„Hodím ťa dnes domov?“ spoza chrbta ku mne naklusal Zayn v
červených trencloch s Mikulášmi.
„Blížia sa Vianoce?“ spýtala som sa s divným úškľabkom na tvári, lebo v takýchto prípadoch som smiech zadržiavala len veľmi okato.
„Nie, len som nemal nič iné čisté, tak sa mi nesmej,“ odpovedal a nahodil urazený výraz. „Neurážaj sa hneď, veď ja nemám nič proti a máš v nich celkom fajn zadok, kééď...“
„Keď čo, Sweetheart?“ prerušil ma. To už ma pevne držal za boky a ja som vedela, čo bude nasledovať. Jasné, ako inak. Vyhodil si ma na rameno a ja som sa len rehotala ako zmyslov zbavená a trieskala ho po chrbte. Len tak slabo, chrbticu ešte bude potrebovať.
„A dobre si premysli odpoveď,“ varoval ma naoko prísne. Utekal so mnou do vedľajšej miestnosti so žinenkami. Hodil ma na ne a zvalil sa na mňa tak, že sme tváre mali asi desať centimetrov od seba. Nevravím, že mi to bolo nepríjemné, to nie. Predsa len, brunet s čokoládovými očami, snedou pokožkou a tehličkami na brušku, tomu sa len ťažko odoláva. Lenže u mňa sa Zayn dajako zasekol na úrovni „brat“ a ako nič iné som ho nebrala.
„Keď zavriem obe oči,“ dokončila som a zase márne potláčala smiech. Na opísanie výrazu, ktorý nabehol na Zaynovej tvári, nemám dostatočnú slovnú zásobu.
„Tak toto si prehnala, Sweetheart!“ zakričal a začal ma štekliť na bruchu. Z hrdla sa mi vydral piskot neznámych tónin, ktorý sa dosť podobal hlasu Justina Biebera v refréne songu Baby. To Zayna len povzbudzovalo k tomu, aby neprestával.
„Zayn, preboha, zlez z nej!“ zo ženských šatní sa vynorila Olivia. Nízka, štíhla dievčina s dlhými kučeravými ryšavými vlasmi a zelenými očami, oblečená v čiernej športovej podprsenke, legínach rovnakej farby a hrubom šedom vlnenom svetri na nás prísne zazerala, no ja som len čakala na moment, kedy to už nevydrží a zasmeje sa. Pri pohľade na ňu vás určite ako prvé napadne slovo mačka, určite nie trénerka boxu. Mačka kvôli jej očiam, pretože keď som povedala zelené, nemyslela som také nudné bežné, ale prenikavé, smaragdové, aké nebudete môcť dostať z hlavy, ani keby ste sa neviem ako snažili. Pozná ma od mojich siedmych rokov, kedy som prvý krát prišla do tejto telocvične. Bola tu, stála pri mojom vtedajšom trénerovi Jakovi a niečo mu šepkala. Bola som presvedčená, že si myslí, že som absolútne drevo a nikdy zo mňa nič nebude a presne to mu hovorí. Trvalo mi takmer rok, kým som ten deň dostala z hlavy, no nikdy som nenabrala odvahu opýtať sa jej na to. Hoci sme si boli ako sestry, bolo mi to trápne a navyše, určite už na to zabudla.
„Mladá dáma a ty si už vystrečovaná, či toto sa berie ešte ako posilovačky?“ opýtala sa a ešte stále si držala vážnu tvár. Aj keď kútiky jej úst pomaličky tancovali smerom hore, snažila sa to zakryť.
„Pracuje sa na tom, ale tuto pán Mikulášske trencle ma zdržuje,“ obraňovala som sa všetkými možnými prostriedkami. Až vtedy jej mačací pohľad zachytil potlač Zaynových treniek a ona nezadržateľne prepukla do hlasného rehotu.
„Ja nemám poňatia, čo sa vám nepáči, dievčatá,“ odsekol a nafučane odkráčal do šatne.
„A ty strečuj!“ stále so smiechom na perách mi kázala Olivia.
„Blížia sa Vianoce?“ spýtala som sa s divným úškľabkom na tvári, lebo v takýchto prípadoch som smiech zadržiavala len veľmi okato.
„Nie, len som nemal nič iné čisté, tak sa mi nesmej,“ odpovedal a nahodil urazený výraz. „Neurážaj sa hneď, veď ja nemám nič proti a máš v nich celkom fajn zadok, kééď...“
„Keď čo, Sweetheart?“ prerušil ma. To už ma pevne držal za boky a ja som vedela, čo bude nasledovať. Jasné, ako inak. Vyhodil si ma na rameno a ja som sa len rehotala ako zmyslov zbavená a trieskala ho po chrbte. Len tak slabo, chrbticu ešte bude potrebovať.
„A dobre si premysli odpoveď,“ varoval ma naoko prísne. Utekal so mnou do vedľajšej miestnosti so žinenkami. Hodil ma na ne a zvalil sa na mňa tak, že sme tváre mali asi desať centimetrov od seba. Nevravím, že mi to bolo nepríjemné, to nie. Predsa len, brunet s čokoládovými očami, snedou pokožkou a tehličkami na brušku, tomu sa len ťažko odoláva. Lenže u mňa sa Zayn dajako zasekol na úrovni „brat“ a ako nič iné som ho nebrala.
„Keď zavriem obe oči,“ dokončila som a zase márne potláčala smiech. Na opísanie výrazu, ktorý nabehol na Zaynovej tvári, nemám dostatočnú slovnú zásobu.
„Tak toto si prehnala, Sweetheart!“ zakričal a začal ma štekliť na bruchu. Z hrdla sa mi vydral piskot neznámych tónin, ktorý sa dosť podobal hlasu Justina Biebera v refréne songu Baby. To Zayna len povzbudzovalo k tomu, aby neprestával.
„Zayn, preboha, zlez z nej!“ zo ženských šatní sa vynorila Olivia. Nízka, štíhla dievčina s dlhými kučeravými ryšavými vlasmi a zelenými očami, oblečená v čiernej športovej podprsenke, legínach rovnakej farby a hrubom šedom vlnenom svetri na nás prísne zazerala, no ja som len čakala na moment, kedy to už nevydrží a zasmeje sa. Pri pohľade na ňu vás určite ako prvé napadne slovo mačka, určite nie trénerka boxu. Mačka kvôli jej očiam, pretože keď som povedala zelené, nemyslela som také nudné bežné, ale prenikavé, smaragdové, aké nebudete môcť dostať z hlavy, ani keby ste sa neviem ako snažili. Pozná ma od mojich siedmych rokov, kedy som prvý krát prišla do tejto telocvične. Bola tu, stála pri mojom vtedajšom trénerovi Jakovi a niečo mu šepkala. Bola som presvedčená, že si myslí, že som absolútne drevo a nikdy zo mňa nič nebude a presne to mu hovorí. Trvalo mi takmer rok, kým som ten deň dostala z hlavy, no nikdy som nenabrala odvahu opýtať sa jej na to. Hoci sme si boli ako sestry, bolo mi to trápne a navyše, určite už na to zabudla.
„Mladá dáma a ty si už vystrečovaná, či toto sa berie ešte ako posilovačky?“ opýtala sa a ešte stále si držala vážnu tvár. Aj keď kútiky jej úst pomaličky tancovali smerom hore, snažila sa to zakryť.
„Pracuje sa na tom, ale tuto pán Mikulášske trencle ma zdržuje,“ obraňovala som sa všetkými možnými prostriedkami. Až vtedy jej mačací pohľad zachytil potlač Zaynových treniek a ona nezadržateľne prepukla do hlasného rehotu.
„Ja nemám poňatia, čo sa vám nepáči, dievčatá,“ odsekol a nafučane odkráčal do šatne.
„A ty strečuj!“ stále so smiechom na perách mi kázala Olivia.
Toto je môj prvý príspevok na blogu a dúfam, že sa bude páčiť a že bude čítaný. A takto nejako si predstavujem moju Nelu. Ak sa vám páčilo poteší komentár aj hodnotenie, ak máte kritiku, určite píšte tiež:)
úžasné to je podľa mňa :) .. ešte lepšie než nejaká nudná knižka :) .. jednoznačne píš ďalej a neprestávaj v tom ;)
OdpovedaťOdstrániťBude to pokračovat?:))
OdpovedaťOdstrániťáno, už to tu je
Odstrániťúžasné!!! :D
OdpovedaťOdstrániťty, to je fakt dobré... koľko máš rokov, nemohla by si to vydať knižne? e.
OdpovedaťOdstrániťMňa si oslovila, aby som vyjadrila svoj názor na tvoju story. Poviem k tomu len toľko, že skôr ja by som mala osloviť teba o názor. Už len prvá časť ma natoľko zaujala, že ma to doslova núti pokračovať v čítaní. Ďakujem, že si mi dala link na tento blog :)
OdpovedaťOdstrániťUzasne, bozske, super. Krasne to je naozaj. :)
OdpovedaťOdstrániťNo, musím uznať, že to vôbec nie je zlé. Páči sa mi tvoja slovná zásoba a ako sa hráš so slovíčkami. Kosila som sa pri prirovnaní k Bieberovmu hlasu a na mikulášskych trencloch :D
OdpovedaťOdstrániťPríbeh začína dobre. Som síce už presýtená ja-rozprávaní, ale v tvojom prípade mi to nevadí. Je to pútavé, vtiahne do deja a hlavne pobaví :) To v mnohých príbehoch chýba. Plus máš originálny nápad: slečna, ktorá (prepáč, ak to pomenujem nesprávne - nepohybujem sa v týchto vodách :D ) boxuje (inak by som to nazvala aj trieska do vaku, ale to je ešte hlúpejšie vyjadrenie :D :D), to je netradičné a možno aj preto ma to tak zaujalo. Že ju neukazuješ ako znudenú stredoškoláčku, čo sa práve prisťahovala, aspoň nie hneď zo začiatku, neviem čo ma čaká ďalej.
Ďalšie plus: nerobíš gramatické chyby. Je pekné vidieť, že sa niekto taký nájde. Gramatika hovorí veľa o autorovi :)
Tak a asi jediné, čo ti vytknem, je neprehľadnosť. Trošku sa povenuj štylizovaniu viet, lebo to vyzerá ako hromada slovíčok. Skús členiť príbeh na odseky, priamu reč daj do nového riadka a tak :-)
Rawena May
Ďakujem za názor, určite sa pokúsim na tom pracovať, ale neviem, či sa podarí :D Čo sa týka tej gramatiky, neznášam, keď čítam nejaký príbeh a cez hrúbky pomaly ani nevnímam dej. Ja osobne nenávidím preláskované príbehy, preto som sa snažila napísať niečo iné. Tá časť, ktorá to podľa mňa vytrhne zo známych klišé tu bohužiaľ ešte nie je, ale dúfam, že vydržíte pri mne až do nej:) Ďakujem ti aj všetkým vám ostatným:)
Odstrániťvetou "Z hrdla sa mi vydral piskot neznámych tónin, ktorý sa dosť podobal hlasu Justina Biebera v refréne songu Baby. " si ma zmasakrovala :DD idem čitat dalej :) myslim že po nekonečnom patrani som konečne našla blogerku ktorej pribeh sa oplati citat :)
OdpovedaťOdstrániť