla si kabát. Zasmiala som sa. Ak potrebujete odľahčiť atmosféru, tak Cindy je ten najlepší človek. 
„Tak hovor,“ povedala keď si sadla. 
„O čom?“ naháňala som čas, aby som vedela podať čo najemenej bolestivé vysvetlenie. 
„O všetkom. Počula som len o tom, že tvoja mama.. no veď vieš. Ale neviem ani príčinu a ani následky a ani to, prečo vlastne nechodíš na tréningy. Veď s nami sa ti vždy uľavilo,“ pozerala na mňa svojími belasími očami a bubnovala dlhými nalakovanými nechtami po stole. Položila som si ruku na tú jej a zastavila ju. Znervózňovalo ma to. 
„Hmm.. Takže Zayn vám nič nepovedal?“ vyzvedala som a úprimne, bola som zaskočená. 
„Nie. Jedno presso s mliekom vás poprosím a máte nejaký nízkotučný zákusok?“ začala sa venovať čašníčke, ktorá si konečne všimla, že tu niekto pribudol. 
„Nie. Ale máme tvarohový dezert. To je skoro samý tvaroh, minimum kalórii,“ odvrkla jej čašníčka napasovaná do trochu priúzej uniformy, ktorá mala zrejme podobných otázok plné zuby. 
„Tak si dám to,“ na Cindinej tvári stále holdoval úsmev. Hneď, ako to dopovedala sa zase pozrela na mňa. 
„Čo s tým má Zayn?“ nechápala. 
„To on ju zabil,“ vypľula som zo seba. Podľa Cindinho výrazu som usúdila, že ak by aktuálne mala niečo v ústach, vypľula by to. Jej mlčanie ma povzbudzovalo k tomu pokračovať. A tak som jej vyrozprávala všetko. Autonehoda, ktorú zapríčinil Zayn, smrť mojej mamy, rozhodnutie otca, že sa sťahujeme a môj útek z domu. To, že teraz bývam s Jakom som sa snažila zamlčať. A to jediné, čo mi na to Cindy povedala, mi takmer vyrazilo dych. 
„Takže ja chodím s vrahom?“ spýtala sa vystrašene. Bolo to, akoby mi niekto zapichol dýku do brucha a vlastne ani neviem prečo. Zayn a ja. Kamaráti a tak to malo aj ostať. Tak prečo ma toto tak zarazilo? 
„Ty.. ty chodíš so Zaynom?“ moja otázka znela vydesenejšie, ako som predpokladala. 
„V podstate..“ povedala váhavo, keď videla ako sa tvárim. 
„Ako v podstate?!“ vyštekla som. Nechcela som byť nepríjemná, ale moje slová mi vyšli z úst skôr, ako som mala možnosť ich zadržať. 
„Nóó.. Nela, vieš, že mne sa páči už dlhšie a pred pár dňami som konečne nabrala odvahu a pobozkala ho. Najprv bol asi zaskočený a chvíľu sa mi zdalo, že ma od seba odtlačí, ale nakoniec začal spolupracovať a.. bolo to magické,“ rozplývala sa Cindy a každým ďalším slovom som mala pocit, že nech scénar môjho života píše ktokoľvek, má zvláštny zmysel pre humor. 
„A boli ste potom spolu?“ spýtala som sa ako magor. 
„No, áno, trénovali sme spolu, ale asi mal zlú náladu, pretože celý tréning s nikým neprehovoril ani slovo,“ toto už znelo trochu smutnejšie a mňa to, úprimne, potešilo. Viem, bolo to odo mňa hnusné, veď to je jedna z mojich naj kamošiek, ale aj tak. A mimochodom, to, že sa jej páči, počujem dnes prvýkrát. 
„Ale určite nedovolím, aby táto informácia medzi vami niečo pokazila. Koniec koncov, nebola to vlastne iba jeho vina. Nepozeral sa síce na cestu, ale moja mama.. no.. ťažko sa mi to hovorí, ale bola opitá. Takže nemôžem hádzať všetku vinu len na neho,“ zahrala som sa na starostlivú kamošku. Fakt, že nehľadel na cestu preto, že sa vpíjal do mojich očí, som pre istotu vynechala. Dokonca som nemala v úmysle ani spomínať scénu z cintorína. Ďaľšiu hodinu sme s Cindy rozoberali trendy, celebrity, club, dohodli sme sa, že dnes určite už prídem na tréning a keď sme sa objali na rozlúčku, ona mi dala pusu na líce a vrtiac zadkom odchádzala domov, trochu sa mi uľavilo. Užila som si to, o tom niet pochýb. Konečne som prišla na trošku iné myšlienky, no odkedy som sa dozvedela, že má niečo so Zaynom, dostala som ohromnú chuť zistiť, ako to je medzi nami dvomi. Najprv ma miluje a potom sa oblizuje s Cindy? To sa mi nepáči.



Nová časť je tú, užite si ju. Len chcem, aby ste vedeli, že vám patrí jedno obrovské ďakujem! 1613 zobrazení za necelé dva týždne! To je skvelé:) Fakt som strašne rada, že to čítate. Takže ak tak aj robíte, zanechajte koment, či reakciu. :)


5 komentárov:

  1. Krasnee. Uz sa tesim na dalsie. <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je to krásne :) vážne krásne :) :) a úprimne, Cindy ma zaskočila s tým, že chodí so Zaynom, ale dúfajme, že, sa to vyrieši nejak :D :D krása, prosím, pokračovanie :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No fajn Zayn je úplne úžasný -_-"
    Je to bomba! :33 Teším sa na ďalšiu :33

    OdpovedaťOdstrániť
  4. uplne uzasne a Cindy je svina, teda Zayn tiez, dufam, ze mu Nela jednu pritoto, zasluzi si, ale uplne uzasne :)

    OdpovedaťOdstrániť