tag:blogger.com,1999:blog-14364473492925317572024-03-06T01:14:35.708-08:00The tears left a blur that I can't explain. The pain left a hole in which my heart should be.Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.comBlogger53125tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-68342577771220071332013-12-16T00:17:00.000-08:002013-12-16T00:17:06.255-08:00Behind The Enclosure 22<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Ležala som
na posteli, schúlená na Zaynovej hrudi, zabratá do svojich myšlienok. Počúvala
som, ako ticho odfukuje a nasávala plnými dúškami to príjemné ticho.
Žiadny šepot. Žiadne prosby. Zayn je v bezpečí. A ja mám svoj
vytúžený pokoj. Keby som mohla, išla by som si dať dole šálku orieškového
kapučína, nejaký dorbý cheesecake, alebo len tak pozorovať tmavú oblohu
s žiarivými bodkami. Hľadať súhvezdia, či len vlastné vymyslené tvary,
vdychovať pri tom vôňu skorej rannej rosy a počúvať cvrčky, ako v tráve
stroja svoj súkromný bál s orchestrom, pre človeka na míle vzdialený, okom
neviditeľný. Ale ja nemôžem, lebo pri posúvaní Zaynovej ruky z môjho
brucha, či môjho ladného vysúvania sa z postele, by sa mohol môj
spoločník, môj oblečený spoločník, podotýkam, zobudiť. Zamrvila som sa
v snahe nájsť pohodlnú polohu na tomto obmedzenom priestore, no bolo to
márne. Stále ma niečo škrelo. Ako v princeznej na hrášku. Ten hrášok bol
pod desiatkami matracov, no i napriek tomu to princeznej nedalo celú noc
spať. A presne tak, ako ona cítila ukrytú zelenú bobuľku, ja som cítila
ten nepríjemný vtieravý pocit niekde pod povrchom tohto podozrivého kľudu. Ten
kľud tu bol, pramenil zo Zaynovho tichého pochrapkávania, či jemných
dotykov na mojom predlaktí, kým zaspal. No bolo to ako ticho pred búrkou. Tmavé
mračná sa zbiehali nad nič netušiacim nočným mestom a len čo sa naskytne
príležitosť, spustí sa hustý lejak. Búrka pohltí celé mesto, cez mračná
neprenikne ani jediný lúč zlatistého slnka a šepot nebude možné prehlušiť.
Aj cez hlučné hromy a zmätený krik obyvateľov ho bude zreteľne počuť.
A neviem, prečo mi táto myšlienka kradla spánok z očí, no mala som
pocit, že môj jediný štít pred šepotom je Zayn. Jeho blízkosť. Jeho dotyky.
Jeho bozky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Keď bol
len pár milimetrov odo mňa, šepot utíchol. V strede vety, bez dokončenia
svojich mučivých slov, jednoducho zmizol. Ako jaskyňa. Čím bližšie
k východu som kráčala, tým ozvena z vnútra strácala na hlasitosti.
Zayn bol moje svetlo na konci, a šepot hrôzostrašná ozvena, pokúšajúca sa ma
stiahnuť do svojej večnej temnoty. A zabiť svetlo. Človek však nedokáže
žiť bez svetla. No svetlo nikdy nebude svetlom bez temnoty. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Ráno som
sa zobudila na pohyby podo mnou. Pomaly som od seba odliepala viečka, keď
strojca môjho prebudenia zaznamenal, že som hore. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prepáč,
nechcel som,“ Zaynov hlas bol veľmi rozospatý a keď som zaostrila, všimla
som si jemné strnisko na jeho tvári. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
v poriadku, aj tak som hladná,“ povedala som a venovala mu letmý
úsmev. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Snívalo
sa ti niečo zlé?“ uistil sa, keď mieril k dverám kúpeľne. Havranie vlasy
mu stáli na všetky strany a on sa ich márne pokúšal skrotiť prehrabnutím
rukou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Som
spotená, jačím a vyzerám, akoby som práve videla ducha?!“ spýtala som sa
mierne ironicky, no v kombinácií s mojím ranným chraplákom to znelo
vražedne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie?“
tázavo skúsil. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Bingo.
Práve si si odpovedal.“ Vystrčila som bosé nohy z postele a vyhupla
sa do stoja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Môžem
obsadiť kúpeľňu ako prvý?“ opýtal sa Zayn. Áno, zlatko, lebo vo svojom vlastnom
apartmáne nemáš vlastnú, kde by si nebrzdil dve ženy, ktoré potrebujú mejkap
omnoho viac, ako on žiletku a penu na holenie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie.
Vyzerám ako keby ma požul hroch a prešiel nákladiak plný kráv. Potrebujem
kúpeľňu súrnejšie,“ odbila som ho a ukazovák namierila na dvere. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vyhadzuješ
ma?“ spýtal sa naoko urazene, no pery mu pomaly ovládol úsmev. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ber to
ako chceš, ale naša kúpeľňa je ráno čisto ženská záležitosť. Takže čau,“
rozlúčila som sa a zabuchla dvere kúpeľne zvnútra. Ešte som počula, ako sa
potichu zasmial a potom buchli dvere.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Raňajky
boli zvláštne. Tiché. Ponuré. Dokonca ani veselá Daisy nebola veselá. Ani
usmiata. A čo bolo najhoršie, Styles nebol prítomný. Jeho stolička pri
veľkom drevenom stole bola prázdna a môj pohľad neustále uprený na ňu.
Akoby som ho tam mohla teleportovať. Akoby som ho tam chcela teleportovať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Soľ?“
opýtal sa ma monotónne Louis a štuchol do mňa lakťom. Teraz? Nie, teraz sú
moje vajíčka dosť slané. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie,
ďakujem,“ odpovedala som nahlas slušnejšie ako v myšlienkach a opäť
hypnotizovala prázdne miesto za stolom. Kde je ten idiot? Prečo tu nesedí,
netyranizuje ma ignoráciou a nedžgá sa nejakým mastným grcom ako väčšina
mužskej populácie modrej planéty?! A prečo ma vôbec trápi, že neraňajkuje?
Nech si žerie pre mňa za mňa aj paplón, keď mu chutí. Zabrdla som vidličkou do
praženice predo mnou a napchala si ňou plné ústa. Potom zase.
A znova. Pchala som sa ako drevorubač akurátne osolenými miešanými
vajíčkami a bolo mi úplne jedno, že na mňa všetci periférne hľadeli ako na
blázna. Alebo pažravca. Zayn sa ku mne jemne naklonil – cez pol stola,
nenápadný ako pingpongový stôl uprostred basketbalového ihriska. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Si okej?“
šepol a kúsok chleba, ktorý nestihol kvôli starosti a mňa, požuť, sa
mi ocitol na uchu. Trhane som ho striasla dole a hodila naňho pohľad plný
otrávenia. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Až na to,
že mám tvoje raňajky na uchu? Hej,“ odsekla som a ďalej ládovala časť
jedla, ktorú tvorili paradajky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Určite?
Teda na to, že sa do tvojho pomerne malého tela zmestí toho hodne, som si už
zvykol, ale toto je extrém...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„POMERNE
malého tela?!“ urazene som zacitovala. „To som akože tlstá?“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„N-nie,
tak som to nemyslel,“ koktal tázavo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
celý problém, Malik. Ty nemyslíš! Ani vtedy, keď ma bozkávaš, ani vtedy, keď mi
chceš ráno obsadiť kúpeľňu a už vôbec nie vtedy, keď mi hovoríš, že som
tučná!“ môj tón bol veľmi rázny, no i napriek tomu sa to dalo ešte nazvať
šepotom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nechcem
sa do toho montovať, ale on skutočne nepovedal, že si tučná,“ zamiešal sa do
rozhovoru malý blonďatý pažravec, požierajúci klobásu väčšiu, ako je on sám. Myslím,
že som niekde začula, že korene má v Írsku. A tam ho presne teraz
dokopnem, ak nebude držať papuľu a venovať sa klobáse. Alebo veľkému tučnému
párku, či čo to bolo. Napočítala som v duchu do desať, aby počiatočné
nervy ustúpili a ignorujúc Íra som sa opäť venovala Malikovi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A určite
si zo všetkého najmenej myslel vtedy, keď si vrazil prvý raz do mojej izby
s chipsami! To bol zásadný omyl!“ už som nešepkala. A normálnym
rečnením by to tiež nazval len večný optimista. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prečo by
to, do riti, mal byť omyl?!“ Zaynov tón – naratý a nechápavý. Kombinácia
asi ako tatarka s jahodovým donatom. Lenže ani ja sama neviem, prečo by to
mal byť omyl. Avšak pre toho, kto teraz ovládal moje ústa, to bolo očividné
a prosté. Ja som ten niekto nebola. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Pretože
ja to ľutujem každú minútu, čo sme tu!“ zakričal. Ten niekto. Mojím hlasom.
Z mojich úst. NIE! Ja to neľutujem. Neľutujem ani jedinú nanosekundu, čo
sme spolu strávili. Nikdy som ju neľutovala. A pokiaľ ho nezabijem, tak
ani nikdy nebudem. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ty...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno! Mali
ma radšej priradiť k Haroldovi. Nikdy som sa nenudila viac, ako keď si ma
nútil pozerať tie dementné filmy!“ zjapal po Zaynovi, akoby bol len kus handry,
s ktorou môže vytrieť podlahu a potom sa na ňu pokojne ešte aj
vymočiť. A ja som tam len tak stála a počúvala slová, ktoré som síce
vravela, no nikdy mi nepatrili. Milovala som naše seansy. Milovala som čipsy
a kolu. Milovala som filmy, ktoré vybral možno ešte o trošku viac ako
tie, ktoré som vybrala sama. Milovala som Zayna, lebo mi ukázal, koľko bežných
hlúpostí sa dá milovať. A potajme som dúfala, že ten Zayn, ktorý so mnou
strávil najveselší čas môjho života, ničomu z týchto drístov neuverí. Že
neuverí, že by som niečo také bola schopná povedať ja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ktorý
konkrétne?“ spýtal sa Zayn pevne. Žiadny náznak ľútosti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo? No...
všetky,“ zaváhal. <i>Niekto </i>zaváhal. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Aj Never
Back Down?“ spýtal sa s istotou, ktorú netuším kde lovil. Samozrejme, že
nie. Never Back Down milujem a on to vie. On to vie. Ale <i>niekto </i>nie...<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tá blbosť
o veľkom sne nejakého bývalého futbalistu, že sa naučí dobre boxovať?!
Väčšiu kravinu som v živote nevidela!“ opovrhovačne povedal. Ale radšej
mal mlčať. <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ten
vybrala Zara, kretén. Mám ťa,“ povedal a posmešne sa zaškeril. Pritiahol
si ma k sebe i napriek tomu, že moje nohy odmietali akúkoľvek
spoluprácu a silno ma objal. Vtedy som pocítila, že všetko je na svojom
mieste. Môj hlas patrí opäť len mne. V mojej mysli nemám cudziu spoločnosť
a čongále poslúchajú. Objímam Zayna a on ma bozkáva na čelo. <i>Niekto </i>tu nie je. No na ako dlho?<span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjB00ZakEYJP3gDfFHzxCTh0cZZmq5LVgVyDSmsIpAHO40SbCTpOd9Vht9JJ1DU_e9GUQBMc9j4rDxFPkM_tW4-jEvizlhi8vPlc4t_-X46ibcEKw-Rn7U2vIqopkmVGPNkF9H8wegcQjS/s1600/971408_567801909927774_1487642615_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="285" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjB00ZakEYJP3gDfFHzxCTh0cZZmq5LVgVyDSmsIpAHO40SbCTpOd9Vht9JJ1DU_e9GUQBMc9j4rDxFPkM_tW4-jEvizlhi8vPlc4t_-X46ibcEKw-Rn7U2vIqopkmVGPNkF9H8wegcQjS/s320/971408_567801909927774_1487642615_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ja viem. Som hrozná, necitlivá, sebecká a všetky tie ostatné zlé veci, lebo dávam časti raz za rok. Nebudem sa vyhovárať, lebo škola nie je ten dôvod, prečo nepridávam. Pravdou je, že som začala písať niečo iné. Niečo väčšie, ako ffku, ktorú zverejním na blogu. Ak všetko pôjde podľa plánu... No nič, nechcem zakríknuť. Ale vy si tú časť užite:)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-26161917681522385922013-11-27T06:33:00.003-08:002013-11-27T06:33:45.632-08:00Behind The Enclosure 21
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Potichu
som vnikla do tmavej izby, Daisino skrčené telo sa v pravidelných
intervaloch nadvihovalo pod nehorľavou prikrývkou. Sem tam si zachrápala,
odpľula, no potom sa znovu celá miestnosť vnorila do ticha. Bolo mi zle. Priam
príšerne. Teplo zmizlo, a hoci sa kŕč neobjavil, myslela som, že chlieb
s džemom čoskoro skončí v záchode. Točila sa mi hlava, počula som
zvláštne piskľavé zvuky a môj žalúdok by bol v lepšom stave, ak by
som sa plavila na rozbúrenom mori v člne Jacka Sparrowa, keď prišiel
o Čiernu perlu a ostal mu len ten kompas, ktorý nevie nájsť sever.
Alebo možno nechce. Prečo mám pocit, že vždy, keď niečo nie je podľa
Stylesových predstáv, cítim sa ako pred smrťou, či možno aj po nej?! Zhodila
som zo seba zbytočné oblečenie, a tak, len v lacnej podprsenke so
žmolkami a pohodlných bavlnených nohavičkách som sa zložila do postele. Chlieb
aj so všetkými žalúdočnými kyselinami sa premiesili a chvíľu sa nedokázali
rozhodnúť, či sa im aktuálna pozícia páči, alebo chcú opäť vidieť svet. Potom
sa rozhodli a oproti tomu šprintu, čo som predviedla na toaletu, aby sa
Usian Bolt mohol schovať. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Zase som
raz skončila vyvalená pri záchode bez schopnosti pohybu. Nebola som sťatá.
Nevypila som mlieko po záruke, ani nezjedla celý pohár zaváraných uhoriek. Bolo
mi zle, lebo mi bolo zle. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Výčitky
svedomia. </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Opäť tu bol. Využil chvíľku bezmocnosti, aby sa so mnou mohol
zhovárať. Ten príšerný šepot mi škrípal ušné bubienky, no ozval sa len raz. Mal
pravdu? Skutočne ma tak veľmi mrzí, že som ublížila svojmu „známemu“?! Nie.
Nemá pravdu. Nemrzí ma to. Som na to hrdá. Som hrdá na to nezmanipulovateľné
ja, ktoré konečne dostalo možnosť prejaviť sa. No zvratky na spodku záchoda
a príšerný kyslastý zápach moju pýchu trochu zhadzovali... </span><span style="mso-spacerun: yes;"><span style="font-size: small;"> </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Svetlo fotoapártu umiestnenom na trojnožke ma
oslepilo, no i tak som sa snažila udržať na perách prirodzený úsmev. Mala
som na sebe zelené šaty po kolená, vlasy natočené do jemných vĺn. Na lavičke
vedľa, čakajúc, kedy fotograf vyhlási ich meno, sedeli moji rovesníci. Piataci.
</span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„No ták, maličká, usmej sa trochu,“ povzbudzoval
ma muž v strednom veku v károvanej košeli a vyšúchaných hnedých
nohaviciach. Poobzerala som sa po miestnosti, hľadajúc učiteľku
s priateľským úsmevom, ako kýva hlavou na znak súhlasu. Nebola tam.
Zvraštila som tvár do zvláštnej grimasy, čo vykúzlilo na perách mojich
spolužiakov pobavené úšľabky. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Ešte dnes?!“ napochodovala do miestnosti žena,
asi dvadsiatnička, v obtiahnutých červených šatoch a husté tmavé
vlasy mala zopnuté do ulízaného chvostu. Pristavila sa pri plátne
a nervózne dupala ostrým opätkom o linoleum. Fotograf mi ešte raz
naznačil, že sa mám usmiať a potom foťák pre mňa blysol naposledy.
Postavila som sa z vysokej barovej stoličky a váhovo kráčala
k lavičke. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Stocková!“ nepríjemne vyhúkla žena v húsenicových
šatách a dievča s dlhým zapletaným copom a mašľou na šatách
zamierilo k stoličke. Pobrala som sa k voľnému miestu, ktoré po nej
ostalo a posadila sa. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Hej, Shapirová, to miesto nie je pre teba,“
odseklo dievča vedľa mňa a venovalo mi jeden nenávistný pohľad. Potom tých
pohľadov bolo zrazu viac. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Tá lavička je pre všetkých,“ povedala som
a odvrátila pohľad, aby nevideli prichádzajúce slzy. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Pre všetkých ľudí. To ty nie si! Vypadni
z lavičky pre ľudí! A ty, fotograf, pozri sa poriadne na tie fotky,
či ju tam vidno!“ Detská princezná. Blondýna s ružovými šatočkami
a dvesto pármi malých topánočiek. Začínajúca tyranka. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Ty trúba, ona nie je upírka!“ skríkol niekto
v dave šikanérov. </span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Je mi jedno, čo je. Nie je človek! Nech vypadne
z našej lavičky!“ zakričala a silno ma posotila. Spadla som
a o starý koberec si oškrela lakeť. Plakala som. Veľmi.
A fotograf s tou ženskou sa len prizerali. Vždy sa všetci len
prizerali. Na tých, ktorí ma šikanovali. A tých bolo veľa. </span><span style="mso-spacerun: yes;"><span style="font-size: small;"> </span></span></span></i></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Prudko som
rozčapila viečka, no nevidela som nič. Ani rolku trojvrstvového toaletného
papiera, ani časopis o štrikovaní pohodený na podlahe. Stenu
s mramorovými kachličkami, ktorá sa týčila predo mnou, keď som upadla do
spánku, som taktiež nevidela. Alebo tam nebola. Nie, nebola tam. Bol tam luster
– veľký a nádherný. Moje zreničky sa pomaly začali rozširovať, hnedé oči
si privykali na všadeprítomnú tmu. Vtom sa niekto letmo dotkol mojej ruky. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Harry?“
spýtala som sa automaticky, keďže jeho tvár sa mi vybavila ako posledná. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Nenávidí,
keď mu tak niekto hovorí,“ odpovedal omnoho mäkší, no o to sklamanejší
hlas. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Prečo si
tu?“ rozospato som si pretrela oči a pohľad upriamila na Zayna. Sedel
v tureckom sede vedľa mojej postele, v lone mal sáčok zjedených
lupienkov a v jednej dlani zvieral moju ruku. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Bál som
sa o teba. Chovala si sa... zvláštne,“ priznal, zhodil chipsy vedľa seba
a otočil sa celým telom ku mne. Vtedy sa mi všetko vybavilo. Zabi Zayna.
Vzpriamene som sa posadila a odkopla perinu na druhý koniec postele. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Ja viem.
Odíď,“ vyhŕkla som a zrazu bol môj tón až príliš vážny. Postavila som
najprv seba a keď som nadobudla dostatočnú rovnováhu, tak aj Zayna. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Čože?!“
Aj cez hustú tmu som videla nechápavý a z časti urazený pohľad. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Prosím
odíď,“ zopakovala som. Bolo to hnusné. Ja som bola hnusná. A zhnusená.
Sama zo seba. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Ja...“ </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Nie.
Nechcem aby si trávil čas s niekým, kto ťa len zavádza. A so sukou,
ktorá sa oblizuje z každým. Musím sa ti hnusiť,“ sarkasticky som
recitovala jeho vlastné výroky, kým som ho tisla z izby. Asi by ho zabilo
klásť jednu nohu pred tú druhú a pomôcť mi nezabiť ho. Zatlačila som
z celej sily. Nechcela som ani pomyslieť na to, čo by sa stalo, ak by si ku
mne tajomný šepot našiel cestu teraz. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Choval
som sa ako debil a nenechal si to vysvetliť. Prepáč mi to...“</span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Neospravedlňuj
sa. Viem, ako to je. Počula som dosť,“ opäť som ho nenechala dohovoriť, citujúc
jeho otrepané odbíjanie ma. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Zara,
nechcem, aby sme sa hádali,“ povedal on. Zayn, nechcem ťa zabiť, pomyslela som
si ja. </span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Máš ho tu ako na tácke, </span></i><span style="font-size: small;">zašepkal
neznámy. Preľaknuto som zvýskla. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Nebuď
stále taká sarkastická a nechaj ma ospravedlniť sa ti!“ vytočene povedal
Zayn. Spustila som ruky z jeho pliec a o krok cúvla. VYPADNI!
Nech si ktokoľvek, vypadni z mojej hlavy. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Mne sa tu páči, zlatko. A teraz ma počúvaj. </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Nie, nechcem ťa
počúvať! Zamykala som hlavou a vyslúžila si jej zatočenie a nechápavý
pohľad chlapa, stojaceho predo mnou. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Je ti
niečo?“ spýtal sa a znelo to veľmi ustarane. Do riti, vyzerám ako blázon!
Ale to teraz ani zďaleka nie je môj najväčší problém. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Počúvaj ma! </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Šepot pritvrdil. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Viem,
že dievča ako ty, nepohne s... tsc... chlapom, ako je on, no skús ho dostať čo
najbližšie k nočnému stolíku. </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Nebudem ho nikam dostávať. Nech si, kto
alebo čo si, vzdaj to! pomyslela som si. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Asi si
idem ľahnúť,“ povedala som. Ľahnúť do postele. Do postele, ktorá je vedľa
nočného stolíka. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Nie.
Nechoď si ľahnúť,“ vypadlo z neho a očividne ho jeho slová prekvapili
rovnako, ako mňa zachránili. Alebo teoreticky, keď berieme do úvahy reťazovú
reakciu, zachránil seba. </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„P-prečo?“
</span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">„Mrzí ma,
ako som sa choval,“ povedal a priblížil sa ku mne. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Si hluchá? Nočný stolík! </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Ustúpila som, no on ma chytil za ruku
a opäť dostal do svojej prílišnej blízkosti. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: small;">Ustúp, lebo t... </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt;"><span style="font-size: small;">Hlas stíchol. Šepot bol preč, i keď len na
malý moment. Na ten malý moment, keď ma Zayn pobozkal.</span></span></div>
<br /><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEik8yr5qRDYq7jdBf83EWRUKXYrAftHEl-7vmhnE2cbiQ9X9QiSytMl-gIwOiH_wVweSQIvYO6m973zvTGOxj7z3hprp_atSTX9g3IYawl0XfM3bW44PEsr9yG_1a8u9wAUrXfGFZfxe48e/s1600/992923_558806074160691_685859796_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEik8yr5qRDYq7jdBf83EWRUKXYrAftHEl-7vmhnE2cbiQ9X9QiSytMl-gIwOiH_wVweSQIvYO6m973zvTGOxj7z3hprp_atSTX9g3IYawl0XfM3bW44PEsr9yG_1a8u9wAUrXfGFZfxe48e/s320/992923_558806074160691_685859796_n.jpg" width="236" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-27116718086081687372013-11-01T12:55:00.000-07:002013-11-01T12:55:00.655-07:00Behind The Enclosure 20<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Louis
Tomlinson si nervózne prehrabol rozfúkané vlasy a nahnevane sa vrútil do
šedo bielej miestnosti. Obyvateľ izby sedel v pohodlnom fialovom kresle
a strnulo hľadel na titulnú stránku novín. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zbláznil
si sa? Nie, vlastne to nie je otázka. Harold, ty si sa zbláznil!“ vybehol na
kučeravého muža jeho priateľ, no on ani brvou nemihol, len hnedými očami
hypnotizoval tlač. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vidíš?
Vedel som to...“ zlomeným hlasom bez akejkoľvek intonácie hovoril Harold
a vtlačil noviny Louisovi do ruky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo to
je?“ nerozumel muž v tričku s modrými pruhmi. Hľadel na nejakého
chlapa v čiernej mikine s kapucňou a slnečnými okuliarmi na
očiach ako bozkáva dievča s dlhými rovnými hnedými vlasmi. Obrázok celkovo
bol veľmi zle zaostrený, no Louis by prisahal, že vedľa bozkávajúceho sa páru
bol na zemi rozpľasnutý kornút so zmrzlinou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čítaj
text,“ pobádal ho Harold, stále obarene hľadiac pred seba. Louis svoj pohľad
zapichol na hrubý čierny text, tiahnuci sa celým horným okrajom titulnej
strany. <i>Kto je dievča, vášnivo
bozkávajúce Zayna Malika? </i>Do riti, zahrešil v duchu Louis, no navonok
nedal nič najavo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vedel som
to. Vedel som, že to ten hajzel urobí,“ zopakoval sa Harold, stále uprene
hľadiac na stenu pred ním. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A čo
urobil? Máš na ňu nejaké vlastnícke právo?“ opovrhovačne sa opýtal Louis
a znechutene si odfrkol. Nedokázal pochopiť, ako môže byť jeho najlepší
kamarát tak nekresťansky majetnícky, no zároveň mu tento pohľad zraneného
vtáčatka na chodníku dral srdce. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako to
môžeš povedať? Takým zhnuseným tónom. Akoby si nevedel...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vieš čo,
Harry? Neviem. Ja už nič neviem. Neviem, prečo robíš to, čo robíš, ale nie je
to správne. Ona si musí vybrať. A ona si aj vyberie,“ prerušil ho. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo ak si
vyberie jeho?“ V Haroldovej otázke bol strach. Strach o seba, či
o lásku, ktorá vždy bude na pokraji horizontu so zvrátenosťou? <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tak sa
s tým zmieriš a budeš sa snažiť netrpieť,“ podporujúce slová
Haroldovho kamaráta mu však privodili ešte horšie myšlienky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lenže ak
budem trpieť, zabijem ju,“ povedal Harold. A mal pravdu. Tak ako vtedy,
keď jej povedal, že to miesto jej zmení život. Lenže teraz tu bola aj šanca, že
jej ho nezmení. Vezme jej ho. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A to
chceš? Radšej ako by si sa mal pozerať na to, ako je šťastná s iným, by si
ju bol schopný zabiť?“ Louis znova nedokázal uveriť. Bol to taký sebec, taký
sebestredný hlupák. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vieš, že
to nedokážem ovládať, tak ma prestaň provokovať!“ odvrkol a konečne
vniesol do svojich slov nejaké emócie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale vieš.
Neklam mi do očí, lebo vieš, že ja vždy zistím pravdu. Máš ju v očiach
Harry,“ varoval ho Louis. A nevaroval ho po prvý raz. Vedel, že prišli
trpké časy hneď, ako po prvýkrát to dievča so zvláštnymi víziami uvidel
v Zaynovej spoločnosti. Vedel, že Harold čoskoro zistí, že ona je tá
pravá. Že ona je vyvolená. On to vedel už vtedy. Možno práve kvôli tomuto
zisteniu sa tak amatérsky preriekol, no možno len chcel zabrániť tomu, aby
v Stylesovi videla boha, ktorým nebol. Bol len posadnutý. Posadnutý
niečím, čo pramenilo v Zare Shapirovej. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Louis ma
nechal samú, osamelú v tmavých uliciach mesta, s gorilou v Dolce
obleku za pätami. Nechcela som ísť domov. Bála som sa tam vrátiť, no ešte viac
som sa bála ostať sama. V tichu. Len s hlasmi, ktoré sa dokážu
navtierať do môjho podvedomia a prinútiť ma počúvať, čo chcú. Do cesty sa
mi priplietla plechovka od koly, odkopla som ju do trávy a pokračovala
ďalej. Zafúkal chladný vietor, preplietol pár pramienkov hnedej hrivy na mojej
hlave a dovial husiu kožu do tejto pochmúrnej chvíle. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Slečna
Shapirová, mali by sme ísť domov. Je zima,“ mohutný hlas pridelenej ochranky
preťal nočný kľud, no bol pravdivý. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja
nechcem ísť domov,“ odvrkla som a pomaly kráčala asfaltovým chodníkom
ďalej. Cítila som sa trošku ako samopašné dieťa, ktoré prehlasuje, že bez
kolových gumených cukríkov, či dvojfarebnej čokolády domov nepôjde. Potom sa
hodí o zem, začne ručať a trieskať drobnými pästičkami o chladné
biele kachličky, až kým si nevybojuje chcené sladké potešenie. Alebo mama
zvrieskne, dá mu jednu výchovnú za ucho, lebo jej dieťa také trápne scény mať
nebude, a decko mlčky odíde aj bez kazu na zuby. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ste si
istá? Táto cesta nikam nevedie,“ počula som, ako sa hlas približoval, až sa mi
napokon pliec dotkla ťažká šedá látka. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Všetky
cesty predsa vedú do Ríma, nie?“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Cesty
možno áno, no slepé uličky nie,“ povedala gorila a venovala mi priateľský
úsmev. Nebol to Greg, ale myslím, že veľký černosi v oblekoch sa podobajú
ako vajce vajcu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Máš
pravdu. Zo slepej uličky je len jedna cesta von...“ zamrmlala som si popod nos
a keby sme boli na detskom tábore a mala by som pod bradou zapnutú
baterku s tlmeným oranžovkastým svetlom, znel by ten hlas značne
strašidelne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To nie je
pravda,“ povedal „Greg“. „Môžeš preliezť múry.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A keď nie
som dobrý lezec?“ spýtala som sa pochybovačne. Prehrabla som si rukou vlasy,
pretože nápory vetra začali byť neúprosné a ja by som bola skutočne
nadmieru rada, ak by mi na hlave po tejto prechádzke ešte niečo ostalo. <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tak si
zožeň rebrík,“ povedal a pohladil ma po chrbte. Mám si zohnať rebrík? No
čo keď žiadny na blízku nie je? Alebo čo ak sa jeho spráchnivené drevené
stupienky pod mojou váhou prepadnú? Čo ak spadnem a odriem si kolená.
Nemám predsa matku, ktorá by mi krvavé miesta pofúkala a zalepila farebným
leukoplastom s tigrom za pár babiek. Nemám otca, ktorý by mi povedal, že
sa mám pochlapiť a skúsiť tam vyliezť znova, aj napriek tomu, že prvý
pokus zlyhal. Nemám sestru, ktorá by mi ten pekný leukoplast závidela
a z trucu si chcela aj ona niečo oškrieť, aby dostala ešte krajší. Ale
mám Zayna. A bez ohľadu na to, čo sa medzi nami udialo, nenechal by ma
plakať na ulici s krvavými kolenami a oškretými lakťami. Prišiel by,
pozviechal ma, pofúkal a zalepil boľačky. Mám si zohnať rebrík? Zoženiem
ho. A aj keby to mal byť ten najrozpadnutejší rebrík na svete,
s pavučinou v každom záhybe a hrdzavými klincami, vyleziem po
ňom až na vrchol. A ten hlúpy tehlový múr obrastený machom a brečtanom
v mojej slepej uličke preskočím. <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Keďže môj
žalúdok zíval prázdnotou viac, ako mamina peňaženka dva dni pred výplatou
v obchode s výpredajom lacných páleniek, zamierila som rovno do
jedálne. Šanca, že ešte ostali nejaké rozvarené párky, či oschnutá uhorka, je
síce mizivá, no jablkový džús sa u mňa tiež ráta. Potichu som vošla do
neprirodzene svetlej miestnosti. Stôl s jedlom bol takmer prázdny, ostal
len jeden krajec tmavého chleba a malinový džem s krátkou dobou
spotreby v malom plastovom tégliku. A jedno maslo, čakajúce, kým ho
lačne zlupnem na pečive. Naložila som si jedlo na biely tanier s modrým
logom hotela, lemovaným nezábudkami.
Nezábudky. Rozprávku
o dievčatku, ktoré chcelo urobiť mamičke radosť kvietkom a tak najprv
našlo nezábudky. Lenže v oslnivom svetle žltého narcisu, ktorý našla po
ceste domov, nezábudky vyzerali nevýrazne, tak ich dievčatko odhodilo
a odtrhlo kvet z Ligy proti rakovine. No na ďalšom kroku maličká
zočila ďalší kvet farby letného slnka. Tulipán. Tak vzala mamičke ten. No
mamička bola smutná, tak pozbierala všetky kvety, ktoré dcérka zahodila
a dala ich spoločne do vázy. Ani neviem, čo ma na nevďačnom dievčatku,
zaslepenom krásou tulipánu, od Kristy Bendovej, upútalo, no tá rozprávka
evokuje jednu z príjemných častí môjho detstva. Slinenie prstov, lebo
stránky starej detskej knížky sa otáčajú neľahko a zatajený dych, čo bolo
to strašidlo v Ivankovej izbe, alebo ako sa rodina ježkovcov dostala zo
žuvačkovej pasce. Pri tej rozprávke som plakala. Keď som nerevala nad svojím
trpkým osudom, revala som kvôli ježkovi zamotanom v žuvačke. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Sadla som
si na stoličku k stolu pre dvoch, a príborovým nožom natierala na
chleba maslo a džem. S pohľadom upretým na neskorú večeru som
zachytila ťažké kroky. Stylesove kroky, nepochybne. Videla som, ako sa jeho
tieň približuje k môjmu stolu, potom si prisadol. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Poslúž
si,“ zamrmlala som otrávene a zahryzla do sladkého pečiva. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemôžeš
byť aspoň sekundu milá?“ opýtal sa a myslel to úplne vážne. Áno,
samozrejme, lebo ja som tu tá, ktorá hodila ignor. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Na
človeka, ktorý sa mi z neznámych príčin začal vyhýbať, lebo chcem
vysvetliť kamarátovi, prečo si sa po mne liepal na koncerte v šatni? Nie,
nemôžem,“ odsekla som a tvárila sa, že jedlo je omnoho zaujímavejšie ako
správa, ktorú mi prišiel zvestovať.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Chcem sa
udobriť,“ vyhŕkol a hryz, ktorý som sa akurát chytala prehltnúť, sa
vzpriečil. Zaskočene som si odkašľala a položila chlieb na tanier. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„My sme sa
nepohádali. My sme sa vlastne ani nemohli pohádať, keď sme nikdy nemali žiadny
vzťah. Nie si môj kamarát, nie si môj ochranca a už vôbec spolu nechodíme!“
vyhlásila som razantne a keby sedel bližšie, malá časť sústa by mu
pravdepodobne skončila na čele. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„S-sme
kamaráti,“ habkal. On bol... prekvapený? Dotknutý? Do čerta aj s tými jeho
náladičkami. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie, nie
sme, Styles. Kamaráti spolu nespávajú,“ objasnila som mu a odkusla si. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„My spolu
nespávame,“ povedal a venoval mi nechápavý pohľad. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Spali sme
spolu,“ objasnila som. Postavil sa a zamieril k čapovaču nápojov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To nie je
to isté. A bolo to len raz,“ povedal, chytil sklenený pohár
a načapoval doň nejakú farebnú malinovku. Samé cukry, tuky a éčka.
Fuj. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Skoro
dvakrát. Pre mňa je,“ trvala som na svojom, zatiaľ čo z chlebíku jasne
ubúdalo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Len
skoro. Keby nebolo Zayna...“<br />
„Tak by si to nestihol, lebo si musel ísť na scénu,“ dokončila som zaňho. Opäť
položil svoje dokonale vyrysované pozadie na zamatovú časť stoličky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Možno.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Možno?“
posmešne som sa opýtala a nechala hrdlom skĺznuť posledný hlt. Pozviechala
som sa na odchod, no zastavil ma. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Sme
udobrení?“ chcel sa uistiť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nikdy sme
nebol rozhádaní. Len sa dvaja známi ignorovali,“ stále som trvala na svojom
a snažila sa lomcovaním ruky z jeho úchopu vymaniť. Nepustil ma.
A ani ma nehodlal pustiť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nechcem
byť známy,“ povedal. Zase ďalšie zmoknuté šteňa na ulici. A zase dievča,
ktoré chcelo za každú cenu tomu bezbrannému stvoreniu pomôcť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale si,“
sykla som a opäť skúšala uniknúť. Mission failed. Znovu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie som.
Známy by neurobil toto,“ povedal a naklonil sa ku mne. Cítila som jeho
horúci dych, príjemné teplo v podbrušku. Pomaly zapĺňalo celú oblasť mojej
panvy, bola som ako žeravé uhlíky pod grilom plným mäsa a zeleniny. Jeho
pery boli len pár milimetrov od mojich a ja som tušila, že ich čochvíľa
nájde. Uhla som sa. Keď jeho tvár nenarazila na tú moju, zháčil sa. To dievča,
ľutujúce pouličného psa tu bolo. Netušilo, že pes je besný. Že ju chce
uhryznúť. No teraz to vie a nedovolí, aby ju ten nosič besnoty a bĺch
nachytal na roztomilé oči znovu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo to
robíš?“ obarene habkal. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Uhýbam
sa. Si známy. Známi sa nebozkávajú. Bodka,“ vypľula som mu do tváre, trhla
pravačkou a odišla do izby. Dievča odolalo. Má všetky prsty a pes
musí hľadať inú mäkkú dušu, ktorá sa zľutuje. Problém je v tom, že dievča
ešte nevyhralo, lebo pes inú obeť nechce. <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-K-sv4S3EQU1a0uBXt2cQOaaIZghq1sitzok8fuYfUsfYWV-Jum9ZOXnL5LekXSLiF7CuCyQWwJSIYySXssQYnTC7BOjlu4vmnaFtZRMq4S1cFX60NbxdlomWsHYNdmxmzAejWeDla4uz/s1600/tumblr_mvjuo8bfrb1rghb64o1_500.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="179" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-K-sv4S3EQU1a0uBXt2cQOaaIZghq1sitzok8fuYfUsfYWV-Jum9ZOXnL5LekXSLiF7CuCyQWwJSIYySXssQYnTC7BOjlu4vmnaFtZRMq4S1cFX60NbxdlomWsHYNdmxmzAejWeDla4uz/s320/tumblr_mvjuo8bfrb1rghb64o1_500.gif" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Našla som výstižný obrázok. Síce nie k časti, ale k príbehu celkovo. A vlastne som spokojná. Boli komenty, bola motivácia, boli prázdniny, tak je časť, s ktorou som veľmi spokojná. Hlavne s tou druhou polovicou. Takže by som chcela vaše názory:))</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-85007878919068983242013-10-29T07:16:00.002-07:002013-10-31T08:06:07.491-07:00Behinde The Enclosure 19<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Káva.
Čierna tekutina s jemnou hnedastou penou na vrchu. Ako jeho vlasy. Toho,
ktorého som mala zabiť...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Smiem si
prisadnúť?“ vyrušil ma niekto. Mal pásikavé tričko, úzke červené nohavice a vyzeral
presne ako ten z plagátu One Direction, ktorý držala jedna fanúšička na
koncerte. Vlasy sčesané do tváre, oči farby neba za letného pravého poludnia
a na tvári ustaraný výraz. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Posaď sa,
Louis.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Musím
s tebou hovoriť,“ povedal a usalašil sa na mieste oproti mne.
Z vrecka vytiahol červené malborky, jednu si zapálil. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nejako
som si domyslela, že mi nechceš rozprávať príbeh Alenky z ríše divov,“
odsekla som sarkasticky a srkla si horúci dúšok pressa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Mala by
si ísť domov,“ vyhŕkol. Vyfúkol pred seba kúdoľ hustého dymu, ktorý sa
v nefajčiarskej miestnosti rýchlo rozplynul. Zložila som šálku
z tanierika, podšálku mu podsunula. Venoval mi letmý úsmev na znak vďaky,
odklepol na ňu popol a pokračoval:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Viem, že
to znie divne, ale nie je to tu bezpečné. Prosím, na nič sa nepýtaj a choď
späť do sídla.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A
dostanem poliša, ktorý bude kontrolovať aj značku môjho mejkapu?“ spýtala som
sa otrávene a uhla pohľadom od vystresovanej kôpky nervov, alias Louisa.
„Pozri, som oboznámená s tým, čo sa stane ak odídem od Zayna. A viem,
že som mu ublížila, ale hádam to so mnou ešte pár mesiacov vydrží. Ak chceš
jeden večer sám s Daisy, som ochotná vám uvoľniť izbu, ale mám rada svoje
súkromie,“ odbila som ho a odpila si z tmavej tekutiny. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo?! Tu
nejde o žiadnu Daisy! Ide tu o teba. Bojím sa,“ zašepkal. Potiahol si
z cigarety a jemne pootočil mojou hlavou tak, aby som mu hľadela do
tváre. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemusíš
sa o mňa báť.“ Nie, on sa o mňa nemusel báť, ale ja som sa bála. Toho
hlasu. Toho hlasu, ktorý bol v mojej hlave. Sama seba. A Stylesa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Je to
zvláštne, keď vám človek, okolo ktorého tri týždne len prechádzate, zrazu
hovorí, že má o vás strach. Asi vyzerám fakt zle. Alebo je to možno naozaj
vážnejšie a ja som len priveľmi tvrdohlavá a súkromia chtivá na to,
aby som sa jednoducho zbalila a odišla. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Musím.
Ver mi, ja ho poznám zo všetkých najlepšie,“ povedal. Tváril sa veľmi zmätene. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Koho?“ Už
som bola zmätená aj ja. Tiež veľmi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
jedno. Jednoducho, najlepšie by bolo, keby si odišla.“ Zahasil vyfajčenú
cigaretu o bielu podšálku s logom hotela a ohorok zastrčil do
vrecka rifľových nohavíc. Len dúfam, že sa nechytí. Bolo by ich škoda. Teda aj
jeho, ale dobre padnúce džínsy sú na nezaplatenie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A ak neodídem?“
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dávaj si
pozor. A drž sa Zayna,“ povedal prosebne a vrhol na mňa jeden
z tých pohľadov Kocúra v čižmách zo Shreka. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To by som
rada. Lenže on by ma najradšej hodil z balkóna,“ priznala som. Dopila som
zvyšok kávy a zberala sa k odchodu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„On vyprchá,
ak sa tak ešte nestalo. Dovtedy...“ odmlčal sa a pristavil svoje telo
vedľa môjho, „môžeme spolu niekam vybehnúť.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Na
podobnom mieste som nikdy nebola. Nikdy. Malý zelený kúsok raja. Žblnkajúci
potôčik so širokou škálou živočíchov, od rôznofarebných rybiek po sýtozelené
žaby, pripomínajúce vojenské maskovanie. Kvety. Veľmi veľa kvetov. Pestrá
paleta veľkých i malých, rozvoniavajúcich široko ďaleko, schovaných
v útrobách nízkeho krovia, či vystatované na obdiv, no taktiež vystavené
nemilosrdným bezcitným ľudským nohám. No čím viac som pozorovala tento moment
vystrihnutý z prírodovedného filmu, zaoberajúceho sa zákutiami našej
planéty, ktoré si zachovali svoje čaro a charakter len vďaka tomu, že ich
ľudia nenašli, tým ťažšie mi bolo uveriť, že tu niekedy niekto bol. Okrem
Louisa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Toto je
jediné miesto, kde sa cítim aspoň trošku normálny,“ povedal, kým ma viedol
smerom k potoku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Cítiš sa
normálne na mieste, ktoré pripomína Pandoru?“ so smiechom som sa opýtala.
Nepochybovala som o kúzle tohto tajomného, no zároveň tak blízkeho,
miesta, len mi nepripadalo bežné. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nepripomína
Pandoru. Tu žiadne trojmetrové tvory, ani krvilačné zvieratá nežijú!“ urazene
zatiahol Louis. Sadli sme si. Bolo ťažké uveriť, že to bola zem, lebo trávnatý
koberec pôsobil skôr ako matrac, než ako zelina. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No nie
som si istá. To husté krovie nepôsobí vierohodne,“ priznala som.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ver mi,
je vierohodné. Ešte žijem, no nie?“ spýtal sa a rukou si prehrabol aj tak
perfektne zalakovaný účes. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Iste,“
pripustila som. Usmiala som sa. Na to miesto. Bolo to také pokojné, tiché,
akoby nebolo potreba nič hovoriť na to, aby ľudia dokázali byť šťastní.
Vyvalila som sa na mäkučkú pastvinu, chalan v pásikavom tričku ma
nasledoval. Slnko pálilo, na čelo sa prikotúľali nezbedné kropaje potu, no
nebolo mi teplo. Nie príliš teplo. Bolo mi tak akurát. Nebola som nadšená, ani
smutná. Bola som šťastná tak akurát. Všetko bolo tak akurát, neutrálne, zlatá
stredná cesta. No tá predsa stačí, nie? Stačí byť spokojný, nepotrebujete každý
deň skákať meter dvadsať len za to, že žijete. Stačí sa tešiť, že vám kvôli
ekonomickej kríze neodpojili elektrinu. Že vám predavačka v obchode vydala
správne z dvacky. Že ste našli perfektné fialové tričko k tým
topánkam, ktoré ste si pred dvomi dňami kúpili za slušnú cenu vo výpredaji. Že
bol ten výpredaj. A že ste tu s človekom, ktorého vôbec nepoznáte, no
on sa o vás bojí. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prečo
chceš, aby som odišla?“ nadhodila som náhle a preťala tým ticho, panujúce
široko ďaleko. Akoby sa všetok hluk, ruch a krik pojašených detí
z ulice, jedným tlačítkom delete nadobro odstránil z povrchu
zemského. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič proti
tebe,“ začal, no nepokračoval. Nastalo ticho. Nie to trápne ticho, ktoré panuje
v divadle po záverečnej scéne veľmi nevydarenej hry, až kým sa niekto
nezľutuje a nezačne tlieskať. Také ticho, kedy každý z nás blúdi
v myšlienkach a vyberá vhodné slová, ktoré by neranili toho druhého. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Neberiem
to osobne. Len chcem vedieť, prečo mám ísť preč,“ chopila som sa napokon slova
ja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nejde
o to, prečo máš ísť preč. Ide o to, prečo nemáš ostať. Zamysli sa nad
tým,“ povedal. Ó, ohromný Louis, ďakujem ti za osvietenie v podobe tejto
majestátne vety. Skutočne som v nej našla zmysel toho života
a nepochybne aj odpoveď na všetky otázky od politiky, až po lásku, či ako
sa zbaviť škaredej vyrážky, ktorá mi nabehla deň pred sestrinou svadbou. Už
nemám sestru, frustrujúce. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vďaka,“
odvrhla som sarkasticky a uprela svoje oči na dennú oblohu. Oblohu bez
mrakov. Ako život bez starostí, zbytočných pocitov, pocitov, ktoré zraňujú. Tak
som si teraz pripadala. Ako vták, bezstarostne poletujúci pri nebesách, bez
útrap a bolesti. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Chceš si pripadať
ako vták? Tak sa osloboď.</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i></i>Ten šepot oblízal moje kolená, vinul sa hore po
bruchu, trupom, až sa svojimi slizkými chápadlami ovinul okolo mojich ušných
bubienkov. A tam mi šepkal svoje trpké modlitby. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Osloboď svoju dušu. </i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Prikryla som oči viečkami a zhlboka
vydýchla, pripravená tým slovám pevne načúvať. Tak poď, hlas, chcem vedieť, čo
odo mňa chceš. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Osloboď svoju dušu. Zabi. </i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Zabi?
Koho, Zayna? Čo si zač, že tak veľmi nenávidíš moje srdce? </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Tvoje srdce? Chcem, aby patrilo mne. Osloboď ho. Osloboď svoje srdce,
aj dušu. A buď moja...</i><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dosť!“
Louisov krik prerušil jeho príkazy, krajina naokolo potemnela. Niečo okolo nás
vytvorilo bublinu, priepasť, oddeľujúcu naše dve ležiace telá od tej
rozmanitosti. Od zvyšku mágie tohto miesta. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ty... Ty
si to počul?“ vyjavene som koktala a venovala mu zmätený pohľad. Chrbtom
ruky som si pretrela oči, pomaly si zvykajúce na prudké svetlo, no napokon som
predsa len zaostrila. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie. Ja
som to cítil,“ odsekol. „Jednoducho choď domov, Zara.“ Ten tón nebol
rozkazovací. Bol prosebný. Louis Tomlinson ma žiada, aby som odišla. Lebo
niekto chce, aby som zabila. Zabila Zayna. <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvDX5otwd2ES4OmBxbEEW5Buxt8yLEQkaO7piKDdnkrOgYXJ0KufG5qL79kXowxJj-azKAjye7_rS-kkNpjJN8OxIsGMHpnMMTg1UUyulMD22t4CkvutAs3dMpJWesnX2RTl3FkTmKgCtg/s1600/Asking_Alexandria_Danny_Worsnop_biography.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvDX5otwd2ES4OmBxbEEW5Buxt8yLEQkaO7piKDdnkrOgYXJ0KufG5qL79kXowxJj-azKAjye7_rS-kkNpjJN8OxIsGMHpnMMTg1UUyulMD22t4CkvutAs3dMpJWesnX2RTl3FkTmKgCtg/s320/Asking_Alexandria_Danny_Worsnop_biography.jpg" width="247" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Toľko pravdy bolo práve vypovedanej na tomto obrázku. O príbehu, o Zare, o Stylesovi a o mne. Je len na vás, či ju pochopíte a ako.</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-5399725085044987682013-10-19T08:28:00.001-07:002013-10-20T04:24:24.621-07:00Behind The Enclosure 18<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Vyhýbali
sa mi. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Obaja. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Zayn preto, že som sa váľala na sedačke v Harryho objatí,
prisatá na jeho perách a Styles preto, že som sa za to Zaynovi
ospravedlnila. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Nemá to význam, </i>povedali. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Tiež obaja. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Čo nemá význam?! Rozprávať sa o niečom, čo si každý vysvetlil
tak trochu po svojom a žiadna verzia nebola tak úplne pravdivá. Lebo sa
nikto neopýtal mňa. Čo môj pohľad na vec? Čo moje dôvody, prečo som to
urobila?! Lenže to nikoho netrápi, pretože urobiť si vlastný záver je
jednoduchšie ako riešiť problém ako chlap. Vyzerá to tak, že jediný chlap som
v tejto trojici ja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zase
nič?“ spýtal sa ma piskľavý hlások, keď som jedno popoludnie vošla do izby.
Daisy sedela na svojej posteli, vedľa nej položený otvorený výtlačok Hemingwaya
a na nočnom stolíku dopoly vypitý pomarančový džús. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zase
nič,“ vyčerpane som sa hodila na svoju posteľ a teatrálne vydýchla. „Ja už
neviem, ako ich mám prinútiť vypočuť ma.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ich?“
prekvapene sa spýtalo dievča, čítajúce tú hrubú buchľu. Pretočila na ďalšiu
stránku, i keď pohľadom mierila na mňa. Tieto <i>paranormálne </i>veci už neriešim. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno.
Chcem sa porozprávať s obomi. Je to útrpné, keď sa mi tak nasilu vyhýbajú.
Vypýtam si na raňajkách soľ, Zayn ju podá Harrymu, následne sklopí zrak. Harry
ju podá tebe, aj napriek tomu, že sedí takmer vedľa mňa a tiež sa odvráti.
Tá soľ aj znova vykryštalizuje, kým si ňou ja tie vajcia prisolím!“ hundrala
som a prevalila sa na bok, aby som hľadela aj ja na Daisy, a nie len
ona na moje pozadie a chrbát. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tie
vajíčka neboli málo slané, aj ja som ich mala,“ poznamenala a zase
prevrátila list. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tu nejde
o tie sprosté vajcia, Daisy!“ vyhŕkla som trošku hlasnejšie, ako som mala
v pláne a sledovala Daisy, ako behá očami po drobných písmenách. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja viem.
Len ma mrzí, že si nešťastná,“ priznala a nahodila presne taký kukuč, ako
jedno zo šteniat v škatuli na predaj, v inzeráte na
sociálnej sieti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale ja
vlastne nie som nešťastná,“ vyletelo zo mňa. Daisy na mňa vyvalila prenikavé
okále a zabuchla knižnú elitu v modrom viazaní. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nerozumiem.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ani ja.
Len viem, že nie som nešťastná. Som len... Unavená,“ povedala som napokon
a postavila sa. „Skúsim to ešte raz.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Mala som
chipsy. Mala som dvojlitrovú fľašu plnú hnedej bublinkovej tekutiny
s obsahom kofeínu. Jediné, čo mi chýbalo, boli slová, ktoré mu poviem.
Stepovala som pred drevenými dverami s krémovým náterom a nedokázala
som sa prinútiť zaklopať. Mohlo to byť aj tým, že som nemala voľnú ruku, no
nebolo. Asi som len nechcela tridsiaty siedmy raz počuť, že videl dosť. Že vie,
o čo ide. Že som suka, ktorá ho zavádzala. Že sa oblizujem s každým.
A že nie je nahnevaný, len sklamaný, tak nech idem naspäť za Harrinkom.
Tých rozhovorov bolo dosť, no všetky boli rovnaké. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Keby som bola v nejakom
druhotriednom príbehu o nešťastnej láske, bežala by som potom do izby,
zabuchla dvere a plakala. Daisy by mi utierala maskarové slzy levanduľovým
kapesníkom a hovorila, že mi za to nestojí, prídu lepší a blá, blá,
blá. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Našťastie tam nie sme a ja už neplačem. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Alebo minimálne už nechcem
plakať. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Neklopala som. Vrazila som dnu, akoby to bola moja maličká garsónka
v centre mesta, s vydratým hnedým kobercom a opadanou omietkou.
Neležal na posteli a neprepínal bezcieľne nudné televízne kanály so
správami, či tuctovými seriálmi. Nerobil na zemi kliky, ani brušáky, ako vždy,
keď sa nudil. Dvere do kúpeľne boli otvorené, miestnosť bola prázdna. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">So
zvesenými plecami a niečím zvláštnym na srdci som sa brala na odchod, keď
zafúkal jemný teplý vánok. Boli otvorené dvere na balkón. Potichu som kráčala
tým smerom. Môžeš odísť, Zara, ešte ťa nevidí. To bolo moje bojazlivé ja, ktoré
bolo s touto tichou domácnosťou viac menej spokojné. Alebo môžeš ísť za
ním, streliť mu facku, aby konečne sklapol a nechal si to vysvetliť. To
bolo iné ja. Ja, ktoré driemalo hlboko vnútri plačúceho dievčatka, ktoré počúva
krik svojej šialenej matky. To ja nikdy nemalo možnosť sa prejaviť. Až doteraz.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Už som
nekráčala opatrne. Moje kroky boli ťažké, hlasné a hrdo niesli moje telo,
ktoré som navliekla do šedých teplákov a bieleho voľného trička
s krátkym rukávom. Prešla som okolo stola. Ležal na ňom nôž, veľmi ostrý.
Obrovská čepeľ. <i>Ja </i>by som sa nad tým
nikdy nepozastavila. Ale moje telo už dávno nepatrilo len mne. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Zabi ho. </i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Bol to šepot. Tichý ale
prenikavý. Ignorovateľný pre tých, ktorý mu nerozumeli. Pre mňa bol varovný. Čo
to vraví? </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><i>Stačí zobrať nôž a bude po
všetkom. </i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Spravila som krok smerom k drevenej doske na štyroch nohách. Ostrie
sa zalesklo v lúči slnka. Napriahla som ruku. Chcel chytiť ten nôž. Chcel
ho vziať, potichu sa zozadu priplížiť k Zaynovi a bodnúť mu ho do
chrbta. Chcel, aby som ho zabila. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Ale kto bol <i>on</i>?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara?“
začula som. Bol to skutočný hlas.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Stačí
zobrať nôž a bude po všetkom,“ zopakovala som. Ten hlas bol môj, určite
bol môj. Bol mi taký známy, taký blízky, že mohol byť jedine môj. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O-o čom
to hovoríš?“ Nerozumel. Ani ja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Stačí
zobrať nôž a bude po všetkom.“ Zase. Zase som to povedala nahlas. Alebo to
povedal on? Ten, kto chce, aby som ten nôž vzala?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara,
chápem, že si rozrušená. Poď, pôjdeme si dať dole kávu,“ ponúkol sa. Nie ten,
ktorý chcel zobrať nôž. Ten, ktorého som mala zabiť. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nechcem
kávu. Chcem byť sama,“ povedala som a myslela som to vážne. Teda to, že chcem
byť sama. Na kávu som šla. </span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOk27tG3m2sZgFauDnGEJTrtefYaI1trowwJOokaLAokfQKYtBFlm1e9U2hPdahGoYCUzZi03cALMHqCNU0inIy3PIN62DIAI0rsXin-TxryrPN_Q-qaxkp3C4UJ85W6N-aGS2O9-NFdy8/s1600/1235260_576869839020981_1418601162_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="232" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOk27tG3m2sZgFauDnGEJTrtefYaI1trowwJOokaLAokfQKYtBFlm1e9U2hPdahGoYCUzZi03cALMHqCNU0inIy3PIN62DIAI0rsXin-TxryrPN_Q-qaxkp3C4UJ85W6N-aGS2O9-NFdy8/s320/1235260_576869839020981_1418601162_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Áno viem, som nezodpovedná, ale vy taktiež, keďže zase nebolo ani 5 komentov. Ale už to neriešim, len momentálne neviem, kde mi hlava stojí. Jedno slovo. Gympel. Teda vlastne dve. Bilingválny gympel. To je moje ospravedlnenie. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">PS: Aj tak vás mám rada a aj tak ma to baví. A nie, nie som nevďačná, len komentáre sú pre mňa motivácia. Tak ma, prosím, motivujte:))</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-47838670742573507742013-10-09T11:35:00.000-07:002013-10-09T11:35:30.177-07:00Behind The Enclosure 17<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Bolo
fascinujúce ich sledovať. Možno by sa viac hodilo prídavné meno komické, ale ja
som jednoducho bola fascinovaná. Toľká umelosť a faloš skrytá za naoko
úprimné úsmevy a zmučený výraz, keď sa niektorý z nich snaží trafiť
ten správny tón v srdcervúcej pesničke. Neverila som, že niečo dokáže byť
ešte sladšie ako palacinky s nutelou a medom, ale ich pesničky nad
touto pochutinou jednoznačne víťazia. No oni na tom pravdepodobne vystavali celú
svoju kariéru. Na nesebavedomých šestnástkach, ktoré ešte nikoho nemali a
potrebujú počuť od svojich hopsajúcich idolov, že ony sú krásne, aj napriek
tomu, že majú akné, mastné vlasy a voňavku asi v živote nedržali
v ruke. Na vlhkých trinástkach, ktoré práve zisťujú, že existuje aj opačné
pohlavie a chcú sa cítiť prirodzene aj s tonou špirály na riasach
a prenikavým rúžom, ktorý len zvýrazňuje to, ako strašne nasilu chcú byť
dospelé. Podľa mňa by sa nálepky 18+ zišli viac na mejkape ako na cigaretách. No
a potom na tých, ktoré sa zviezli s nimi, pretože ich pesničky im
zotreli z tváre slzy a natiahli kútiky smerom hore. Koniec koncov, na
tom, že Stysles je sexuchtivý náladový debil, by asi nikto nezarobil.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Podišla
som ku švédskym stolom, prichystaným pre mňa a pár tých šťastliviek, ktoré
vyfasovali lístky do zákulisia. Zhostila som sa jedného salámového sendviča, aj
keď jeho obsah tiež nepatrí k mojim obľúbeným potravinám. Z pódia sa
akurát ozýval Harryho hlas. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„I know
you´ve never loved the sound of your voice on tape. You never want to know how
much you weigh. You still have to squeeze into your jeans, but you´re perfect
to me,“ jeho dojemné sólo, pri ktorom dievčina z prvého radu, ktorá mala
na čele čiernou fixkou Harryho meno, utrúsila zopár sĺz, skončilo a pridal
sa k nemu Niall. Text tejto pesničky vystihol všetky ženy na planéte Zem,
dokonca aj mňa. I keď sa silou mocou snažím povzniesť cez banality
a povrchnosti typu veľký zadok, slanina na brušku, či tento vlas nemá
presne dvadsať stupňový uhol, ale dvadsaťjeden, zrkadlo je nekompromisný
kritik. Vidí všetko a je jedno, či to zakryjeme voľnými džínsami alebo
iným kúskom oblečenia, špek nezmizne. Ja som tomu svojmu extra odolnému poslala
malého kamoša, v podobe salámy medzi dvomi plátkami bieleho chleba.
Pesnička o tom, ako muži milujú naše neexistujúce nedostatky, skončila
splynutím ich rozdielnych hlasov do celistvého refrénu, chalani obdarili
dievčence roztomilým kukučom a odbehli do zákulisia. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Niekto si
so mnou preplietol prsty a ťahal ma preč, no v tom zhone chalanov,
maskérov a kostymérok, som skutočne nezaregistrovala, kto mal tú česť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Mám na to
zhruba asi tak tridsať sekúnd, tak neprotestuj,“ Stylesov zadychčaný hlas
zaplnil celú šatňu. Zabuchol za nami dvere, pritlačil ma o ne
a pobozkal. Zbláznil sa?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Č-čo to
rob...š ,“ snažila som sa vymaniť z jeho obkľúčenia, no bolo to márne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Bozkávam
ťa. Na to, koľko máš rokov, by si to už mohla poznať,“ podpichol ma
a znovu našiel moje pery. Koľko hovoril, že na to má? Tridsať sekúnd? Už
asi len dvadsať. Oblapila som svoje ruky okolo jeho krku. Cez bozky sa lišiacky
pousmial, no inak sa nenechal rušiť. Pätnásť sekúnd. Odlepila som sa odo dverí,
tlačil ma smerom k bordovej koženej sedačke. To nestíhaš, Styles,
pomyslela som si šibalsky, no nebránila som sa. Desať - zvalil ma na pohovku. Nie, on tu nie je ten,
čo sa zbláznil. JA som sa zbláznila! Zašmátral pod sýtočerveným tričkom. Čo tam
hľadáš, Styles? Jemne som sa pousmiala, keď mi prstami prešiel po šteklivom
buršku. A vtedy som si to uvedomila. Z toho bodu, odkiaľ sa šíri
a rozpína môj verný kamarát kŕč, teraz vyžarovalo niečo celkom iné. Teplo.
Príjemné, rozlievajúce sa po mojom tele ako med po teplom krajci chleba
s maslom. To lákavé teplo, sálajúce z krbu na chate, pri ktorom som
zvykla čítať, či lúštiť trojhviezdičkové sudoku, bolo uväznené v mojom
tele a bolo ešte hrejivejšie. A čím vášnivejšie bozky som Stylesovi
opätovávala, tým viac mojich buniek sa stávalo tohto tepla súčasťou. No chcela
som ňou byť? Tá otázka ostala visieť vo vzduchu a v šatni sa už viac
neozývali zvuky spotenej pokožky lepiacej sa na koženú pohovku. Hľadiac do
Zaynových očí by to totiž bolo nevhodné.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Stotina
sekundy, kedy mi venoval veľmi sklamaný pohľad, trvala večne. A aj keď už
uplynula, ten pohľad sa mi v mysli vynáral zas a znova a ešte
viac podporoval a zohrieval môj vnútorný plameň. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zayn,
počkaj! Vysvetlím ti to,“ kričala som za ním a zhadzovala zo seba ťažké
Haroldovo telo. Aké klišé! Čo mu chcem vysvetľovať? Videl presne to, čo sa
dialo. Videl presne to, čo potreboval vidieť na vyvodenie tých správnych
záverov. Ale ja som sa ho predsa musela
pokúsiť zastaviť. Aj napriek tomu, že mi jeho utrpenie a smútok prináša
také príjemné teplo do mojich chladných depresívne pustých dní. No ako je to
možné? Veď je to môj priateľ. Jediný skutočný priateľ... <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemusíš
mi nič hovoriť, nie som spovedník,“ odsekol. Stáli sme v úzkej čiernej
chodbe, vedúcej na pódium. Hemžilo sa to tu ľuďmi s bedničkami mejkapu,
opaskami plnými hrebeňov a kief, s lakmi na vlasy a tužidlami pod
pazuchou, či len tak sa promenádujúcich a popíjajúcich pariaci sa
bylinkový čaj. A v spleti týchto životných príbehov, pracantov
a fanúšikov stála jedna nešťastne spokojná dievčina a sklamaný
chlapec, ktorý nebol veľmi dobrý herec. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Na to
nemáme čas, Zara,“ odbil ma a potiahol Harryho, ktorý medzičasom vyliezol
zo šatne, za tričko smerom k pódiu. <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prepáč,“
zakričala som smerom za nimi, no on to už nemohol počuť. Krik fanúšičiek
a hlasné zvuky gitary ma jednoznačne prebili. Po odchode chalanov na scénu
sa tu potulovalo ešte viac ľudí, ako kým ich mali obskakovať. Vrážali do mňa,
odtláčali ma jeden k druhému ako futbalovú loptu, alebo na mňa vylievali
ten bylinkový čaj, lebo som sa vraj mala uhnúť a zavadzám. Mne to bolo
jedno. Aj to, že prekážam, aj to, že sa mi na červenej baleríne vytvorila tmavá
škvrna od vriacej tekutiny. Čo mi však jedno nebolo, bolo to sakramentské
teplo. Prečo vo mne evokuje šťastie a spokojnosť, keď by som najradšej
plakala, kričala a stretla niekoho, kto má školu aj vedomosti na
vytvorenie stroja času. A kúpenie lopaty. Nech môžem Stylesa najprv zabiť
a potom zakopať! Koniec koncov, nikto by sa nič nemusel dozvedieť, keď už
má toho dabléra. <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoTZz1knUyXbfW9eAXUvU1ebvUAqdzDkLXO35idVdVq8U2x9QJhcdskXwBcxz8CX9rLS5RmtE_dD8FdeWUgdztDEIWchG4_B01qZJKg5F7Xnc1j0HPGkrxQGp-D18Q0mC_951XoXkcC-xx/s1600/954648_565757240132241_152786357_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="229" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoTZz1knUyXbfW9eAXUvU1ebvUAqdzDkLXO35idVdVq8U2x9QJhcdskXwBcxz8CX9rLS5RmtE_dD8FdeWUgdztDEIWchG4_B01qZJKg5F7Xnc1j0HPGkrxQGp-D18Q0mC_951XoXkcC-xx/s320/954648_565757240132241_152786357_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Baby, baby... Prečo nekomentujete? Nebaví vás to? Je niečo, čo by ste zmenili? Tak to sakra napíšte! Mne nevadí kritika, vadí mi, keď niekto očakáva nové časti automaticky, čo vyžaduje moju veľkú námahu a nestojí mu to ani za to, aby klikli aspoň na tú poondiatu reakciu. A pritom ja vidím zhliadnutia, takže viem, že je to len vašou lenivosťou. Toť vše. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">PS: Tým, ktorí si tú námahu dajú, samozrejme, veľmi ďakujem, ale to je jasné:)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-34561382687803136262013-09-28T12:44:00.001-07:002013-09-28T12:45:36.177-07:00Behind The Enclosure 16<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„No ták, Zara, uvoľni sa trošku,“ povedal
a zatlačil ma úplne k stene, kde som už nemala kam uhnúť. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Choď preč,“ šepla som, dúfajúc, že volume môjho
hlasu neuberie na jeho ráznosti. Jednu ruku mi pritlačil ku krku, no nie dosť
silno na to, aby moja pokožka na druhý deň chytila slivkové sfarbenie. Jeho
rýchli dych som cítila na červenom líci, no nechcela som nič iné, ako schúliť
sa do teplej postele a spať až do nekonečna. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie. Lebo ty nechceš, aby som išiel preč,“ aj
on šepkal. Priamo do môjho ucha a len pre mňa. V izbe bolo útulné
šero, svetlo stlmené na minimum vytváralo pokojnú atmosféru, no on to celé
pokazil. Bledé steny mojej izby stemneli, boli plné strachu a obáv. Jeho
lačná ruka, ktorá netlačila moje telo na chladnú maľovku, behala po mojom
stehne. Rukami, v porovnaní s tými jeho, boli strašne slabé, som sa
ho snažila od seba odstrčiť. Nič, ani milimetrový posun. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Páči sa mi, keď hráš nedostupnú.“ Och, koľké
tie jeho fanúšičky by vraždili za tento tón hlasu, no mne sa hnusil tak, ako
každý z jeho lačných dotykov. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič nehrám. Prosím odíď, Harold, chcem spať,“
zachrípnuto som žiadala a reflexne odstrčila jeho chtivú ruku
z oblasti medzi chrbtom a zadným stehnom. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Toto je lepšie ako spánok.“ Obkrútil si prameň
mojich vlasov okolo prsta a privoňal si k nim. Potom sa usmial. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Maliny,“ zahlásil a prameň vlasov pustil. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Odíď,“ žobrala som naposledy. Našiel moje pery
aj napriek tomu, že som sa mykala na všetky strany</span></i><span style="font-family: Georgia, serif;"> <i>a snažila sa našim bozkom vyhnúť. <o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Prestaň!“ sykol a chytil moju hlavu medzi
prsty. Opäť sa prisal na moje pery. A ja som mu opätovala každý jeden
z tých bozkov. Zo strachu? Z túžby? Z lásky? Neviem. Viem len,
že som ho nezastavila. </span></i><span style="font-family: Georgia, serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Prienik do
reality bol zlý. Alebo možno ešte horší, ako zlý. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dobré
ránko,“ veľmi známy hlas preťal moje ušné bubienky, oťapené pohľadom do
minulosti. Sedel vo fialovom kresle v rohu miestnosti a v ruke
držal dennú tlač. Nikdy som nebola v jeho izbe. Všetko tu bolo presiaknuté
niečím neopísateľným, a senzory môjho tela nedokázali tento faktor jasne
zaradiť do kategórie zlé, ani dobré. Všetko bolo dokonalé, už na prvý pohľad
bolo jasné, ako má každučká vec v miestnosti svoje presné miesto, kde by
mala byť. A kde musí byť. Každý milimeter štvorcový tejto izby ma
utvrdzoval v tom, že ak by ho niekto o pol druhej ráno zobudil
a kázal mu niektorú z tých vecí nájsť, bez problémov by tak urobil.
Všetko bolo precízne naštelované tou najkrajšou časťou smerom do vnútra izby,
žiadne čiastočky prachu nemali šancu usadiť sa na nijakom kuse nábytku
a celú miestnosť olizovala príjemná vôňa. Asi jeho antiperspirant, pomyslela
som si. A všetko bolo buď šedé alebo čistulinko biele. Jediným farebným
aspektom danej izby bolo kreslo, ktoré práve okupoval. Odložil časopis nabok
a vymrštil sa na dlhé, svalmi obalené, nohy. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vyspinkaná?“
pokračoval, keď sa moja maličkosť očividne nechystala chopiť slova. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja som
predsa nespala,“ odsekla som a podoprela sa lakťami tak, že som už nebola
v zraniteľnej polohe. Uprela som pohľad na svoje nohy, zahalené bielou
saténovou dečkou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale sny
sa ti snívali,“ z jeho hlasu sršala spokojnosť, rovnako ak z neho
samého. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O čom to
trepeš,“ opovrhovačne som cekla a uhla pohľadom na druhý koniec šedej
izby. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„<i>Prosím odíď, Harold, chcem spať,“</i>
preafektované napodobnil môj hlas a samopašne sa usmial. „Tá veta mi je
povedomá...“ pokračoval, urputne sa tváriac, ako tvrdo premýšľa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Pres...“<br />
„Ó, už to mám. Tuším si v tú noc chcela spať,“ prerušil ma. Hoci som
hľadela úplne opačným smerom, cítila som, ako sa približuje. Jeho mohutné telo
vrhlo tieň na moje, pomaly sa zviechajúce z postele. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno, mala
som si ísť radšej ľahnúť,“ priznala som odmerane, stále nedávajúc najavo, že by
som sa na neho radšej vrhla a strhala z neho oblečenie, ako nejaká
švihnutá fanúšička. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nevyzeráš,
že by ti to nejako extrémne vadilo, keď o tom dni ešte aj snívaš...“ Ten
hajzel si to užíval. Bolo jedno, akú chladnú tvár som mala a ako
ľahkovážne som reagovala na jeho pokusy vyhrotiť túto situáciu do niečoho, čo
by som neskôr vídavala vo svojich trpkých okienkach do minulosti. Aj tak vedel,
čo chcem. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Žiadne
sladké sny, ale nočné mory, zlatko,“ odbila som ho a postavila sa. Bol tak
blízko... A ja som ho odstrčila. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemohli
to byť mory, keď som robil toto,“ pritiahol si ma k sebe. Pozrela som sa
do jeho očí, tých očí, ktoré sa tak slastne vyžívali v mojej bezbrannosti.
Lenže ja som nebola bezbranná. Videla som, ako v tých karamelových očiach
vzbĺkla túžba a to znamená jediné. Že hoci on má esá, ja mám čistú
postupku a tá je neporaziteľná. S takými kartami na ruke môžem
zhrabnúť všetko, no najprv ho musím donútiť všetko do tej hry vložiť. Všetky
žetóny. Od modrých až po čierne. Všetky city. Od lásky až po nenávisť. Všetku
túžbu a vášeň, ktorú je schopný vydať. Táto hra bude </span><i style="font-family: Georgia, serif;">All In</i><span style="font-family: Georgia, serif;">. Veľa šťastia, Styles, povedala som si a vášnivo ho
pobozkala.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTzbMGJ1zzodsApNaRB9t-cjFy4Kb_6rbff0xOR35tgg2GbaB3tIL4YDxZbOvpxQLZ4Jq8YhVSzJIs6qhMf9aO6hWauBGEhINZR4TuTlBV_q_IPEmqdQVLPnQaVDaEj5-zqeBo6rvgNd3C/s1600/tumblr_mtuc1ngPwx1squ335o1_500.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTzbMGJ1zzodsApNaRB9t-cjFy4Kb_6rbff0xOR35tgg2GbaB3tIL4YDxZbOvpxQLZ4Jq8YhVSzJIs6qhMf9aO6hWauBGEhINZR4TuTlBV_q_IPEmqdQVLPnQaVDaEj5-zqeBo6rvgNd3C/s320/tumblr_mtuc1ngPwx1squ335o1_500.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Zase jedna z tých lepších, podľa mňa. Nebudem tu mať dlhé keci, aj tak to nikto nečíta. Len vás chcem poprosiť - komentujte, komentujte, KOMENTUJTE!!! Ďakujem. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-8523807444093283512013-09-16T10:24:00.002-07:002013-09-16T10:27:41.938-07:00Behind The Enclosure 15<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Obitý
starý chodník s odtlačkami topánok, keď nejaký chytrák stúpil na asfalt
skôr, ako stihol zaschnúť, vrabce štebotajúce svoje vlastné ódy a vzduch
presiaknutý smradom z odpadkov, ktoré okupovali každý dohľadný kôš
a za nami obrovská gorila, navlečená v obleku. Zayn spomínal, že vraj
sa volá Greg, no výraz nášho predka, ktorého momentálne môžeme vídať len
v ZOO, mi prišiel vhodnejší. Kúpil si dokonca zmrzlinu v karamelovom
kornútku, aby bol prehliadnuteľnejší. Úprimne, päťmetrovú godzilu by som
prehliadla ľahšie, taký bol nenápadný. Aj my sme mali zmrzlinu. Mala som
malinovú, takú z detských čias. Takú, akú sme mali len na našich dovolenkách
s otcom. Tá chutila vždy najlepšie. Ružové škvrny som mala až za ušami,
nehovoriac o vlasoch, no aj tak som sa smiala a ďalej prstom šťúrala
v obsahu kornútka, aby som našla celú malinu. A tedajším najväčším
sklamaním bolo, keď som nenašla. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Chutí?“
prerušil jemný vánok, ktorý zase raz privial do môjho života nostalgiu, Zayn. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno.
Pripomenula mi časy, keď som bola dieťa,“
priznala som a oblízala sladkú hmotu farby prasiatka zo Šarlotinej
pavučinky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A aké to
boli časy?“ spýtal sa a aj on olízal tú svoju. Čokoládovú. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Detské.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
všetko?“ nedal sa odbiť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Útržkami
dobré časy. Jediné dobré časy, čo si pamätám,“ vystrúhala som stručnú odpoveď. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nehovoríš
často o svojom detstve.“<br />
„Neviem, či si si všimol, ale nehovorím o ňom vôbec,“ odsekla som. Rýchlik
<i>Vážna debata</i> smer <i>Záhuba </i>vyráža za tri, dva, jedna... <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prečo?“
A je to tu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie je
o čom hovoriť. Skôr je na čo zabúdať,“ povedala som potichu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A zabudla
si?“ Hlúpa otázka. Veľmi hlúpa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie.
Nedokážem,“ priznala som. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nedokážeš
zabudnúť, nechceš hovoriť. To nie je dobré.“ Pán Malik, za tento profesionálny
záver by ste si zaslúžili doktorát. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Moje
detstvo nebolo dobré. To, že som sa preriekla, nebolo dobré. To, že mám
z toho prerieknutia veľmi zlý pocit, nie je dobré. Ale to, že nechcem
hovoriť o neutíchajúcom terore v mojom srdci, je úplne normálne,
drahý Zayn.“ Nechcela som sa mu pozrieť do očí. Nechcela som zahodiť roztopené
zvyšky zmrzliny na chodník bez štipky výčitiek svedomia voči našej planéte.
Nechcela som plakať, ani prejavovať svoju slabosť voči tomuto obdobiu môjho
zatiaľ krátkeho života. No urobila som každú z týchto vecí a muž,
stojaci oproti mne, to využil. Sklonil sa ku mne a urobil to znovu. Zase
ma pobozkal, aj keď som mu predtým jasne naznačila, že to nechcem. No problém
bol v tom, že tentoraz som ho neodstrčila. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Hej,
Malik! Tu sa nečiň!“ Gregov pohotový zásah ma "nepochybne" zachránil od možného
znásilnenia. Schmatol Zayna za predlaktie a odtiahol o pár
centimetrov ďalej. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tu máš,
zamestnaj svoj jazyk inak,“ povedal, vychmatol mu zmrzlinu z ruky
a vrazil mu ju do tváre. Tá sa pomaly odlupovala, skĺzala, stekala, až to
napokon kornútok nevydržal a spolu so zbytkom zmrzliny odkvacol na zem. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Greg, nie
sme na detskom letnom tábore a ja nie som nadržaný panic, ktorý pre každú
príležitosť nosí v zadnom vrecku farebné kondómy s ovocnou príchuťou.
A teraz mi zožeň servítku!“ ziapal Zayn. Neviem, či okoloidúcich zaujala
jeho tvár celá ulepená od sladkého studeného krému, jeho krik na udatného muža
činu, či môj hurónsky rehot, ktorý sa už viac jednoducho dusiť nedal, no
neprešiel okolo nás jediný pár očí, ktorý by sa na nás neupieral. A ešte
viac netuším, či to bolo utieraním zmrzliny zo Zaynovej tváre a značkových
slnečných okuliarov, úprimným smiechom od srdca, či zmäteným bodyguardom, no
tlak na hrudi povolil. Na ako dlho, to je otázne. No teraz tam nebol, a to
je podstatné. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Keďže Plán
A alias zmrzlina stroskotal v momente Gregovho zásahu, Zayn vymyslel
alternatívu B. Prepálený olej, zemiakové hranolčeky a zástupy obéznych
spoluobčanov čakajúcich na gumenú žemľu a pomleté vnútornosti, hrajúce sa
na kvalitné mäso. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nikdy...
Nikdy som tu nebola,“ priznala som, keď ma Zayn zatiahol k čiernemu
pultíku s niekoľkými pokladňami a bedničkami na dobrovoľné príspevky
pre deti s leukémiou. Jasné. Jediné, čomu by som svojimi pokrčenými
bankovkami pomohla, by boli tukové vankúšiky, obliehajúce telá všetkých
v tomto podniku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako je to
možné? Každý zbožňuje McDonald,“ povedal a pohľad uprel na vysvietenú
tabuľu s dennou ponukou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ó, jasné.
Mäso, ktoré nie je mäso, zelenina, ktorá určite nevyrástla zo zeme
a hranolky z ružovej pasty. Kto by to nemiloval,“ ironicky som sa
usmiala a následne opätovala Zaynov namosúrený pohľad. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo KFC?“
skúsil znovu. Nesúhlasne som pokrútila hlavou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Subway?“ Zase
rovnaká reakcia. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako to?!“
To sa skutočne pravá americká krv pozná podľa toho, koľko fastfoodov som už za
život stihla obehať?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Netúžim
po nezdravých odpadoch a úprimne, svoje peniaze som potrebovala na iné
veci, ako na nič mi nedávajúce obžerstvo,“ odsekla som a tiež zbežne obzrela
menu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No dovoľ.
Je to rýchle a v nejakých internetových článkoch písali, že vraj
nemajú žiaden prepálený olej!“ Zayn sa vytrvalo zastával svojich obľúbených
pokrmov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Jasné.
A obslúžiť nás príde Anglická kráľovná alebo rovno Lady Gaga,“ posmešne
som povedala a venovala mu uštipačný úsmev. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ľutujem,
Lady Gaga s nami včera rozpustila zmluvu, tak vás dnes bohužiaľ musím
obslúžiť ja,“ votrela sa do našej hádky žena za jednou z pokladní. Oblečenú
mala bledomodrú polokošeľu s menovkou, dlhé kučeravé hnedé vlasy zopnuté
do vysokého chvosta a podozrievavým pohľadom skenovala Zayna, chabo
skrytého v jednoduchom zahalení. Tmavé slnečné okuliare a mikina
s kapucňou, skutočne majster prevlekov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Jeden
BigMac, prosím,“ povedal Zayn a zatiahol si kapucňu viac do čela. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Menu, či
len sendvič?“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Menu
s kolou,“ povedal a svoj pohľad spoza okuliarov uprel na mňa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja si dám
šalát, ten s tým akože kuracím mäsom,“ povedala som otrávene a prstom
ukázala na obrázok čerstvých cherry paradajok, šalátových listov a plátkov
grilovaného kurčaťa v papierovej zelenej miske. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
všetko?“ ubezpečila sa pracovníčka, zatiaľ čo ťukala dlhými gélovými nechtami
do dotykového displeja pokladne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Án...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie je.
Nemôžeš ísť prvý raz do McDonaldu a kúpiť si šalát. Dá si to čo ja,“
prerušil ma Zayn s vyčítavým pohľadom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie
nedám! Chcem ten šalát!“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ten šalát
je to najhoršie, čo tu predávajú!“ skríkol Zayn a postaršia pani
v červenom nohavicovom kostýme za nami sa zamračila a svoj šalát
odhodila do blízkeho koša. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vidíš, čo
si spôsobil? Berieš ľuďom chuť do jedla,“ sykla som a znovu sa upriamila
na pokladníčku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dám si
ten šalát.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Uvidíš,
nakoniec ťa z neho preženie.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prečo by
malo?!“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lebo.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lebo?“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lebo!“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Fajn.
Kompromis. Dám si nugetky. Lepšie?!“ nasrdene som sa spýtala svojho stravného
poradcu. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lepšie,“
spokojne povedal a samopašne sa usmial. Ako z reklamy na Snickers.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Nebo
posiate žiariacimi bodkami, károvaná deka zmočená drobnými kvapôčkami večernej
rosy, piknikový kôš plný tuniakových sendvičov a fľaškovej vody. Park,
psie výkaly a jeden zamilovaný pár v romantickom objatí. NEZNÁŠAM
TELENOVELY! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zayn,
doteraz som mala pocit, že máš dobrý vkus na filmy,“ zafrflala som
a zahniezdila sa na jeho hrudi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No ja som
zase mal doteraz pocit, že Nezvratný osud je pokus o horor a nie... <i>toto,</i>“ odpovedal znechutene
a zúfalo si povzdychol, keď zrazu romantická scéna začala byť ešte sladšia
ako makrónky. Neviem prečo majú všetci pocit, že romantika musí byť základom
každého filmu, seriálu, knihy, či hocičoho iného na tejto planéte. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prosím
ťa, vypni tú kravinu, lebo sa povraciam a to nás už tá upratovačka vážne
natrie na stenu,“ vyhlásila som a strčila ukazovák do karamelovej zmrzliny
vedľa mňa. Sú len dve možnosti, čo sa stane, ak tieto naše seansy budú
pokračovať aj naďalej. Buď sa minú možné pochutiny, ktorými sa môžeme ládovať,
alebo sa do Vianoc nevojdem do džínsov. A nakoniec umriem ako stará panna
na obezitu, s tromi pĺznucimi mačkami na kolenách a fotkou Brada
Pitta na stene. Nie, tentoraz vážne, od zajtra začínam behať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Ozvalo sa
hlasné búchanie na dvere, no človek stojaci za nimi na povolenie nečakal. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara,
môžem s tebou hovoriť?“ sykol prísne Mr. Potrebuješmaaaniotomnevieš, keď
sa vrútil do mojej izby. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Mám právo
na inú, ako kladnú odpoveď?“ To ma už však ťahal von z miestnosti. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo je?!“
spýtala som sa vytočene, keď za nami zvonku zabuchol dvere. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo je? ČO
JE?! Kde si, kurva, včera bola?“ Bol nasratý. Strašne. Videla som to v
jeho očiach, ktoré potemneli a vzbĺkli zlobou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O čo ti
ide?! Bola som tu, čumela do bedne a žrala chipsy. Koniec koncov, ako
každý deň!“ môj hlas zvyšoval na intenzite. Sama som bola prekvapená, aký bol
pevný a sebavedomý. Žiadne koktanie, nič. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tu?
A kde?! Hľadal. Som. Ťa. Všade! Úplne všade...“ jeho hlas na konci zlyhal
a zrazu znel tak strašne zúfalo. Znel tak, ako vyzerajú tie malé opustené
šteňatá niekde na ulici v búrke. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Fajn.
Bola som vonku. Na zmrzline, a tak,“ povedal som bez otáľania. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„S kým?“
Malé šteňa na ulici v búrke, ktoré okoloidúce auto kompletne celé
ostriekalo blatovou vodou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„S
ochrankou...“ Tu už bolo mierne zaváhanie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A?“ Šteňa
zvesilo uši a svojimi smutnými psími očami hľadí na bezbranné dievča. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A
so Zaynom,“ priznala som napokon. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„S-so
Zaynom?“ <i>Vezmi si ma domov, </i>vraví
šteňa pohľadom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemám sa
ti za čo ospravedľňov...“ Musela som si zovrieť brucho, lebo celé moje telo
zasiahol pichľavý kŕč, prameniaci práve z tohto miesta. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prosím?“
Smutne. Znelo to strašne smutne. A tak sa malé dievča zohýba, studené
dažďové kvapky jej padajú za golier modrého kabáta, s úmyslom vziať malé
šteňa z ulice domov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„N-nemám
sa ti za čo ospravedlňovať,“ precedila som pomedzi zuby. Moje nohy pomaly
strácali stabilitu a ja som cítila, že čochvíľa sa Harry opäť stane mojim
nechceným záchrancom. Ďalší kŕč, kolená povoľovali. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Máš
pravdu, veď chráp si tu so všetkými, ako taká ludra!“ zvrieskol na mňa
a napriahol ruky pred seba. Malé dievča pohladilo psa po zmoknutom
zvesenom ušku, no pes, namiesto prejavu vďačnosti, nazúrene vyceril biele
zubiská. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Č-čo
prosím?!“ Nemala som veľa času na spracovanie jeho urážok, pretože prišiel
ďalší kŕč. Ďalší blesk z jasného neba, v búrke môjho tela. Bol
silnejší, ako tie predtým. Osvetlil celú oblohu tak, že by som pokojne
v jeho svetle prečítala prvú kapitolu Dievčaťa, ktoré sa hralo
s ohňom a rozkošatil sa po celom okolí. Zasiahol veľa stromov,
spôsobil požiar a donútil moje telo nehybne sa zosypať do Harryho náručia.
Šteňa pokúsalo nevinné dievča, ktoré sa mu pokúšalo pomôcť a moje telo
horelo v plameňoch, spôsobených mohutným bleskom.</span><span style="font-family: Georgia, serif;"> <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMgbxjQM4Vl19cmLF8-8aEn8V3pLkH7U5FhY7DgsOSfUorpOhBPfol441OMTB7Dxq9J_GcDS8aVvwu3WTxg7m-CQFXEqYX4CjJwvFfHaXYErj6FESVkcym4XaNsG_lo9M9_WUuDurGq2-t/s1600/tumblr_mrw6stmxgi1sftquvo1_400.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="291" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMgbxjQM4Vl19cmLF8-8aEn8V3pLkH7U5FhY7DgsOSfUorpOhBPfol441OMTB7Dxq9J_GcDS8aVvwu3WTxg7m-CQFXEqYX4CjJwvFfHaXYErj6FESVkcym4XaNsG_lo9M9_WUuDurGq2-t/s320/tumblr_mrw6stmxgi1sftquvo1_400.gif" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ja neverím, konečne máme doma net! A tak sa hneď hlásim s novou časťou a musím vám povedať, že je jedna z tých, s ktorými som naozaj spokojná. Páči sa mi a preto dúfam, že sa bude páčiť aj vám. Taktiež dúfam, že sa na ňu oplatilo čakať a že mi zanecháte nejaký ten komentárik. 5 je limit. :)</span><span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-56826285185678256202013-09-03T07:19:00.000-07:002013-09-03T07:19:05.589-07:00Behind The Enclosure 14
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Čo to
s tebou bolo na autogramiáde? Vyzerala si strašne.“ Z Daisyných pier
natretých jahodovým leskom na pery aj tieto slová zneli smiešne sladko. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Som
skutočne poctená toľkými komplimentmi,“ odvrkla som jemne sarkasticky
a zabuchla znútra dvere od kúpeľne. Rýchlo som zo seba stiahla tričko
a hodila ho na vykachličkovanú vyhrievanú podlahu. Asi som čakala, že sa
mi v oblasti maternice bude rysovať hlboká krvavá rana, alebo minimálne
fialovkastý fľak, no pokožka mala presne to sfarbenie a štruktúru, ako by
správne mať mala. Žiadna rana, či už hojaca sa alebo roztvorená, žiadne
oškretie, nič. Všetko vyzeralo tak, ako vyzerať malo, nič nebolelo, nepálilo
a kolená úspešne držali moju telesnú schránku vzpriamene. Akoby sa ten kŕč
ani nestal. Možno ak by som bola obyčajná znudená tínedžerka, ktorá práve
nastupuje na novú školu a je taká nervózna, až chytá kŕče, by som to
nechala tak. Alebo ak by moja mama práve prišla na to, že potajomky za
panelákom fajčím jedu od druhej a ešte sa s tým chválim primitívnym
a plytkým kamarátom, ktorí to pokladajú za frajerské. A možno by som
na to kašľala aj vtedy, ak by moja prísne nábožensky založená rodina odhalila,
že som so svojim priateľom spala ešte pred svadbou. No môj nenormálny životný
štýl ma naučil, že čokoľvek, čo vyzerá ako náhoda, či osud, ním nie je. Nikdy. Prehrabla
som si pokudlané vlasy a opäť si nasadila tričko. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Len mi
prišlo nevoľno,“ skonštatovala som Daisy, sediacej na posteli, keď som vyliezla
z kúpeľne. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Počula
som. Ževraj si sa zosypala.“<br />„Tak by som to nenazvala. Len absťák z nedostatku koly,“ venovala som jej
pobavený úsmev a oskarový herecký výkon v jednom a konečne
zamierila do komnaty prejedania sa a pozerania dobrých filmov.<o:p></o:p></span><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0cm 0cm 0pt; tab-stops: 142.2pt;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0cm 0cm 0pt;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">Potichu
som otvorila jedno krídlo drevených dverí a medzerou nakukla dnu. Zayn
ležal vyvalený na posteli, hľadel do stropu a sťažka dýchal. Spal.
Prekĺzla som do izby a opatrne, bez jediného rušivého zvuku zavrela dvere.
Pricupkala som k jeho pravidelne sa nadvihujúcej hrudi a dala mu bozk
na čelo. Neviem prečo. Asi kvôli tomu, že ho nemohol cítiť, vnímať ani posunúť
hlavu tak, aby sa spojili naše pery. Asi preto, že nemohol chcieť viac, ani sa
čudovať. Nechcela som si k nemu ľahnúť, mala som strach zo spánku. Bála
som sa ísť na tie miesta, kde som už bola a prežívať tie katastrofické
scenérie znovu. Prvýkrát mi to dolámalo srdce dosť na to, aby som bola schopná
ho používať. Každý jeden z tých zážitkov uždibol kúsoček, i keď
drobnučký, z môjho uboleného detského srdiečka, schoval ho do tajnej
priehradky. Našla som ho vždy, keď som bola šťastná. No takých chvíľ veľa
nebolo. Minimálne nie toľko, aby som svoje postrácané čriepky našla do toho
posledného. Druhýkrát by mi to moje srdce už asi nikdy neodpustilo. Zvalila som
sa vedľa neho na posteľ a hľadela mu priamo do tváre. Mal jemné vrásky
okolo očí, z úsmevu. Prešla som mu po nich ukazovákom a pokračovala
nižšie. Utrápené kruhy pod očami, veľmi tmavé, no pod kvalitným mejkapom si ich
sto percent fanúšičiek nevšimne. Moje prsty skĺzli na nos – špicatý a na
takého chlapa pomerne malý. Pohladila som jemnú priehlbinku pod nosom, vďaka
krásne vykrojenej vrchnej pere. Zbožňovala som to. Aj priehlbinku aj jeho pery.
Keď sa zvlnili do úsmevu, ktorý patril len mne. Dokázala by som sa na tie
oranžovkasté vankúšiky tváre pozerať celý deň, pretože tvorili moju malú
dokonalosť. Pretrela som prstom najprv vrchnú peru, potom spodnú. Predstavila
som si, ako sa smeje. Napríklad na trápnej scéne z Prcičiek, keď si ten
šialený chlap vysypal oholené chlpy z jeho prirodzenia von oknom
a oni všetky dopadli na ich svadobnú tortu. Zrazu sa predstava rozplynula
a prišla ďalšia. Tentoraz sa nesmial, len sa usmieval. Na mňa. Ja
najlepšie poznám rozdiel medzi smiechom a úsmevom. Smiali sa mi do očí
celý život, no skutočne úprimný milý úsmev mi venovalo len málo ľudí. O to
je pre mňa vzácnejší. Ukazovákom som pohladkala bradu, no palec stále spočíval
na perách. Prešla som po nich ešte raz, veľmi jemne, a sledovala som, ako
sa koža pod mojimi prstami mení. Keď som prišla na koniec, otvoril oči
a pobozkal ma. Chvíľu som sa poddávala tomu zvláštnemu pocitu, no potom sa
ku mne votrela myšlienka: ČO TO DO RITI ROBÍŠ?! Prudko som ho od seba odstrčila
a vymrštila sa na nohy. On tiež. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Čo to, do
riti, robíš?!“ vyhŕkla som, tentoraz nahlas. Ani neviem, komu vlastne táto
otázka bola adresovaná, len jednoducho musela byť vyslovená.<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Ja?! To
ty tu znásilňuješ moju tvár,“ urazene sa ohradil a čelo mu preryla
nahnevaná vráska.<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Lebo som
si myslela, že spíš,“ priznala som. Toto. Je. Trápne. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Aj som
spal...“<br />„Dokedy?!“ zahanbene som sa pýtala. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Kým si mi
nedala bozk na čelo.“ Ako Šípková Ruženka. Ibaže Ruženka bola žena
a dostala bozk na pery. A nenastala potom takáto humorná situácia. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„A prečo
si ma nezastavil?“ nasrdene som sa opýtala a založila si ruky na prsiach. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Nevravím,
že mi to bolo nepríjemné. A chcel som vedieť, kam to až bude pokračovať,“
priznal a poškrabal sa na záhlaví. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„No dlho
si to nevydržal...“<br />„Prepáč. Ale myslel som si, že to chceš aj ty, keď...“<br />„Keď čo?! Ak by som ťa chcela pobozkať, urobím to. Zabudol si? Myslela som si,
že spíš!“ trošku som zvýšila hlas. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Tak
naozaj prepáč, že som taký debil.“ <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„A ty mi
prepáč, že som ošahávala tvoju tvár. Dobre, sme si kvit. Teraz k pointe
mojej návštevy. Máš chipsy?“ Pokúsila som sa o nejaký ten úsmev
a dúfala, že sa chytí. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Nie,“
odvrkol. Nechytil sa. „Ale mám nachos, syrovú salsu a nejaké dobré filmy,“
dodal a tiež sa usmial. Tak predsa. Jasný príklad toho, kam až dokáže
zájsť jeden nevinný dotyk na tvár a ešte nevinnejší pohľad na vrásky okolo
očí.<o:p></o:p></span><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0cm 0cm 0pt;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0cm 0cm 0pt;">
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Prečo si
vlastne prišla?“ spýtal sa počas tichého momentu vo filme. Vložila som si do
úst nachos dopoly namočený v syre a nahlas ho rozchrúmala. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Pre
toto,“ odsekla som a hlavou kývla na žlté odrobinky natrúsené po celej
posteli. Chyžná sa nám poďakuje. Ospravedlňujem sa, ale pre moje psychické
zdravie bola táto chipsovo-kolová seansa nutná. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Iba?“
Sklamaný hlas. Jeho. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Iba.“
Pevný hlas, naznačujúci, že sa o tom priveľmi nechcem rozprávať.<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Nejdeme
sa prejsť?“ vyhŕkol zrazu. Najprv mi tá otázka ani nepripadala taká nezmyselná.
Veď znela tak bežne. No pre nás nebola. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Nechceli
ma pustiť von ani za cenu, že im to tam kompletne celé otyčkujem. Myslíš, že
keď má moja tvár normálny odtieň, pustia ma von?“ bola to rečnícka otázka, no
dostavila sa mi odpoveď. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Nikto
o tom nemusí vedieť.“<br />„Zayn, som tu pomerne nová, no aj ja viem, že táto rachotina na mojej ruke nie
je šperk. Ja mám svoje končatiny rada a chcem, aby ešte pár rokov mali
normálny tvar a hlavne... Chcem, aby boli na svojom mieste,“ vyhlásila
som. Na mojej pokožke sa objavilo pár výbežkov - pri predstave explózie mojej
ruky ma striasalo. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Myslel
som tým, že Styles o tom nemusí vedieť. Vyšším silám to vadiť nebude, ak
pôjdeme s ochrankou,“ objasnil a preniesol svoje telo do sedu. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Styles?“
Nechápavý tón. Môj. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„Á-áno.
Nechaj to tak. Chceš vypadnúť alebo nie?“<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;">„No
dobre,“ pritakala som napokon.</span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbNyNdq-kOJqVnc-iEzZZrlPm70IIi5gNslowUTMyKhjEm-jAwHXREOvQU5dYlMUvMzsmWTVflWHnVQoudI26QBSW3u353QSlqtuTLAixkJvDiYcp7LuCJAhdKVjDkAErhzJjXiSZPmydG/s1600/1150326_568907836483848_1096098062_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="211" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbNyNdq-kOJqVnc-iEzZZrlPm70IIi5gNslowUTMyKhjEm-jAwHXREOvQU5dYlMUvMzsmWTVflWHnVQoudI26QBSW3u353QSlqtuTLAixkJvDiYcp7LuCJAhdKVjDkAErhzJjXiSZPmydG/s320/1150326_568907836483848_1096098062_n.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10pt;"><o:p><span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">Po veľmi dlhej dobe prichádzam s novou časťou a pod ňu narýchlo škrabem pár slov na ospravedlnenie. Vlastne sa asi ani nemám za čo ospravedlňovať, len vám oznamujem, že teraz nebudem časti pridávať často. Sťahujeme sa - v novom byte ešte nie je net a je veľa dôležitejších vecí, ktoré musíme vybaviť najprv. Keď dobehnem k babke na net, časť bude, ale inak sa obávam, že nie. S pozdravom, Molnárová, ktorá momentálne nemá čas takmer na nič. </span></o:p></span><br />
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-62482819619762379472013-08-26T07:45:00.002-07:002013-08-26T07:45:44.041-07:00Behind The Enclosure 13
<span style="font-family: "Georgia","serif";">Prebudenie
bolo prudké, no náhlym presunom som boj so žalúdkom definitívne prehrala.
Nepotrebovala som žiadne veľké zrkadlá, ani iné predmety, kde by sa dal
zachytiť môj zjav, aby som vedela, že nevyzerám oveľa lepšie ako malá Zara
schúlená pri svojej posteli v mojej nočnej more. Alebo spomienke, ide
o uhoľ pohľadu. Nohy, rovnako malátne ako v sne, ma ledva niesli
k blízkym toaletám. Rozčapila som dvere prvej, na ktorú som zaostrila
a celý môj obed som razom mala pred očami. Niekto si pred smrťou prehráva
svoj život, či mrhanie času, ako by som to možno nazvala ja, lenže ja som nikdy
nebola ako ostatní. Ja som si prehrávala svoj jedálny lístok z celého dňa.
Nie, že by som sa chystala umrieť, ale signály môjho tela boli bolestivé, no
nejasné. Kŕče, nepravidelne zasahujúce celé moje telo, ma nútili podopierať sa
záchodovou misou. Keď už hrozba, že by sa napospas môjmu pažeráku vydala ešte
nejaká napoly roztrávená potravina, nadobro zmizla, zmorene som sa vyvalila
vedľa záchodu a pritiahla dvere bližšie. No dočasné problémy so zažívaním
neboli strojcom mojich najväčších obáv. Vízia ním bola. Doteraz som vždy len
videla. Videla som obeť, vraha, miesto činu i konečný bezodný, no prázdny,
pohľad mŕtveho. Videla som kvety, rastúce neďaleko, či koruny stromov,
kymácajúce sa pod náporom vetra. No nedokázala som to cítiť. Ani kvety, ani
vietor, ani keby moju tvár delilo len pár milimetrov od zvieracieho exkrementu.
Bola som len schránka. Zrak bol jediným zmyslom, všetky ostatné faktory som si
musela domyslieť podľa toho, čo som bola schopná vidieť. Telo bez duše, hlava
bez mozgu – bez myšlienok. No táto bola iná. Cítila som všetko. Chlad skorých
ranných hodín, zápach prepáleného oleja z blízkeho fastfoodu, dokonca aj
tomu značkovému parfumu sa podarilo potrápiť moje čuchové bunky. Priveľmi
korenistý na môj vkus. No nedokázala som len používať zmysly, vedela som omnoho
viac. Bola som schopná premýšľať. Vyplodila som úvahu o nudnosti
a formálnosti blúzok, dokonca som podotkla, že odbočiť do takej odľahlej
uličky bola chyba. Nikdy predtým som nič z toho necítila, no teraz sa mi
nos skrivil po kontakte s trpkým pachom krvi v kombinácií
s umelým materiálom blúzkotopu. A ešte nikdy v živote moja vízia
tak úzko nenadväzovala s nočnou morou. Takmer som cítila to jemné puto
medzi mnou a mojou mladšou verziou z minulosti, medzi mnou
a mojou matkou, otcom, tým okamihom. Čakala som, že puto zmizne hneď, ako
sa prebudím, no namiesto toho ostalo a úzko moju osobu spälo s kučeravou
brunetkou z vízie. Obrazy sa jemne prelínali, miestami spili dohromady, no
napokon som ostala len ja, kučeravá, a úzka ulica v neznámom meste. A moje
puto. Puto, ktoré ešte tak úplne nevymizlo. To, že som nemala možnosť
spozorovať mesto, v akom sa obeť nachádzala, bolo taktiež nezvyčajné, no
videla som ulicu. Bordové kachličky na toaletách v štúdiu ma mrazili na
zadku i holých nohách, no mojou mysľou vŕtali iné kalibre. Bola to vízia,
či len desivý sen? A mal by o tom vedieť Harold?<o:p></o:p></span><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0cm 0cm 0pt;">
<span style="font-family: "Georgia","serif";"><o:p> </o:p></span></div>
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Slečna
Shapirová, tam nesmiete ísť!“ Gorila napasovaná v na mieru šitom Dolce
obleku mi svojim mohutným telom zahatala cestu k východu. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Skúste mi
v tom zabrániť a rozbijem vám tým hlavu!“ zvrieskla som naňho
a ukázala na kovový doplnok na mojej ľavici. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Slečna
Shapirová, ak niečo potrebujete...“<br />„Potrebujem čerstvý vzduch. Tak pokiaľ nie ste ochotný priniesť mi ho sem
v plynových nádržiach, ustúpte,“ môj tón už bol pokojnejší, no veľmi
odmeraný. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nesmiem
vás pustiť von.“ Zúfalý. On bol zúfalý. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Kto vám
to prikázal?“ Ja som bola vytrvalá. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Pán
Styles,“ vypadlo z neho napokon. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Tak
odkážte pánovi Stylesovi, že ak ma chce udržať v budove, nech mi dá šatňu
s balkónom. Ďakujem.“ Venovala som mu niečo veľmi sarkastické, čo človek
so značnou dávkou fantázie môže považovať za úsmev, a prekĺzla sa medzerou
medzi týmto obrom a stenou s nepeknou maľovkou. Kým obor stihol
zaregistrovať môj rafinovaný únik, zaprela som sa do ťažkých čiernych dverí. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">Bolo to
iné, ako som čakala. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">Čakala
som, že pocítim úľavu. Slobodu. Že ten tlak, čo zmáhal moju hruď aspoň na
chvíľku povolí a nechá moje pľúca nasať čerstvý pach týchto ulíc. Ale
nenechal. Možno preto, že toto ani zďaleka nebola sloboda. Bola som vonku. Vial
pomerne teplý vánok patriaci letným mestským večerom, po oblohe putoval
chuchvalec vyzrážanej vody, ktorý som v pochmúrnom detstve rada
prirovnávala ku šľahačke a na tehlovom múre vedľa mňa sedel vták. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">Z okna
neďalekého domu sa tiahla vôňa pečeného kurčaťa a mrkvového pyré, ktoré
vzorná mama varí na obed svojim deťom. Deti pravdepodobne šantia vonku
a naháňajú motýle, či chumáčiky z topoľov, alebo sedia na sociálnych
sieťach, túžiac zistiť, či ich prvá láska nepridala novú fotografiu alebo status.
Možno plánujú deň so svojimi priateľmi, možno spia. A snívajú. Záleží od
veku, vychovania, rodičov. Hlavne od tých.<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">Počula som
trúbenie áut, cvakanie fotoaparátov, dupanie nadšených fanúšikov, ale len
z diaľky. Tu nikto nebol. Len ja a vták. A len jeden z nás
bol momentálne skutočne slobodný, no ja som to nebola. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Si si vedomá
toho, že ťa chce teraz niekoľko tisíc dievčat ukameňovať bez toho, aby tušili
o tvojej existencii?“ jeho zamatový hlas pohladil môj chrbát, no
neprinútil ma otočil sa mu tvárou. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nie je to
moja chyba. Ty si odišiel,“ odmerane som sa obhájila, môj zrak stále blúdil po
mestskej panoráme predo mnou. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Chcela si
ujsť.“ Bolo to pevné vyhlásenie a očividne bol presvedčený, že má pravdu.
Nemala som odpoveď, tak som si len odkašľala a zdvihla ľavú ruku nad
hlavu. Lúč jemného slnka sa odrazil od kovového náramku a na chvíľku ma
oslepil. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nechcela?“
Tentoraz žiadne vyhlásenie, iba pochybovačná otázka. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Ja nie
som hlúpa, Harry,“ povedala som a spustila ruku späť k telu. Cítila
som, ako sa strhol pri pomenovaní jeho osoby, no nenapomenul ma. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Ja viem.
Si len priveľmi... živá na tento svet. Na náš svet,“ vedela som, že hľadal
vhodné slová, no myslím, že tie, ktoré zvolil, to neboli. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Živá?!
Harry, moja mama je mŕtva. Dorezala a dopila sa k smrti a za to
všetko môžem ja. O zvyšku rodiny nič neviem.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Nenávidím svoju sestru a nenávidím
svojho otca zato, že ma svojím správaním prinútil nenávidieť ho. Od malička
vidím len to, ako ľudia umierajú. Či už tí, ktorých milujem alebo tí, ktorých
nepoznám. Moja choroba vycicala život a radosť zo všetkého, na čom mi kedy
záležalo a premenila to na zúfalstvo a nikdy neutíchajúce slzy.
Neustále vidím, ako sa z niekoho vytráca život a dennodenne si uvedomujem,
že zo mňa sa vytratil už dávno. Harry, možno vyzerám živo, ale vnútri som mŕtva
už roky.“ Pri posledných slovách mi zlyhal hlas a medzeru v mojom
monológu vyplnili slzy. Stále som sa mu nedokázala pozrieť do očí, teraz už
vonkoncom nie. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Tak som to
nemyslel...“<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nikto to
tak nemyslí. Nikto ma nedokáže pochopiť,“ vyriekla som frázu, ktorú si odo mňa
vypočulo mnoho psychológov. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nikto
iný, ale my áno. My sme totiž to úplne rovnakí.“ Jeho teplá dlaň stisla moje
plece a jemným pohybom ma prinútil postaviť sa mu čelom. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„V čom?
Tvoja schopnosť nedesí všetkých naokolo.“ Palcom mi zotrel slzy, zastierajúce
môj pohľad a prehovoril. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Vo
všetkom. Teraz to nevidíš, ale časom zistíš, že ma potrebuješ.“ Bol si tým taký
istý, akoby práve konštatoval, že ho svrbí noha. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nie,
nepotrebujem. A ani nikdy nebudem. Jediný, koho aktuálne potrebujem je
Zayn s hrsťou sušienok a kolou,“ odsekla som a striasla jeho
ruku z tváre. V Haroldových očiach sa mihla temnota, smerujúca do
môjho podbruška. Kŕč. Veľmi silný, prameniaci z neurčita, prúdiaci do
neznáma. Ale veľmi bolestivý a veľmi zle načasovaný. Stratila som pevnú
pôdu pod nohami aj modré nebo nado mnou. Kolená sklamali a moje telo sa
zrútilo do Haroldovho prichystaného náručia. Ani som sa naňho nemusela pozrieť,
vedela som, ako sa tvári. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";">„Keby som
tu nebol, spadla by si a možno zlomila ruku. Tak si nabudúce dobre
rozmysli, či ma ponížiš pod nejaké sladké keksy,“ povedal tak, ako sa tváril.
Víťazoslávne. Podoprel ma, kým som sa nepozviechala, a odišiel naspäť tam,
kde ho milujú. </span><br />
<span style="font-family: "Georgia","serif";"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn0hRTTgNmcjGLVtyyRr07qHNFXAhR-T84ahcNWNRQFBl5ULocNhrdFKm6kucCsIkgg49W2R11NTDnk_EbPJ77_EGpuEnSHfYsuyk4fLrDUsEnj2cahUTug3sl8ffwDkm-fQM2iYzeR5Gt/s1600/1014164_559204887454143_1913692981_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn0hRTTgNmcjGLVtyyRr07qHNFXAhR-T84ahcNWNRQFBl5ULocNhrdFKm6kucCsIkgg49W2R11NTDnk_EbPJ77_EGpuEnSHfYsuyk4fLrDUsEnj2cahUTug3sl8ffwDkm-fQM2iYzeR5Gt/s320/1014164_559204887454143_1913692981_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Georgia","serif";"><o:p><span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">Nech sa páči, nová časť. Užite si ju a prosím, zanechajte komentáre. Dosť ma mrzí, že niekedy ma viete potešiť aj jedenástimi a inokedy je problém naškrabať päť. Takže ak tu chcete mať novú časť, nech je tu aspoň tých päť. </span></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Georgia","serif";"><o:p><span style="font-family: Trebuchet MS;">PS: Dali sme to! 20 tisíc zhliadnutí. Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Love ya xoxo</span></o:p></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-5727688464328415802013-08-18T07:01:00.000-07:002013-08-18T07:05:05.919-07:00Behind The Enclosure 12<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>SK</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="false"
DefSemiHidden="false" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="371">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="header"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footer"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of figures"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope return"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="line number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="page number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of authorities"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="macro"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="toa heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Closing"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Message Header"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Salutation"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Date"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Note Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Block Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Hyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="FollowedHyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Document Map"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="E-mail Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Top of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Bottom of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal (Web)"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Acronym"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Cite"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Code"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Definition"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Keyboard"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Preformatted"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Sample"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Typewriter"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Variable"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Table"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation subject"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="No List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Contemporary"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Elegant"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Professional"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Balloon Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Theme"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" QFormat="true"
Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" QFormat="true"
Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" QFormat="true"
Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" QFormat="true"
Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" QFormat="true"
Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" QFormat="true"
Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="41" Name="Plain Table 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="42" Name="Plain Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="43" Name="Plain Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="44" Name="Plain Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="45" Name="Plain Table 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="40" Name="Grid Table Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="Grid Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="Grid Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="Grid Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="List Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="List Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="List Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 6"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normálna tabuľka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-language:EN-US;}
</style>
<![endif]--><span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">Zmeska
lacných parfumov, jačiacich pubertiačok, túžiacich sa dotknúť Haroldových
kučier a nacpať tomu pásikavému nejakú mrkvu do úst, a vydýchaný
vzduch, spôsobujúci mdloby, sa jedným slovom nazýva autogramiáda. Nikdy som na
žiadnej nebola a v momentálnom premáhaní samej seba a svojho
žalúdka, aby v sebe udržal celý môj obed, som sa rozhodla, že už ani nikdy
na žiadnu nepôjdem. V súkromnej šatni som si prehrabla vlasy hrebeňom
a snažila sa použiť mejkap dostatočne tmavý na to, aby prekryl moje
avokádoidné sfarbenie. Harold sa mi snažil nanútiť veľmi nevkusne oblečenú
tridsiatničku s trvalým mejkapom, no z toho zjavu sa môj žalúdok
otočil o tristo šesťdesiat stupňov a rázne som akékoľvek jej pokusy
o vylepšenie môjho zovňajšku zavrhla. Natiahla som na seba obyčajné
rifľové šortky s vybíjaním na jednej polovici a jednoduché biele
tričko, na nohy obula tenisky, ktoré mi boli o pol čísla väčšie, lebo
tento svet neschopným personálom očividne prekypuje, ale rozhodla som sa to
ignorovať, a dlhé vlasy razom stratili svoj objem pod náporom gumičky.</span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Poď už,
Zara, musíme í... Si v poriadku?“ Haroldov starostlivý hlas ma prebral
k životu a ja som len súhlasne zakývala hlavou. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Nevyzeráš
dobre,“ podotkol a dotkol sa mojej dlane. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Ďakujem,
skutočne som si dala záležať,“ do svojich slov som vložila najväčšiu dávku
sarkazmu, akú som momentálne bola schopná vydať a vražedne naňho zazrela.</span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Tak som
to nemyslel. No nič, Zara, potrebujem s tebou hovoriť,“ jeho hlas zvážnel.
Pri chabom pokuse o zaostrenie na jeho črty tváre sa mi zakrútila hlava
a jediné, čo ma udržalo na nohách, boli Haroldove paže. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Si si
istý, že je teraz vhodný čas?“ spýtala som sa, zatiaľ čo som sa pokúšala nájsť stratenú
rovnováhu. V takýchto situáciách je aj Google bezbranný. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Inokedy
sa mi vyhýbaš...“</span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„To nie je
pravda...“</span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Harry,
musíme ísť!“ do môjho zorného poľa pribudla ďalšia rozmazaná postava. Podľa
toho, ako mu zlyhal hlas pri poslednom slove, som to odhadovala na Zayna. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Zara, si
okej?“ ustarane sa spýtal. Vtedy som si už bola istá, že ide o neho.</span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Hej,“
odsekla som, predrala sa pomedzi nich až na chodbu a zamierila ku
predajnému automatu. Zalovila som vo vreckách nohavíc, vytasila pár drobákov
a vhodila ich do automatu. O pár sekúnd neskôr mi na oplátku vypľul
neperlivú minerálku, ktorú som na pár dúškov vypila. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Už musíme
ísť,“ oznámil mi, akoby ma práve táto informácia mala spasiť, Harold
a stratil sa z môjho zorného poľa. S prázdnou fľaškou som sa
odtackala naspäť do bezpečia mojej šatne a zabuchla dvere, podľa zvukov
usudzujúc, že niekomu pred nosom. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Môžem
vojsť?“ jemnučký spevavý hlas s náznakmi rovnakej paniky, akú som
momentálne zažívala ja, mohol patriť jedine útlej blondíne v kvietkovaných
šatách. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Prepáč,
Daisy, ale momentálne potrebujem byť sama,“ pokúsila som sa udržať si zdravý
tón hlasu, no cítila som, že boj s mojím žalúdkom prehrávam. </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Samozrejme,
budem u seba, ak by si niečo potrebovala,“ odvetila a vzápätí som
začula pomalé kroky smerom preč od mojich dverí. Zložila som sa na koženú
sedačku a zavrela oči. Neviem, či to, do čoho som upadla, bola vízia alebo
hlboký spánok, no stručne by som to nazvala asi mojou jedinou záchranou pred
hodením tyčky. </span></span><br />
<span style="font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: "Georgia","serif";">(Prosím, k tejto časti si pustite toto - http://www.youtube.com/watch?v=JRWox-i6aAk) </span></span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">Vdychovala som vzduch presiaknutý spáleným mäsom
a studené parkety mi pravdepodobne zabezpečia jasnú letenku do sveta ľudí
so zápalom močových ciest. Pár centimetrov odo mňa si hovel huňatý biely
koberec, no slabé telo som nedokázala primäť k nejakému pohybu. Vlasy
ulepené od sĺz mi pretínali výhľad na rozhádzanú izbu, no netrúfala som si ich
odhrnúť z tváre. Lena mala pyžamovú párty u kamarátky, a tak som
tento teror musela znášať sama. </span></i></span></div>
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">„...otvor tie dvere! Okamžite! Ty skurvená suka,
čo si o sebe myslíš?! Robíš hanbu celej našej rodine!“ otcov hlas sa
niesol cez dve poschodia a doľahol až k ušiam jeho dcéry, neschopne
schúlenej na ľadovej dlážke svojej izby. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Ja? To ty robíš hanbu celej Amerike, že si
splodil také choré decko!“ tento roztrasený a očividne pripitý hlas patril
mame. Je jedno, koľko stien nás delilo, aj napriek tomu som mala pred očami jej
prázdny výraz tváre a pery skrútené do prihlúpleho úsmevu aj napriek tomu,
že v očiach sa jej leskli slzy. Takýto pohľad sa mi naskytol raz, no nikdy
naň nezabudnem. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">„To decko sa volá Zara a je aj tvoje!“ Nie.
On nebránil mňa. Bránil seba, svoje mužné pudy a spermie. Kolená som si
pritiahla bližšie k brade a tým sa moja telesná schránka poskladala
na minimálny priestor. Prázdny žalúdok sa dožadoval mojej pozornosti – táto
hádka trvala už niekoľko hodín. No tak, Zara, urob to! povzbudzovala som sa
v duchu. Napokon sa moje končatiny prinútili k pohybu. Pozviechala
som sa z tvrdej podlahy a slabé nohy ma niesli ku dverám. Čím bližšie
som bola, tým bolo audio scény, odohrávajúcej sa dole, zreteľnejšie. Potichu
som otvorila dvere na mojej izbe, no otcove vlohy na olejovanie nezlyhali
a oni na moje šťastie nezaškrípali. Hlavu som prestrčila vytvorenou
štrbinou v snahe vyhľadať epicentrum hádky. Pravdepodobnosť bola vysoká
a zistenie ma ničím neprekvapilo – mama bola v kúpeľni, otec za jej
dverami. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Kiežby som ťa nikdy nespoznala!“ jej podráždený
škrekot preťal celý dom a zanechal jednu obrovskú ryhu. Škaredú otvorenú
ranu v mojej mysli, či skôr v mojom srdci. Po lícach sa mi skotúľali
ďalšie slané guľôčky vody, no razom som ich zotrela chrbtom ruky. Bosými nohami
som sa dotýkala drevených parkiet na schodoch. Boli teplé – podlahové kúrenie
je dobrá vec. Neviem, či domový architekt rátal s podobnými situáciami, no
našťastie vybudoval kuchyňu v dostatočnej vzdialenosti od sociálnych
zariadení. Prebehla som úzkou chodbou, vedúcou dozadu na terasu, až do
priestrannej jedálne a cez ňu do kuchyne. Biele lesklé kachličky už také
priaznivé, čo sa týka teploty, neboli, no za vidinou jedla som to bola ochotná
pretrpieť. Koniec koncov, chladné dlaždice boli prechádzka ružovou záhradou
oproti tomu, čo sa odohrávalo o pár metrov ďalej. Pricupkala som ku
chladničke a veľmi opatrne do nej nazrela. Surové kuracie prsia,
rozbalené. Jedna ich polovica ležala v panvici na sporáku a páchla
spáleninou. Nevyzeralo to práve požívateľne. Vodný melón, s tým by bolo
veľa papračiek a mokré lepkavé ruky, ktoré treba umyť. Nevhodné. Vajíčka,
surové nevhodné na konzumáciu. A brokolica. Ešte horšie, ako surové
vajcia. Nič viac. Len plnotučné mlieko, ktoré ma asi z biedy nevytrhne. Na
linke bol chlebník, moja posledná šanca. S malou nádejou, no veľkými
očakávaniami som siahla po jeho rukoväti a odklopila uzáver. Jeden rožok. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Kiežby som ja nikdy nespoznal teba! Si ešte
horšia ako Zara, pretože ona s tým aspoň bojuje!“ Otec kričí na mamu. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">„Ako?! Tým, že uteká od každej pomoci, ktorú jej
ponúkame?!“ Mama kričí na otca. Otec mlčí, nemá jej čo na to povedať. Mama má
pravdu. Ja plačem. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">Schmatla som rožok a nehľadiac na to, či
moje kroky vydajú nejaký zvuk, alebo o mojej prítomnosti ani jeden
z nich nebude vedieť, som sa rútila do izby. Zabuchla som za sebou dvere
a po nich skĺzla na podlahu. Odtrhla som si z bieleho oschnutého
pečiva a kúsok si vložila do úst. Prvé jedlo môjho dňa sprevádzané
nepretržitým plačom. Začínam veriť, že ten dar je vlastne prekliatím. Začínam
nenávidieť sama seba. A to je začiatok konca. </span></i></span><br />
<span style="font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Georgia","serif";">Jej snedá pokožka a hnedé kučery jasne
kontrastujú s krikľavo žltým topom, ktorý má na sebe. Vlastne sa skôr
ponáša na blúzku, no tie sú priveľmi formálne a evokujú mi nudu. Takže to
je top. Podľa neho, čiernych obtiahnutých nohavíc a balerín rovnakej
farby, si dovoľujem odhadovať, že smeruje do práce. Je veľmi teplo
a kapučínové líca chytajú červeň. V ruke drží čiernu lakovanú kabelku
s logom veľmi drahej značky a všetkých naokolo opantáva parfum
podobnej cenovej hodnoty. Všetko sa to odohráva v centre mesta. Vysoké
budovy, malé pouličné obchodíky, na prvý pohľad luxusné reštaurácie, kopy áut
a málo stromov. Je však veľmi skoro, čo naznačuje nielen slnko, ktoré ešte
poriadne nevyšlo, ale aj počet ľudí v uliciach. Odbočí do úzkej ulice.
Chyba, pomyslím si, no vyjde skôr, ako myšlienku dokončím. Pred vchodom do
uličky je názov ulice. Na stotinu sekundy ma to premiestni k nej, môžem
zachytiť čas aj dátum na jej luxusných hodinkách, no potom opäť hľadím na jej
chrbát. Nie na dlho. Padnú dva výstrely.
Oba zasiahnu terč. Oba zasiahnu ju. Top farby kanárika vsakuje červenú
tekutinu, ktorá nám obvykle koluje v žilách, no teraz strieka všade
navôkol. Bruneta malátne klesá k zemi, ja miznem. </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWgYutl6x4iRrf-HpWmsq4k4XMMinILo6tQ46DeCtua_I43kCw0bH4h8mDATpBEAjxLjLNQzM5V6oAlV-ZDFhpb0yrM-dRiiBVpZjdRk-gdhvHnTKkoN71hiFOgikvkSJTfqSJAqDS9A9n/s1600/971189_565563110151654_185727615_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="228" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWgYutl6x4iRrf-HpWmsq4k4XMMinILo6tQ46DeCtua_I43kCw0bH4h8mDATpBEAjxLjLNQzM5V6oAlV-ZDFhpb0yrM-dRiiBVpZjdRk-gdhvHnTKkoN71hiFOgikvkSJTfqSJAqDS9A9n/s320/971189_565563110151654_185727615_n.jpg" width="320" /> </a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">Woalá, nová časť je tu. Dúfam, že sa vám bude páčiť, vaše reakcie mi zanechajte v komentároch a blá, blá, blá, veď to píšem pod každú časť. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">KONEČNE SME DOSIAHLI 20.000 ZHLIADNUTÍ BLOGU!!!</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">Brutálne strašne veľmi nevysloviteľne vám ďakujem:)) </span> </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">PS: Čo sa tej hudby týka, neviem, či sa vám k tomu bude hodiť, no mne sa hodí veľmi, keďže som túto časť pri tej piesni písala. Navyše Lana je jedna z mojich obľúbených interpretiek a jej hrubší hlas v kombinácií s ťahavou, možno až trošku strašidelnou, melódiou piesne</span> <span style="font-family: "Trebuchet MS", sans-serif;">vytvárajú presne takú ponurú a deprimujúcu atmosféru, akú tá scéna podľa mňa mať mala. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-52970546678690955662013-08-13T01:44:00.000-07:002013-08-14T03:04:51.773-07:00Behind The Enclosure 11<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">Viete, čo je vrchol vášho života? Keď vás uprostred
noci zobudí trpký zápach spálenej posteľnej bielizne a neznesiteľná
horúčava, sálajúca z neidentifikovateľného predmetu vedľa vás.
S nekresťanským revom som vybehla na hotelovú chodbu, desať minút
mixlovala s hasiacim prístrojom, kým sa konečne rozhodol poddať môjmu
zásahu, a potom zase s revom bežala naspäť. Kým som však stihla tú
horiacu vec, ktorá nakoniec nebola vecou, ale mojou spolubývajúcou, uhasiť,
Daisy ležala uprostred blčiacej postele a zmetala zo seba žeravé zvyšky
periny. V panike som k sa k nej rútila, striekajúc hasiacu penu
všade naokolo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Zara, zlatíčko, prečo som celá od toho sajrajtu?“
spýtala sa rozospato, no aj tak to znelo milo a pokojne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„H-horela si...“ vykoktala som sa, stále na ňu zírajúc.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Ja viem,“ povedala, akoby práve zistila, že na raňajky
sa podávajú párky s rožkami. „Oh, jasné, ďakujem,“ dodala ešte, akoby sa
práve rozpamätala a hlavou kývla na hasiaci prístroj v mojej ruke. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Často v spánku začneš... horieť?!“ vydesene som
sa opýtala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Áno. To je moja schopnosť,“ vysvetľovala, zatiaľ čo
zbierala kusy periny, plachty a vankúša. Posteľ nedotknutá, asi boli na ňu
pripravení. Super. V kratučkom ružovom tielku a kraťasoch rovnakej
farby odcupkala ku košu, vyhodila to, čo ostalo z jej posteľnej bielizne
a potom sa stratila niekde na chodbe. Ako to, že to pyžamo nezhorelo?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">O chvíľku bola späť aj s novou perinou,
zabuchla za sebou dvere a uložila sa zas na spánok. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Ty si ako ten Johny s Fantastickej štvorky?“
neodpustila som si.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Nie, ja nelietam. Ale tiež mám ohňovzdorné oblečenie,“
podotkla a otočila sa mi chrbtom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Dobrú noc, Zara,“ dodala ešte a potom sa už izbou
ozývalo len tiché pochrapkávanie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Dobrú noc, Johny s Fantastickej štvorky, čo mi tu
vzbĺkol uprostred noci,“ zamrmlala som si sama pre seba a zlepila očné
viečka. Prosím, už nehor, Daisy! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Tak, aká bola noc?“ vľúdne sa spýtal Harold
a milo sa na mňa usmial. Všetci sme sedeli pri oválnom stole
z mahagónového dreva a tlačili do seba drahé raňajky. Ja som sa
uspokojila s obyčajnými miešanými vajíčkami a hriankou, no ostatní
takí skromní neboli. Porcelánové taniere si nabrali kopcom a teraz sa mi
naskytol pohľad na šesť nadžgávajúcich sa prasiat. Prepáč, Daisy, ale je
to tak. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Nuš, teplá,“ povedala som a Daisy sa zvončekovo
rozosmiala. Ako malá, nóó... nebola som zase až taká malá, som pozerala Vílu
Cililing. Spomínam si na scénu, keď tam ostala s malým dievčatkom
a nemohla ísť domov, lebo vonku pršalo a jej by sa zamočili krídla.
Dievčatko jej nerozumelo nič z toho, čo sa jej snažila povedať, namiesto
toho sa z jej úst ozýval len zvonivý smiech. Presne taký smiech mala
Daisy. Aj ja som sa pousmiala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Dnes máme autogramiádu, koncert je až zajtra. Potom
rannú show a zase cestujeme,“ vysvetľoval Louis plány na nasledujúce dni.
To, ako Daisy visela na každom jeho slove, by neprehliadol ani slepý, no to,
ako úspešne ju on ignoroval taktiež nie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Máme sa tam vláčiť s vami?“ spýtala som sa
otrávene. Nikdy som na žiadnej autogramiáde nebola, no krik nejakých
pobláznených pubertiačok, snažiacich sa dotknúť Haroldových vlasov, či iných
častí tela, ma priveľmi nelákal. </span><i><span style="font-family: Georgia, serif;"> </span></i><span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno,“
odsekol Liam. Asi zlá noc a to neusudzujem len z dvojmetrových kruhov
pod očami. Prikývla som, akože rozumiem a ďalej sa rýpala vo vajíčkach. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Páči sa
ti tu?“ Zaynov hlas ma zastavil pred vstupom do izby.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Hm, áno,“
povedala som. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemám
žiadne chipsy ani diétnu kolu, ale nechceš aj tak zaskočiť?“ spýtal sa
s nádejou v hlase. Fľochol na svoje dvere, potom zase na mňa
a keď videl môj výraz tváre, smutne sklopil zrak. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo sa
deje?“ Hodil na mňa psie oči.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič sa
nedeje. Kydnem na seba nejaký mejkap a prídem,“ upokojila som ho
a nahodila chabý úsmev. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie, Zara,
niečo sa deje,“ zahlásil a potom zmizol v izbe. Žiadny mejkap sa
nekonal a on to dobre vedel. Áno, uhádol, niečo sa deje. A deje sa to
už odvtedy, čo sa v ten prvý deň napchal ku mne do izby. Zbehlo sa to
príliš rýchlo. Záleží mi na ňom, no to, čo sa stalo s Haroldom, nezmením.
Nikdy... </span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMGwIfVxeXbtx1JvpdVEdwDConbuGUdpmxWW-Bqccf_cfiEFp_pDL-BqAk3TzXqPHLv2QuAtM2ZECzUvub_a7_qvsl-WgRZGn92cTkP9lOtMpb8iILYiTIqKEwFfXVpBHghBrtbStdVb_X/s1600/Zara+Shapiro+2.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMGwIfVxeXbtx1JvpdVEdwDConbuGUdpmxWW-Bqccf_cfiEFp_pDL-BqAk3TzXqPHLv2QuAtM2ZECzUvub_a7_qvsl-WgRZGn92cTkP9lOtMpb8iILYiTIqKEwFfXVpBHghBrtbStdVb_X/s320/Zara+Shapiro+2.jpg" width="214" /></a></div>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgK3AplW_3HtdvWaoBEMo8XMxjmoFzW-sKdjgRXVuti8FPEoNTFjaWT1Kqc0R86mA9S18hdcvhzRyZ2hSf1Ae4H0CtgCLIlAoxRNFtlSUY5AcC3L7Zps4BGie-rWPkG0H0o1mPr0iC30wcE/s1600/1069277_559042380803727_1388748680_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgK3AplW_3HtdvWaoBEMo8XMxjmoFzW-sKdjgRXVuti8FPEoNTFjaWT1Kqc0R86mA9S18hdcvhzRyZ2hSf1Ae4H0CtgCLIlAoxRNFtlSUY5AcC3L7Zps4BGie-rWPkG0H0o1mPr0iC30wcE/s320/1069277_559042380803727_1388748680_n.jpg" width="281" /> </a><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Je tu nová časť, dúfam, že sa vám bude páčiť. Jedna z vás písala, že by chcela vidieť aj Zaru, a hoci je na banery, dávam sem túto jej fotku. Zanechajte mi reakcie, komentáriky, veľmi ma vždy potešia:) Som strašne rada, že sa blížime k neuveriteľným 20.000 zhliadnutiam blogu. A taktiež vám ďakujem za všetky ohlasy, posúva ma to ďalej, motivuje k písaniu:) </span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-56759794185795556002013-08-09T03:33:00.001-07:002013-08-09T03:36:00.617-07:00Behind The Enclosure 10<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tak, toto
je tvoj apartmán,“ povedal Zayn a hodil moju obrovskú cestovnú tašku
k manželskej posteli s baldachýnom. S otvorenými ústami som
stála ako obarená pred prahom do izby a nedokázala som sa pohnúť. Takú
prekrásnu izbu nemajú ani princezné v detských rozprávkach. Už len tá
posteľ bola väčšia, ako celá moja predchádzajúca izba a všetok nábytok,
koberec, závesy, či iné doplnky, boli do bodky zladené so všetkým ostatným.
Vytváralo to taký majestátny celok, že ak DaVinci maľoval henten úsmev tri
roky, toto by na plátno nepreniesol ani za celý život. Vtom som si všimla
dokorán otvorené dvojité dvere, smerujúce do ďalšej spálne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tam budeš
spať ty?“ spýtala som sa a hlavou kývla smerom k druhej posteli. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie. Ja
budem s Niallom oproti. Ty budeš s Daisy, Louisovou zverenkyňou,“
objasnil a zavrel za nami dvere.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A ostatné
zverenkyne?“ vyzvedala som.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vybrali
si polišov,“ odsekol a tým uzavrel túto tému. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Daisy bola
taká zvláštna osôbka. Ak si odmyslím to, že vedela sálať oheň, bola asi
najmilším človekom, akého som kedy mala možnosť spoznať. Povahou aj výzorom
presne zapadala do tejto princeznovskej komnaty. Omamný úsmev, ktorý odhaľoval
dva rady žiarivo bielych zubov, sa držal na jej tvári dvadsaťštyri hodín denne
a opantával všetkých ľudí naokolo. Pricupkala do nášho spoločného
apartmánu, blonďaté kučierky jej padali na uzučké plecia a zvonivým
hláskom povedala: „Ahoj, som Daisy a neznášam zeler.“ Tak po prvé, kto sa
predstaví tým, že nemá rád zeler a po druhé, kto na svete ho rád má?! Do
spoločného šatníka začala vybaľovať šaty, väčšinou v pastelových farbách,
ktoré nenávidím. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ty
si...?“ spýtala sa, keď som sa ja očividne k slovu nemala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ó, jasné.
Ja som Zara,“ vymáčkla som sa napokon. Zavesila na vešiak nebovomodré šaty
s bielymi kvietkami a otočila sa mi tvárou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Teší ma, Zara,“
povedala, venovala mi milý úsmev, za ktorým sa však skrývala určitá zvedavosť.
Potom pokračovala v robení úhľadných kôpok, ktoré boli nad môj ľudský
pochop, pričom si spievala nejaký hlúpy song.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="color: #222222; font-family: Georgia, serif;"><br />
</span></i><i><span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„You
can't go to bed</span></i><i><span style="font-family: Georgia, serif;"><br />
<span style="background: white;">Without a cup of tea</span><br />
<span style="background: white;">And maybe that's the reason</span><br />
<span style="background: white;">That you talk in your sleep</span><br />
<span style="background: white;">And all those conversations</span><br />
<span style="background: white;">Are the secrets that I keep</span><br />
<span style="background: white;">Though it makes no sense to me...“<o:p></o:p></span></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Je to krásna pieseň, však?“ spýtala sa, keď
dospievala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Nóó, hm, áno,“ pritakala som, lebo som mala pocit, že
jej na tom až prehnane záleží. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Ty ju nepoznáš,“ skonštatovala. Súhlasne som prikývla,
zahryzla do spodnej pery a hrabala v pamäti, kde som už ten
romantický text počula. Nič. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Je to ich pesnička. Napísal ju Louis a toto je
časť, ktorú spieva on,“ vysvetlila mi, nežne pohladila biele tričko, ktoré
práve vložila do skrine a obrátila sa ku mne. Sršala z nej pýcha, no
úsmev na jej perách bol veľmi smutný a v očiach sa jej okrem sĺz
lesklo aj niečo iné. </span><i><span style="font-family: Georgia, serif;"> <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;"> „Čo sa deje?“
spýtala som sa ustarane. Tú dievčinu som nepoznala ani hodinu a už mi
rvalo srdce, že tu predo mnou stojí taká zlomená. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Ľúbim ho.“ V tom momente sa zosypala na mäkučký
hnedý koberec, pritiahla kolená k brade a nechala tým mokrým slaným
znakom smútku voľný priestor. Pribehla som k nej, zavrela za nami dvere
šatníku a posadila sa hneď vedľa. Jednou rukou som ju objala, druhou
palcom utierala obrovské slzy z krásnej tváre. Už tu viac nesedeli Daisy
a Zara – výnimočné študentky nejakej školy zvanej Enclosure. Sedela tu
osemročná Zara vo vyťahanom šedom tričku až po kolená a jednoduchých
bavlnených nohavičkách. Tuho objímala svoju malú sestričku, Lenku, ktorá
nehybne sedela na zemi a počúvala zvuky, ozývajúce sa zdola. Mama sa vo
svojom zúfalom amoku zabuchla v kúpeľni a pravdepodobne s fľašou
vodky v ruke skuvíňala od bolesti vždy, keď sa ostrá žiletka dotkla jej
blednúcej pokožky. Otec bezmocne trieskal na jej dvere a hučal, že ak
okamžite neotvorí, tak tie dvere vykopne a následne ju rozdrapí. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;">„Prečo sa to muselo stať práve nám?“ spýtala sa
chladne, oči zapichnuté do podlahy. </span><br />
<span style="background-color: white; font-family: Georgia, serif;">„Neviem,“ odpovedala som rovnako bez duše, ako ona.
Netušila som, či narážala na moju chorobu nechorobu alebo mamine následné
zbláznenie sa, či otcove výbuchy a vyhrážky na mamine konto, no moja
odpoveď bola všeobecná.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background: white; font-family: "Georgia","serif"; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;"><br /><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKlbBR1nXKBcsiQAOPkUxtWtaQZB7U8g5qHrHTJ3DN2nXxlc_k4dk2e8npnr4ywj-soh_l5xQHCFxcwEQ9rCpIn7je_4kCbsTHg5WL-o3C3ttJzdqwWCqWZvQ9Qcu5fdM_we7O3l0iAXnK/s1600/Daisy.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKlbBR1nXKBcsiQAOPkUxtWtaQZB7U8g5qHrHTJ3DN2nXxlc_k4dk2e8npnr4ywj-soh_l5xQHCFxcwEQ9rCpIn7je_4kCbsTHg5WL-o3C3ttJzdqwWCqWZvQ9Qcu5fdM_we7O3l0iAXnK/s320/Daisy.jpg" width="239" /></a></div>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Toto je Daisy. A to nad tým nová časť, ktorú si užite. Podľa mňa je jednou z tých schopných. Som zvedavá na vaše komentáre a reakcie, takže mi ich URČITE zanechajte. Ďakujem vám za všetko:) </span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-21605131569104738272013-08-03T12:13:00.001-07:002013-08-05T12:29:35.945-07:00Behind The Enclosure 9<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Prudko som
sa posadila na posteli, po čele mi stekali kropaje potu a spotené vlasy
som mala prilepené na tvári. Podobných snov som už zažila mnoho, no aj tak ma
dokázali vydesiť. Je príšerné, keď vidíte najhoršie okamihy vášho života zas
a znova. Jeho telo vedľa mňa sa zahmýrilo
a vzápätí na mňa hľadel pár zvedavých očí. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vízia?“
spýtal sa rozospato a rukou si pretrel tvár. Najprv som na neho vyjavene
čumela, lebo jeho telo v mojej posteli by som určite nečakala, najmä nie
v noci, no potom som sa rozpamätala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie.
Nočná mora,“ odsekla som, stále vyvedená z miery. Pozviechal sa do sedu,
jemné strnisko na jeho brade v nočnom šere vyzeralo ešte príťažlivejšie,
ako cez deň. Kučeravé vlasy mu padali do čela, no očividne mu to bolo jedno.
Priblížil sa ku mne čo najbližšie a privinul si moje trasúce sa telo na
svoju nahú hruď. Bol veľmi horúci a dýchal strhane, rovnako ako ja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako často
ich mávaš?“ spýtal sa veľmi vážne, hlas sa mu zlomil. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja
neviem, asi raz za dva týždne, možno častejšie,“ habkala som, pretože mi táto
otázka prišla momentálne zbytočná. „Prečo?“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„T-to nie
je podstatné,“ odsekol až príliš rýchlo na to, aby som mu uverila, no uprostred
noci, po takom odpornom sne sa mi to určite nechcelo rozoberať. Pomaly sme si
ľahli, veľmi opatrne, aby sa ani jeden z nás nevzdialil od toho druhého.
Jeho nádychy sa stali pravidelné, až napokon mali normálny rytmus a ja som
sa naň mohla sústrediť. Poslednýkrát som zaklipkala neodmaľovanými mihalnicami
a potom som konečne zabudla na svoje telo. Tentoraz ostala moja mama
pokojne spať dva metre pod zemou a ťažkým náhrobným kameňom, ďaleko
odtiaľto. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Balenie.
Najnudnejšia vec na svete, zároveň však nekonečne vzrušujúca, no
i deprimujúca. Tieto pocity vo mne evokuje táto činnosť, kedy jednotlivé
kusy svojho šatníka kladiete do polorozpadnutého kufra a vybavujete si,
kedy ste to naposledy mali. Pri pohľade na červený top si vybavíte toho
blonďáka, ktorý sa na vás usmial na dovolenke, pretože nevedel, že ste
„prekliata“. Vyťahané džínsy so zelenou machuľou na kolene, ktorá ani za svet
nechce podľahnúť praciemu prášku a aviváži, vám pripomenú dažďovú sobotu,
kedy vás jeden neposedný pes stiahol do blatistej trávy. Žabky s britskou
vlajkou majú odtrhnutú gumu, pretože chorvátske kamenisté pláže sú nemilosrdné.
Sú to momenty, ktoré si pamätáte navždy, utkvejú vám v mysli
a nedokážete, alebo možno len nechcete, na ne zabudnúť. Väčšinu oblečenia
v detstve som mala z dovoleniek, na ktoré ma brával otec. Nikto tam
nevedel, kto som, nikto nevedel o mojom potencionálnom šialenstve. Boli to
najlepšie chvíle môjho života, plné smiechu a radosti – pocitov, ktoré som
pred tým považovala za luxus mne nedostupný. Sedeli sme na pláži na premočenom
hotelovom uteráku, prílivové vlnky sa dožadovali našej pozornosti, ocko mi
prehrabával husté vlasy a rozprával rozprávky o tom, ako všetko bude
dobré. Ako budem zdravá ja aj mamička, ako Lena vyhrá všetky možné školské
súťaže a ako budeme šťastní. A ja som vždy túto krásnu chvíľu
zaklincovala svojou tradičnou frázou: „Ocko, ale ja nie som chorá.“</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Tentoraz
to však bolo len hádzanie šiat do tašky. Nič viac. Žiadne z tohto
množstva tričiek, šortiek, šiat, či iných handier, som nepoznala. Držala som
ich v ruke prvýkrát a dokonca aj taška, ktorú mi Zayn priniesol, mi
bola absolútne cudzia. Kládla som jednu vec za druhou a čím plnší kufor
bol, tým viac som si uvedomovala, čo všetko sa tu okolo mňa deje. Moja matka je
mŕtva, otec pravdepodobne tiež a Lena je ten posledný človek na svete,
ktorého by som kedy chcela vidieť. Perfektná Lena. Miláčik všetkých učiteľov,
populárna u spolužiakov aj napriek príbuzenstvu so mnou, jednoducho „tá
normálna“ z našej rodiny. Vždy najmodernejšie šaty, prekrásny mejkap, či
dokonalý účes. Obklopená stredoškolskou elitou si vykračovala na
tristocentimetrových opätkoch s Gucci kabelkou od frajera. Mala byť mojou
oporou, keď sa ku mne všetci otočili chrbtom, no namiesto toho sa stala mojou
najväčšou sokyňou. Bola horšia ako tie vianočné reklamy v lete, aj ako
veľké kôstky, pretože to bola ona. Sestrička, ktorú som cez noc opatrovala, keď
naši išli do divadla a ešte bolo všetko ako tak v poriadku.
Sestrička, ktorá sa vždy povracala z červených jabĺk, no zo zelených
nikdy. No ona ma aj po všetkom, čo sme spolu prežili, dokázala odvrhnúť
a ponižovať dennodennými urážkami. Neviem, kde je. Neviem, či ju
v ten deň, ako odišla zo školy posledný raz, pred školou nezrazilo auto. Neviem, či vôbec žije. Ale je mi to jedno. Za to, čo mi urobila, by si
zaslúžila a skapať... </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipjVpXGWGbTd9H_IYnd-Vak85coZGZISwasBc8UtJvP41tP209J3bUmVJfQTIMOPB54uHWcMqvzuddt7XZcT38EBfVqrVdy8ItkEeEcBJDveeJChaUTYI-f5z1rhy63xDs1IcDSvD5_EWS/s1600/1070077_561019503939348_448396359_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="259" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipjVpXGWGbTd9H_IYnd-Vak85coZGZISwasBc8UtJvP41tP209J3bUmVJfQTIMOPB54uHWcMqvzuddt7XZcT38EBfVqrVdy8ItkEeEcBJDveeJChaUTYI-f5z1rhy63xDs1IcDSvD5_EWS/s320/1070077_561019503939348_448396359_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Nie, nezabudla som na vás ani na blog. Som tu. Aj s novou časťou. Oddýchnutá z dovolenky, potešená komentármi. Naozaj ďakujem:) Toľko by ich mohlo byť ku každej časti a ja by som skákala meter dvadsať - možno aj vyššie. Dúfam, že časť sa páčila. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Btw, k obom príbehom pribudli nové banery, tak by ste mohli do komentu pripísať aj to, či sa páčia. :) </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-50833329126534590522013-07-26T10:21:00.002-07:002013-08-05T12:29:06.146-07:00Behind The Enclosure 8<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Z veľmi
nudnej hodiny ma vytrhol Harold, oznamujúci mi, že modrookú pravdepodobne zachránili. Netuším ako, ale
bolo mi to vcelku jedno. Volala sa Cheryl, a že vraj bola veľmi
sympatická. Po tom, ako sa Liz stratila v Haroldových očiach, ma pozval na
obed do miestnej jedálne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako dlho
tu budem musieť byť?“ spýtala som sa otázku, ktorá mi behala po rozume už
značnú dobu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Chutí
ti?“ spýtal sa ignorujúc moju otázku a hlavou kývol ku grilovanému
kuraciemu prsu s rajčinovým šalátom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ehm, áno.
Tak koľko?“ nenechala som sa odbiť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dlho,
veľmi dlho, Zarinka,“ povedal a rajčina, ktorú som akurát žula sa mu temer
ocitla na čele. Kde on prišiel na Zarinka?!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Konkretizuj,
Harry,“ taktiež som ho oslovila zdrobnelinou, ktorú neznášal. Odkašľal si,
potom odpil z červeného vína, ktoré sme obaja popíjali, no nemal sa k tomu
pokračovať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To
nesmiem, ale zvykaj si na tento stereotyp,“ bolo jediné, čo mi povedal.
Stereotyp?! Najprv som nerozumela. Nevedela som pochopiť, ako by život
v tajnej štátnej organizácií, plnej výnimočných ľudí, čo dokážu hýbať
s vecami silou mysle, či iné kúsky, mohol byť stereotypný. Nič tu nevyzerá
stereotypne. Škola, priatelia, čo sa pred sebou v jednom kuse predvádzajú,
namyslené pipky v ružových minišatoch a šteklách, v ktorých by
som si ja dolámala nohy, to je stereotypné. Ale toto je výnimočné miesto.
A ja som tu. A som tu preto, že aj ja som výnimočná. Výnimočnosť je absolútne antonymum stereotypu, no nie? Alebo je jedno
len súčasťou toho druhého?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Druhá
možnosť bola viac ako správna. Nemôžem pochopiť, ako som vydržala tri ukrutne
dlhočizné týždne počúvať to Lizine pišťanie bez ujmy na jej zdraví. Všetci mali
zrejme pocit, že to, že som tu nová znamená, že neviem ani čo je včela. Ich
neustále nutkanie poúčať ma, ukazovať mi ako čo robiť a dávať mi duchaplné
rady, ktoré nepochybne v živote využijem mi liezlo krkom. Jediné, čo ma
ako tak držalo nad vodou, boli Zaynove pravidelné návštevy. Vždy po vyučovaní
sa navtieral do mojej izby aj s balíčkom tuku a vzduchu, diétnou
kolou a hlúpymi rečami, ktoré ma aj tak vždy záhadne rozosmiali. Presne
tak sme tu sedeli aj dnes, na veľkoplošnej obrazovke sa premietala moja
obľúbená scéna z Never back down a do úst som si pchala výnimočne
gumových medvedíkov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Máme
povolené turné,“ vyhlásil z ničoho nič v jedinej sekunde ticha
v tomto filme, keď Jake uštedril Raynovi posledný úder a on porazene
klesal k zemi. Červený macko sa mi vzpriečil v hrdle a musela
som si odkašľať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vy môžete
chodiť aj na turné?!“ priškrtene som sa opýtala. Spomenula som si, ako mi
povedal, že sú speváci, no ani vo sne by ma nenapadlo, že môžu odísť aj na
dlhšiu dobu. „Čo vaši zverenci?“ vyzvedala som ďalej, aj keď som ešte nedostala
odpoveď na predošlú otázku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Majú na
výber. Buď im priradia policajta, ktorý za nimi bude chodiť aj na záchod
a zisťovať hustotu sopľov, aby ich ochránil, alebo pôjdu s nami.
Týmto sa ťa chcem spýtať, či by si išla s na...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno!“
vyhŕkla som bezmyšlienkovite. „Kedy sa odchádza?“ <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zajtra.“ </span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Slečna Shapirová, popíšte mi tie vízie lepšie,“
vyzvala ma pani sediaca oproti. Prísne na mňa hľadela prenikavými zelenými
očami, šedivé vlasy zopnuté do neporiadneho drdolu, navlečená
v staromódnom károvanom nohavicovom kostýme. Kanceláriou s vydratým
tmavohnedým kobercom, rozpadajúcim sa nábytkom a mnoho policami
s knihami v rôznych jazykoch, ani naoko milým prístupom sa nelíšila
od tých predošlých, ktoré som už stihla vystriedať. Na očiach mala zasadené
okuliare s hrubým čiernym rámom, čo taktiež zodpovedalo presným
štatistikám o výzore psychologičiek. Nenávidela som ich. Presne tak, ako
psychiatričky, či iné „odborníčky“ začínajúce sa slovom „psycho“. Nikdy som
neverila, že by mi niektorá z nich bola schopná pomôcť, či poradiť, no ja
som o to ani nestála. Videla som, ako si na mňa ľudia idúci po ulici
ukazujú, spomínam si, ako mi jeden chlapec v škole nechcel požičať
pastelku, lebo počul od mamy, že som prekliata a taktiež sa nedajú
ignorovať vydesené pohľady ľudí, keď idem po ulici a šepkám si pieseň,
ktorá mi práve hrá v slúchadlách. Nahovárajú si, že hovorím nejaké zaklínadlá
alebo čo. V dávnych dobách by ma už pravdepodobne ukameňovali, našťastie
tieto praktiky na čarodejnice nepretrvali. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Pani Darcyov...“<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Hovor mi pokojne Ellen, dieťa,“ poznamenala
tak, ako miliónkrát pred tým, keď mi jej krstné meno jednoducho nešlo von
z úst. Ďalšia z metód takýchto ľudí. Potykajme si a hneď sme si
bližšie. Nikdy som to neuznávala a aj napriek stálemu napomínaniu, som jej
hovorila priezviskom. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Pani Darcyová, ja už neviem, ako lepšie to
popísať. Zrazu akoby zaspím, ocitnem sa na úplne inom mieste, v úplne iný
deň a vidím nejakú osobu. Pozorujem ju a ona nakoniec umrie. Bodka.
Koniec. Nič viac,“ odsekla som podráždene. Tretie sedenie, stále rovnaký
výsledok – žiadny. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara, ty sa ani nesnažíš!“ vyhrešila ma, no mňa
to skôr rozosmialo. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„A načo by mi bola snaha? Snažím sa už päť rokov
a kam som to dostala? K štátnemu psychológovi na rozpadajúce sa
kreslo. No to je mi výhra!“ povedala som a prevrátila očami. Podobné hádky
mi boli potešením. Mala som možnosť zase raz samú seba utvrdiť v tom, že
oni vlastne ani len netušia, čo mi je, a snažia sa v tom celom nájsť
nejaký zmysel, ktorý však neexistuje. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Slečna Shapirová, ukľudnite sa,“ ďalšia
otrepaná fráza. Celé toto sedenie je jedno obrovské klišé. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„JA SOM ABSOLÚTNE KĽUDNÁ!“ zakričala som na ňu
a mala som pocit, že spolu s ňou nadskočil aj labilný stôl predo
mnou. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Zarinka, prečo to zase robíš?“ z chodby sa
prirútila moja matka, so slzami v očiach a s nevyslovenou prosbou na
mňa bezmocne hľadela. Oblečená bola presne tak, ako sa cítila. Navonok
prekrásna žena, výrazné lícne kosti a nádherné plné pery, ktoré po nej
zdedila moja nenávidená sestra Lena. Husté čierne vlasy už dávno stratili ten
lesk a pružnosť, ktorou kedysi prekypovali, a dôvod bol prostý.
Duševne chorá dcéra, ktorá si nechce dať pomôcť. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Nechcem tu byť, mami,“ aj keď som to nepovedala
priamo, vedela, že chcem odísť. Pod čiernym vyťahaným rolákom a sukňou
dlhou až po zem v rovnakej farbe sa jej telo strhlo.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja viem, zlatko. Ale
musíme ťa vyliečiť...“ <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale ja nie som chorá!“ vykríkla som a jej
oči už ďalej nedokázali zadržať prúd vody, ktorý sa na ne valil. Slané kvapky
vody stekali po chudých lícach bez zdravej farby a ona ešte pevnejšie
zovrela tmavohnedú kabelu, ktorá síce neladila so žiadnym kúskom v jej
šatníku, no i napriek tomu ju nosila takmer všade. Videla som to na nej.
Aj keď to nedokázala vysloviť, aj keď to ani nechcela, ja som to tam videla.
Všetci to videli. Známky toho šialenstva boli všade na jej tele, zakrývala ich
hrubými pulóvrami a dlhými nohavicami, aj keď bolo vonku skoro tridsať nad
nulou. Chcela povedať, že som chorá. Chcela povedať, že som blázon, že som
príšerná dcéra a nechcené dieťa v rodine. No neurobila to, pretože už
v tom bola so mnou. Len naše mysle niesli to nevyslovené tajomstvo, len my
sme vedeli o tenučkých rezných ranách všade na jej tele. Iba ja som vedela
o jej tajnej skrinke v kúpeľni pod umývadlom, kde nie sú čistiace
prostriedky, ani šampóny. Sú tam sklenené fľaše s tou zradnou kvapalinou,
ktorá umožňuje najsilnejšej matke na svete aspoň na pár hodín uniknúť do sveta,
kde nemá šialenú dcéru a kde sa na ňu susedia nepozerajú ako na démona,
pretože porodila také dieťa. Bolo to naše tajomstvo, no teraz som ho niesla
sama...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBzcYBcoZ4E8YBvWxFfzK6TkoCqssXWsIXP6lZsQ-chxt3z02EmrsNF26gT8P1eRDu35awm9Ji6af9Ad-ub3_2hGJRS8UU1paW6T81Vb-_IBGAZAAcy3K-_ArhFdhEV21TvdwZT9Xi0Hqo/s1600/tumblr_mqjxqflrf41s5r6boo1_500.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBzcYBcoZ4E8YBvWxFfzK6TkoCqssXWsIXP6lZsQ-chxt3z02EmrsNF26gT8P1eRDu35awm9Ji6af9Ad-ub3_2hGJRS8UU1paW6T81Vb-_IBGAZAAcy3K-_ArhFdhEV21TvdwZT9Xi0Hqo/s320/tumblr_mqjxqflrf41s5r6boo1_500.gif" width="210" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBzcYBcoZ4E8YBvWxFfzK6TkoCqssXWsIXP6lZsQ-chxt3z02EmrsNF26gT8P1eRDu35awm9Ji6af9Ad-ub3_2hGJRS8UU1paW6T81Vb-_IBGAZAAcy3K-_ArhFdhEV21TvdwZT9Xi0Hqo/s1600/tumblr_mqjxqflrf41s5r6boo1_500.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Áno, prikývla na to turné trošku prirýchlo, ale fakt sa mi nechcelo ju nejako dlho obmäkčovať. A potrebovala som ju tam dostať. Na základe jedného komentára vám chcem objasniť, že tento príbeh nebude veselý. Bude o láske, ale nebude veselý. Bude o nebezpečnej láske, tej najnebezpečnejšej. Ak chcete zistiť, čo si máte pod tým predstaviť, čítajte ďalej:) Potešili ste ma komentármi, chcela by som, aby aj pri tejto časti ich bolo minimálne toľko. Užite si ju a zanechajte po sebe stopu. Patrí vám jedno veľké ďakujem:)</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-57821264434096858342013-07-24T01:51:00.001-07:002013-08-05T12:28:47.160-07:00Behind The Enclosure 7<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Vyvaľovala
som sa na svojej novonadobudnutej posteli a premýšľala nad modrookou. Čo
asi v tejto chvíli robí? Možno sa nacpáva popcornom, ktorý jej vôbec
nechutí, pretože ho spálila, a pozerá nejakú romantickú sračku, ako
Titanic, či PS: Milujem ťa. Alebo sa prechádza po tej istej ceste, na akej ju
zajtra možno zavraždia, a na vôdzke ju ťahá dopredu zlatý retríver, či iný
chlpáč. Je smutná, pretože sa s ňou rozišiel priateľ, alebo len vytočená,
pretože televízia zrušila jej obľúbený seriál jeden diel pred tým, ako John
povedal Lilly, že ju podvádza. Neviem, no nedá mi to pokoj. Vždy sa takto
vciťujem do obete, snažím sa v tom nájsť nejaký spôsob, ako utíšiť výčitky
svedomia. Nakoniec vždy dospejem k tomu, že keď sa to stalo, asi si to
dotyčný zaslúžil, aby som si nemusela vyčítať, že som nekonala. Ale čo by som
mala urobiť?! Cestovať cez pol zemegule za osobou, ktorá ma nikdy pred tým
nevidela a povedať jej, že ak zajtra pôjde tamtou cestou, naložia ju do
auta alebo zastrelia? Alebo ísť na políciu a povedať im, že som mala víziu
o smrti človeka, ktorého nepoznám v meste tisíc kilometrov odtiaľto?!
Nepochybne by mi všetci uverili... Tok mojich myšlienok prerušilo klopanie na
dvere. Za moment sa pootvorili a dnu nakukla Zaynova tvár, zahalená pár
neposednými pramienkami vlasov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo tu
zase robíš?“ spýtala som sa, no nebola som otrávená.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Budeme
spolu tráviť dosť času...“ povedal, asi trochu prekvapený mojim privítaním. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Keď budeš
stále nasáčkovaný v mojej izbe, tak áno,“ poznamenala som so smiechom na
perách. Trošku si vydýchol, že to nemyslím vážne, a potom pokračoval:
„Pridelili ma k tebe.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prosím?“
nechápavo som sa spýtala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No, nás
imúnnych je viac a preto každý dôležitejší študent má jedného, ktorý je
k nemu priradený,“ objasnil mi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Aha.
Takže, ja mám teba?“ overovala som si, či som správne pochopila. Len súhlasne
prikývol.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A čím som
taká výnimočná, že mi ťa dali?“ nemohla som si odpustiť takú otázku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No, to ja
už neviem. Na také veci je tu odborník Styles.“ Trochu sa zachmúril pri jeho
mene a tvár zvraštil do zvláštnej grimasy. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemáš ho
rád?“ hádala som. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O to
nejde, len... Sme príliš často spolu. Tvárime sa, že sme skupina, aby sme mohli
chodiť von, no pritom sa takmer vôbec nepoznáme. Okrem toho, Harold je taký...
iný. Dospelý, zodpovedný. My s chalanmi sme ešte pobláznení, celú túto
školu berieme ako srandu, či dobrodružstvo, ale on nie... Pôsobí omnoho
staršie, je to až... magické,“ pripustil. Konečne vošiel do miestnosti
a odhalil tak balíček zemiakových lupienkov, ktorý zvieral v ruke. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Aké sú?“
zmenila som na chvíľku tému a kývla hlavou smerom k chipsom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Slaninové,“
povedal a zavrel za sebou dvere. Posunula som sa na posteli tak, aby mal
priestor aj on a rukou pobúchala po mieste, ktoré som mu uvoľnila. Hodil sa vedľa mňa, otvoril lupienky a položil ich medzi nás. Bola to fakt
obrovská posteľ. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno,
vyžaruje z neho niečo magické,“ použila som rovnaké slovo ako on,
i keď od chlapa to znelo divne. Ponorila som ruku hlboko do balíčka
a hrsť chipsov som si následne napchala do úst. Zayn sa pousmial. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo je?“
naoko urazene som sa opýtala. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič. Len
že nie som zvyknutý, aby dievčatá tak jedli,“ priznal, stále sa vyškierajúc. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No
a čo, že som dievča?! Kvôli svojmu pohlaviu nemôžem byť hladná? Toto je
diskriminácia!“ vyhlásila som dotknuto. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Toto nie
je hlad, ale pažravosť, a už vôbec to nie je diskriminácia!“ bránil sa
Zayn. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ty si mi
práve povedal, že som pažravá?!“ môj hlas sa zmenil na agresívny
a nenápadne som sa rukou blížila k vankúšu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„P-p-prosím,
nezabíjaj ma,“ preafektovane prosíkal a rukami si zakrýval tvár, akože sa
bráni. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie, nie,
Zayn Malik, toto ti neodpustím!“ zhúkla som naňho a vankúš mu hodila na
tvár. Prehodila som cez neho jednu nohu a sadla si mu na brucho, aby sa
vankúša tak rýchlo nestriasol. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie,
prosím. Pustite ma, slečna Shapirová,“ žiadal ma. Slová tlmil hrubý vankúš
v purpurovej návliečke, no väčšmi jeho hlasný smiech. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Odvolajte
to, pán Malik,“ určila som podmienku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To
neprichádza do úvahy. Veď si mi zjedla skoro celé chipsy!“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo
prosím?! No to som hádam cez ten vankúš zle počula!“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Daj ho
dole a zistíš,“ snažil sa vykrútiť. Celý sa mrvil, snažil sa nahmatať moje
boky, aby sa ma striasol, no siahol trošku... No, hmm, vyššie. A presne
v tú nanosekundu, keď ešte Zayn nestihol odtiahnuť svoje ruky
z mojich predností a ja som stále sedela na jeho hmýriacom sa tele,
sa rozčapili dvere. | Hneď, ako som zbadala prenikavé modré oči, vsadené za
okuliarmi s ozrutným rámom, som dovolila Zaynovi nadýchnuť sa
a vymrštila sa na nohy. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prepáčte,
že vyrušujem, Zari, no naša hodina ešte neskončila,“ Liz hovorila veľmi pokojne
a na perách sa jej usalašil zákerný úškľabok. Neviem, prečo som sa
v tejto chvíli cítila taká rozrušená, či vystrašená. Zayn je kamarát,
respektíve človek, ktorého poznám asi pol dňa, no musíme spolu tráviť čas,
a my sme nerobili nič zlé. Mojej tváre sa zhostil pokojný výraz, aby som
nedala najavo, do akých rozpakov ma jej návšteva priviedla. Ale prečo sa cítim
tak previnilo?!</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Samozrejme,“
prikývla som na znak súhlasu, vykúzlila milý úsmev a ešte raz pozrela na
Zayna: „Môžeš tu ostať, ale nenatrús mi na perinu.“</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLX1bgiDy8Xk_fjV7fCpeNf5R3o3JvIRUdfMRvKHhCekSiHqv5xwuwzf33ZWVWNDbwV4sDCGC_K3mcCXINgKp4kxUJEKZNDPxZd0-fxQkGQwGYXAm3fua4lJlwSH1yULkwYSPZHVDfC_hn/s1600/tumblr_mpiwd8OERK1s9a8a0o1_500.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLX1bgiDy8Xk_fjV7fCpeNf5R3o3JvIRUdfMRvKHhCekSiHqv5xwuwzf33ZWVWNDbwV4sDCGC_K3mcCXINgKp4kxUJEKZNDPxZd0-fxQkGQwGYXAm3fua4lJlwSH1yULkwYSPZHVDfC_hn/s320/tumblr_mpiwd8OERK1s9a8a0o1_500.jpg" width="239" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Má vôbec zmysel, že hovorím, že ma mrzia komentáre. Vidím, že vás to čítalo minimálne 30 a komenty sú dva, reakcie max 3-5. Jednoducho ma škrie, že sa snažím podať čo najlepšiu časť a pre vás je taký problém sa k nej vyjadriť. Viem, že mnohé čítajú viac príbehov a nekomentujú žiaden, no jeden klik na reakciu ešte skutočne nikoho nezabil. Tak vás prosím, každá, čo si túto časť prečíta, nech po sebe zanechá nejaký odkaz. Je mi jedno, či to bude reakcia, alebo koment. Ale jednoducho niečo. Podľa toho pridám časť. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-32954198989836561502013-07-21T23:36:00.000-07:002013-07-21T23:38:26.303-07:00Behind The Enclosure 6<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zarinka!
Zarinka!“ blondína so mnou mixľovala z jednej strany na druhú, hovoriac
stále dookola tú postihnutú verziu môjho mena.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dopekla,
pustite ma!“ skríkla som na ňu a vymanila sa z jej, nie príliš
pevného, zovretia. Cúvla o pár krokov dozadu a vyjavene na mňa
hľadela. V jej očiach som zahliadla strach, ktorý aj napriek nespočetnému
množstvu školení, skrývala veľmi nedbalo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Si
v poriadku?“ spýtala sa ustráchane, stále hľadajúc na mojej tvári odpoveď
na jej otázky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Samozrejme.
Prečo by som nemala byť?!“ nechápajúc som zvraštila čelo a vzápätí si
z neho chrbtom ruky zotrela pár neposedných kvapôčok potu. Trošku sa mi
zatočila hlava a ženská stojaca predo mnou na stotinu sekundy zmizla, no
na to som viac než zvyknutá.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Od-odpadla
si,“ podarilo sa jej zo seba dostať. Musela som sa pousmiať. Ako môžu najať do
takej dôležitej organizácie niekoho, kto znižuje priemerné IQ celej Ameriky?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako ste
si asi mysleli, že bude vyzerať tá moja vízia?!“ spýtala som sa. Popravde, naozaj
ma to zaujíma. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja
neviem, ale určite som si nepredstavovala, že sa mi tu zložíš,“ habkala, no jej
tvár už naberala normálny odtieň. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja som sa
nezložila, len som išla na výlet do Anglicka,“ opravila som ju. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Do
Anglicka?!“ Veľmi nechápavá žena, skutočne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno.
Zajtra okolo tretej zavraždia v Sheffielde dievča,“ povedala som. Keby sme
boli v kreslenej rozprávke, nad blondíninou hlavou by práve blikla
žiarovka, no v realite sa jej len rozžiarili maličké modré oči. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Musíme to
okamžite povedať pánovi Stylesovi! Bude na mňa hrdý,“ radostne zapišťala
a následne sa jemne zapýrila. Áno, poďme povedať pánovi Stylesovi, že sa
mi stalo presne to, čo sa mi stáva bežne, aby mohol pochváliť ženu, ktorá nič
nevie, ale má pekelné šťastie! A áno, samozrejme, nezabudnime sa pokakať
z toho, aké má pán Styles pekné kučierky. Ale fakt, že zajtra zomrie
nevinné dievča, tu očividne nikoho netrápi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zmobilizujte
ochranné jednotky a zavolajte Thomasa!“ kričal Harold hneď po tom, ako
úspešne odignoroval blondsku, nadšenú z toho, že mi privolala víziu
a venoval sa môjmu podrobnému opisu miesta činu. Aspoň on premýšľal
racionálne a dokonca vypočul aj moju nasrdenú narážku na to, že
zamestnávajú neschopných ľudí. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To
vybavíme neskôr,“ odpovedal mi na to a blondína... Áno, už si spomínam!
Hovorila mi, že sa volá Liz a potom ešte nejaké typické americké
priezvisko, ktoré mi nepripadalo dostatočne podstatné na to, aby som ho uložila
do svojho mozgu. Ten bol momentálne príliš preplnený novými informáciami
a táto mi skutočne prišla irelevantná. No, takže Liz mi takmer vypálila
závistlivým pohľadom dieru do trička, no potom si len prehrabla zlatistú hrivu
a zapichla pohľad niekam mimo nás dvoch. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Chceš ísť
s nami?“ spýtal sa Harold a mne sa rozbúchalo srdce. Nie, nebolo to
z jeho zvodných brčiek, ani z krásne sa rysujúcich tehličiek, ktoré
čierne tričko pod ležérnym sakom dosť jasne odhaľovalo. Pravidelne celých
pätnásť rokov mávam vízie o tom, ako ľudia umierajú. Častokrát sa mi
v správach moje informácie potvrdia, no nikdy by ma ani len v tej
najhoršej nočnej more nenapadlo, že by som tú vraždu, nebohú obeť, či
bezcitného vraha, mala vidieť znovu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„J-ja
neviem, či by som to zvládla,“ priznala som.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ak sa na
to necíti, nemali by sme ju do ničoho nútiť,“ do nášho rozhovoru sa opäť
zamiešala Liz s ničím iným, ako sebeckými úmyslami. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Máš
pravdu. Oddýchni si, Zara, vízie sú určite vyčerpávajúce,“ radil mi, akoby bol
expert na moju vlastnú diagnózu. Chcela som nepríjemne odvrknúť, nech sa stará
o seba, že o mne nič nevie, ale ešte chvíľku škriepiť Liz mi prišlo
ako väčšia zábava.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Sú,“
pritakala som a znovu zahrala dokonalú zmätenosť.</span><br />
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Potom ťa
ešte prídem navštíviť,“ zdvorilo povedal, no mala som pocit, že sa ku mne chová
inak, ako ku väčšine nováčikom. Tento pocit ešte viac utvrdil Lizin vražedný
pohľad a slová, ktoré mi venovala na rozlúčku: „Strč si tie špinavé paprče pre mňa za mňa aj do zadku, ale nech sú preč od neho, Zari!“ Moje
meno priam vypľula a zas ho schválne použila inak. Harold Styles je tu asi dosť
žiadané zbožie. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg11z67PxHkIV6-7zqx70KpLqFQCKq9OkFLDp4BZufLRu8HMVz805Mb0K9Q2m1G-tg9pK9T0A7IeTSYML0S42wOCzTBXThrzx1NAy4fG1P0UNj4zYB_3iV5g3FDW4IZV1jw4oxiC5jQbC9M/s1600/1002131_559611740746791_248589840_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg11z67PxHkIV6-7zqx70KpLqFQCKq9OkFLDp4BZufLRu8HMVz805Mb0K9Q2m1G-tg9pK9T0A7IeTSYML0S42wOCzTBXThrzx1NAy4fG1P0UNj4zYB_3iV5g3FDW4IZV1jw4oxiC5jQbC9M/s320/1002131_559611740746791_248589840_n.jpg" width="239" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ja som taká happy. 5 komentárov k minulej časti:) Strašne ste ma potešili. Dúfam, že to tak bude aj pri tejto. Ja len dúfam, že keď už konečne prídu tie časti, ktoré sa mi štylisticky páčia a nevyzerajú, akoby som ich písala, pri tom kukala telku a jednou rukou ešte aj štrikovala. Každopádne komentujte, dávajte reakcie, beriem všetky názory:)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-8084680208594501382013-07-18T05:52:00.000-07:002013-07-18T13:30:47.965-07:00Behind The Enclosure 5<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nečakám.
Len neviem, čo má toto všetko znamenať,“ povedala som smutne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O tvoju
rodinu je určite dobre postarané,“ snažil sa ma morálne podporiť, no aj napriek
značnej snahe sa mu to nedarilo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemám
rodinu,“ odsekla som. „Čo tvoja rodina? A schopnosť?“ vyzvedala som potom.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemám sa
príliš čím chváliť. Ak by som vedel, čo ma čaká, omnoho viac by som si vážil
čas strávený s nimi. A schopnosť... Som imúnny,“ vravel... ZAYN! Áno,
tak sa volá. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Imúnny?“
nechápala som. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Neplatí
na mňa žiadna z vašich schopností. Ani na zbytok One Direction,“
vysvetlil, no ja som sa v jeho slovách stratila ešte viac.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„One
Direction?“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno.
Každý z nás má právo nejakým spôsobom chodiť na verejnosť, no len
v sprievode ochranky. Z nás sa stali speváci,“ opäť mi objasňoval.
Vedela som, že mi je od niekadiaľ povedomý a nielen on. Aj jeho
hlas... Hneď mi to mohlo docvaknúť. Nie, že by patrili k mojim obľúbeným
interpretom, ale moje rovesníčky za ním šalejú, a tak sa ku mne dozvuky nejakej ich odrhovačky o láske už stihli dostať.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„</span><span style="font-family: Georgia, serif;">Chceš mi povedať, že nikto neprišiel na to, že slávne spevácke hviezdy bývajú tu?!" neveriacky som krútila hlavou. Bolo to absurdné. A nemožné. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Máme dvojníkov. Vyzerajú takmer rovnako ako my, z diaľky sme skoro nerozpoznateľní," objasnil mi. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A ja mám nejakú šancu dostať sa odtiaľto?"</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Môžeš
chodievať s nami, ak chceš,“ povedal. Cúvla som pár krokov a vyvalila
sa na mäkkú posteľ. Rukou som mu naznačila, že aj on sa pokojne môže uvelebiť
vedľa mňa, a tak aj urobil. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako na
koncerty?“ so smiechom na perách som sa spýtala.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno.
A von, na turné a všeobecne. Pokiaľ ťa nebudú potrebovať tu.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
ďalšia z vecí, ktoré som priveľmi nepochopila. Čo tu chcú so mnou robiť?“
vyzvedala som ďalej.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara, my
sme vzácni. Na svete existuje len toľko jedincov našej rasy, koľko ich tu
vidíš. Keď to vláda zistila, rozhodla sa to využiť vo svoj prospech, ale aj
v prospech ľudí. Máme ich chrániť, no na to musíme svoje schopnosti
dokonale ovládať. Tak vybudovali Enclosure,“ vysvetľoval. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Takže sme
tu uväznení?“ Vrela vo mne zlosť. Celý život som bojovala o svoju vlastnú
slobodu a keď ju konečne dosiahnem, skončím tu?! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno. Keď
to chceš brať takto. Ale môžeme v podstate chodiť kamkoľvek, len so
sprievodom, aby sme... Nóó, chápeš... Nezdrhli.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
super. Tipujem, že táto hračka asi tak ľahko dole nepôjde,“ poznamenala som
a zdvihla ruku s náramkom nad hlavu, aby som si to mohla dobre
obzrieť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Poviem ti
to tak. Jeden chybný ťah s touto „hračkou“ a „Zbohom, Zara“,“ odvetil
a ľahol si vedľa mňa. Asi by sme si mali sadnúť. Odhadujem, že tu spolu
ešte skysneme na dlho. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Nenávidela
som veľké kôstky v pomarančoch. Nenávidela som obchody preplnené letákmi
a reklamami na vianočné zľavy v auguste. Nenávidela som, keď nejaký
idiot zhovadil moje meno, či priezvisko, pri prvom stretnutí. A ešte
omnoho viac, ako toto všetko, som znenávidela svoje nové vyučovanie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zarinka,
ty sa ani nesnažíš!“ piskľavý hlas vysokej blondíny predo mnou si príliš
nesadol s mojimi ušnými bubienkami.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ak máte
skracovať moje meno, radšej mi hovorte Shapirová!“ prudko som sa na ňu oborila.
Urazene na mňa fľochla a tvrdú podložku na papiere zovrela ešte tuhšie. Popravila
si okuliare s hrubým čiernym rámom na nose a zhlboka sa nadýchla,
zadržiavajúc zlosť. Bola som na tom podobne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Aspoň sa
pokúste...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Už tu
drepím pol hodiny a celých tých ukrutných tridsať minút sa vám snažím
vysvetliť, že tá vízia príde za mnou a nie ja za víziou!“ prerušila som ju
a decibely môjho hlasu rapídne vzrástli. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lebo sa
ani nesnažíte!“ aj jej trpezlivosť mala určité hranice, no tú moju ona
prekročila už dávno. Znela presne ako všetky psychologičky z detstva, len
nemala nepraktickú kanceláriu s vydratým šedým kobercom, ani sto päťdesiat
rokov a nevkusný drdol zo šedivých riedkych kučier. Na tie časy som
spomínala veľmi nerada, pretože v tom čase som bola priveľmi slabá. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo vy
viete o snahe? To ja s touto kravinou žijem už osemnásť rokov, hádam
by som za ten čas prišla na to, že sa to dá ovl...“</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">Pokojne kráča popri krajnici vozovky. Dlhé blond
vlasy má vypnuté do vysokého konského chvosta, oblečené má biele obtiahnuté
tielko, lichotiace jej postave, vyšúchané džínsy, na nohách čierne číňany.
Pohupuje hlavou do rytmu tanečnej pesničky, ozývajúcej sa zo slúchadiel. Hudba
reže to ukrutné ticho, vládnuce všade naokolo. Zafúka jemný vánok a uvoľní
pár pramienkov hustých vlasov z dokonale stiahnutého copu. Zatiaľ ju pozorujem
len zozadu, no o chvíľu už hľadím do prenikavých modrých očí, patriacich
tejto zvláštnej dievčine. Naoko nie je priveľmi pekná, veľmi netypické
a zaujímavé črty tváre neocení každý divák, no pre mňa je nádherná.
Z hlavnej cesty odbočí na štrkovú vedľajšiu a mňa to strháva
o pár metrov dozadu. O stotinu sekundy okolo mňa prefrčí čierny
mercedes s dymovými sklami, no vzápätí som opäť pri modrookej. Auto zabočí
na štrkovú cestu, modrooká sa strhne. Vyľakane sa zadíva na auto, ktoré tu
pravdepodobne nikdy predtým nevidela, no potom sa opäť pohne. Podvedome
zrýchli, no aj tak im neutečie. Auto prejde popri nej a zastaví tak, že
jej zahatá cestu. Zo zadného sedadla vystúpi vysoký muž vo vyťahanom oblečení,
podíde k nej a pevne ju zdrapí za tričko. Násilne ju vtlačí do auta,
ignorujúc jej krik a zúfalé prosby. Zavrie dvere a nadržane na ňu
fľochne. Aj ja som v aute, nie je to príjemný pohľad. Strhne z nej
nohavice a zapchá jej nimi ústa. Potom rozopne tie svoje, pritiahne ju
k sebe bližšie a tvrdo do nej vnikne. Keď to nechutné prasa ukojí
svoju túžbu, vytiahne spopod sedadla nôž. Ona zapiští, no nemá sily ubrániť sa.
Chvíľu kope nohami, no potom aj tie vyčerpane padnú späť na krvavé sedadlo. Najprv prejde nožom po jej bruchu,
ona zatají dych. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Škoda takej peknej tváričky,“ hovorí on
a usmieva sa. Nakoniec príde nožom až ku krčnej tepne, zvrtne čepeľ noža
a potiahne. Z tenkej rany sa okamžite začne valiť krv a ona
plače. Ešte pár sekúnd pozoruje, ako sa z jej tváre vytráca život
a potom ju skopne pod sedadlá. Jej oči sú stále tak nádherne modré, no už
prázdne. Periférne na palubnej doske zaregistrujem čas a dátum. Auto sa
rúti preč do neznáma, no ja som ešte stále tam. Vtedy príde tabuľa
s názvom mesta...</span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibCPtp4SVyz_78VkVA0DBmAKpxeTqHbQBMOXGNN6bnuD2STGBkbVzT-94F1ZfBg78rSj0Go0uEFQKGfUMb8q7t-rx5dr6JnHj_vrjti4hE1uuM0hrpgkvvz9j3u5PeIDeWLlrgu_pzkzSJ/s1600/1044215_557183667656265_933538881_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibCPtp4SVyz_78VkVA0DBmAKpxeTqHbQBMOXGNN6bnuD2STGBkbVzT-94F1ZfBg78rSj0Go0uEFQKGfUMb8q7t-rx5dr6JnHj_vrjti4hE1uuM0hrpgkvvz9j3u5PeIDeWLlrgu_pzkzSJ/s320/1044215_557183667656265_933538881_n.jpg" width="319" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Spätne som čítala pár častí z TFS. Tento príbeh sa štylisticky pravdepodobne tajomstvu nikdy nevyrovná. Nel mi bola blízka. Ten príbeh mi bol blízky. Bližší, ako kedy bude toto. Toto je niečo úplne iné, nové a od normálneho života kilometre vzdialené. Ale aj tak sa to snažím napísať čo najlepšie a od začiatku dúfam, že vás to chytí. A neviem, či sa tak stalo, lebo aj napriek počtu vzhliadnutí je málo komentárov. K tajomstvu bolo pri jednej časti aspoň 5. Potešilo by ma, keby aj tento príbeh mal toľko čitateľov. Avšak reakcie ma, samozrejme, veľmi tešia. Týmto vás chcem poprosiť, že nech už je vás názor na tento príbeh pozitívny, či negatívny, bola by som rada, ak by ste ho napísali do komentára. Tie ma veľmi povzbudzujú:) </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></i></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-87404235428013763352013-07-17T02:19:00.001-07:002013-07-17T02:19:21.978-07:00Behind The Enclosure 4 <div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">Vedia
o mne viac, ako ja sama a mám pocit, že ak pre nich urobím to, čo
potrebujú, zbavia sa ma. Alebo je všetko úplne inak... Kráčala som ako obarená,
nevnímajúc chodbu, ani ľudí s kamennými tvárami, míňajúcich sa naokolo.
Všetci vyzerali tak ukrutne pokojne a vyrovnane, akoby na svete jestvovala
len harmónia a kľud. To bolo jediné, čo som na nich bola schopná
registrovať. Pokoj, istota, pozitívne myslenie a optimizmus. Sálalo to
z každého, čo prešiel okolo mňa a ja som nedokázala prísť na to,
prečo. Ponorená do svojich pochybovačných a neusporiadateľných myšlienok
som sa niesla chodbou ďalej, až kým ma krutým spôsobom nezastavila bariéra,
v podobe Haroldovho chrbta. Vydesene som sa strhla, keď som silno vrazila
tvárou medzi jeho lopatky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Prepáč,“
zamrmlala som a tvár otočila k zemi, aby nevidel, ako sa jemne
červenám. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„V
poriadku,“ odpovedal a opäť sa začal sústrediť na mohutné oceľové dvere
pred ním. Bolo tu veľmi veľa dverí, navlas podobných týmto. Na číselníku
naťukal nejaké heslo a dvere sa s rachotom otvorili. Pred nami sa
rozprestrelo laboratórium, v ktorom uprostred stála vysoká štíhla bruneta,
zahalená lekárskym plášťom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Vitaj,
Harry,“ začvirikala zvonivým hláskom a obdarila muža predo mnou zvodným
úsmevom. On len neprázdno prehltol pri oslovení „Harry“ a pritiahol si ma
k sebe. Videla som, ako v brunetkiných očiach zaiskrila žiarlivosť,
no aj napriek tomu si držala milý výraz. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Ahoj,
Evelyn. Toto je Zara Shapirová,“ povedal s dôrazom na moje meno, pri čom
mi bruneta, teraz už Evelyn, nepochybne v jej hlave trhala moje dlhé
tmavohnedé vlasy. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Teší ma,
nováčik,“ privítala ma vyhýbajúc sa môjmu menu, ktoré by v takejto
situácii asi nepovedala s priveľkou slušnosťou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Poďte za
mnou,“ kývla na nás, teda viac na Harolda, ako na mňa, a pobrala sa do
vedľajšej miestnosti, oddelenej len oblúkom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Ja tu
počkám, nemusím pri tom predsa byť,“ odvrkol Harold, usadil sa do kresla
z čiernej kože v rohu miestnosti a do rúk vzal mobil. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Fajn,“
zamrmlala si Evelyn sama pre seba a hodila na mňa vražedný pohľad. Priestor,
do ktorého sme vošli, bol pomerne malý a vlastne takmer celý ho okupoval
obrovitánsky stroj uprostred. Evelyn chytila moju ľavú ruku a nemilosrdne
ju strčila medzi dve kovové platne na stroji. Potom platne pribuchla tak, aby
uväznili moju ruku medzi svojou mohutnosťou a prešla na druhú stranu. Čo
to je? Chce mi ju odseknúť za to, že Harold zdôraznil moje meno
a neopätoval jej koketný úsmev?!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Pustite
ma z toho krámu!“ zvrieskla som a začala sa metať. Silou mocou som sa
snažila zbaviť asi trojtonového prístroja, v ktorom nehybne ležala moja
ruka. Chytila som si ju voľnou rukou a snažila sa ju vytiahnuť, no
beznádejne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">„Nehýb sa.
Rozbiješ to!“ prísne zvýšila Evelyn hlas, zatiaľ čo ťukala niečo do malého
monitoru, patriacemu stroju. Trochu som sa upokojila, no stále som plná
očakávania premýšľala, čo bude ďalej. Dýchaj!, vravela som si v duchu
a snažila sa zosúladiť svoje nádychy a výdychy do určitého taktu. A zrazu
„CVAK“ a platne sa od seba začali vzďaľovať. Neschopná slova, či protestov
alebo nadávok, som hľadela na svoju ruku. Respektíve na tú kovovú čačku mačku,
čo mi tam pribudla.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, 'Times New Roman', serif;">„Monitoruje
ťa to, tak nevyvádzaj hlúposti,“ varovne mi povedala Evelyn a zmizla z môjho
zorného poľa. A je to tu. Som väzeň niekde, kde oficiálne nikoho neväznia.
Som jedna z nich. Som študentka. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, 'Times New Roman', serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Vyfasovala
som kopy kníh, pier, príručiek a izbu. Fialové steny v nej, drevená
posteľ s návliečkami, ktoré sa hodili ku zvyšku miestnosti ladenej do
purpurových odtieňov, to všetko na mňa pôsobilo veľmi útulne
a upokojujúco, aj napriek tomu, že fialová dráždi. Harold mi na nočný
stolík vedľa postele hodil papierik s číslom jeho izby, mapku budovy
a mobil. Táto budova je majestátna. Toľko miestností, izieb, labákov
a iných vecí, o ktorých nemám ani poňatia, čo asi tak môžu
predstavovať. Potom som schmatla mobil a naťukala číslo, ktoré už veľmi
veľa rokov poznám naspamäť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: Georgia, serif;">„Ľutujeme, ale volané číslo nie je na zozname
povolených,“ </span></i><span style="font-family: Georgia, serif;">recitoval
robotický hlas v telefóne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dočerta!“
sykla som sama pre seba.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nečakaj
zázraky,“ povedomý hlas sa ozýval neďaleko mňa a potom sa teplá veľká dlaň
dotkla môjho pleca. Prudko som sa otočila, ocitnúc sa tvárou tvár... Bože, ako
sa len volal ten chlap?! <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiqtHveDs5l-j_Gn_xg5rqCrsrDg3SeOBN1SJWi6mXT2KiBHmhAY7GSW9F7zlQOoXvy_IeVVaQJPYW2FauFmViG6m7lEraB2Ue6OAnZRrIWuBRn9AQFylITq3376S4VuZwqMZ425ZMzrTea/s1600/1000541_546789295362369_621850113_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiqtHveDs5l-j_Gn_xg5rqCrsrDg3SeOBN1SJWi6mXT2KiBHmhAY7GSW9F7zlQOoXvy_IeVVaQJPYW2FauFmViG6m7lEraB2Ue6OAnZRrIWuBRn9AQFylITq3376S4VuZwqMZ425ZMzrTea/s320/1000541_546789295362369_621850113_n.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Nová časť. Bože, tak sa teším na tie, kedy sa to už konečne rozbehne, lebo k týmto ani neviem, čo napísať. Aj tak dúfam, že sa vám páči. Prosím zanechajte komentáre, vaše názory vždy potešia:)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-17947190868309314902013-07-15T03:02:00.000-07:002013-08-05T12:27:34.723-07:00Behind The Enclosure 3<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nový...
čo?!“ zaujato som sa pýtala, lebo táto informácia možno konečne niekam viedla. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Prírastok.
To je tá s tými vidinami, nie?“ spýtal sa ten, ktorého meno zatiaľ ešte
nikto nepovedal, a skúmavo si ma preskenoval. Konečne nejaká zmena, tento
mal nádherné, nebovo modré kukadlá, momentálne spočínajúce na mojom hrudníku.
Chytila som jeho bradu a naklonila hlavu tak, aby sa pozeral na nejaké
zmysluplnejšie miesto, ako je napríklad moja tvár. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Takže
vidiny?“ pokračovala som vo výsluchu. Nech robia títo tu čokoľvek, očividne sú nováčikovia.
Teda okrem Stylesa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ty si
riadny chuj, Louis,“ konečne známy hlas. Teda... Známy ako známy. Harold sa
vyrútil spoza môjho chrbta, chňapol ma za ruku a ťahal preč.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Sú tu
noví,“ povedal ospravedlňujúco, kým sme sa rútili do neznámych končín tejto
budovy. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja tiež.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Oh. Môj.
Bože,“ koktala som, keď ma Harold voviedol do jednej obrovitánskej miestnosti.
Ocitla som sa vo veľkej presklenej chodbe s niekoľkými desiatkami dvier
z rovnakého materiálu. Každé dvere viedli do štvorcovej miestnosti,
taktiež sklenenej, a odtiaľ viedli dvere do ďalšej a ďalšej
a ďalšej. V každej takejto „kocke“ stál nejaký človek, no už na prvý
pohľad boli všetci neobyčajní. V kocke najbližšie pri mne stálo plavovlasé
dievča v červených šatách s bielymi bodkami. Nebovo modré okále sa
uprene dívali na kvet, vznášajúci sa pred ňou. Ani sa nepohla, rovnako ako ten
kvet. V ďalšej malý chlapec, nemohol mať ani pätnásť, sedel na drevenej
stoličke, v rukách držiac hrubý blok, na ktorom sa postupne rysovala
panoráma ľudí a miestností pred ním. Bez pera, či ceruzky.
V nasledujúcej bola medzi dvomi chlapcami natiahnutá nepriehľadná plachta
tak, aby ani jeden z nich nevidel toho druhého. Jeden, približne sedemnásť
ročný, len sedel na stoličke a nemo hľadel pred seba. Ten druhý však niečo
závratnou rýchlosťou čmáral na papier, ktorý držal. Keď skončil, prešiel na
druhú stranu plachty, ukázal papier sediacemu a ten zase bez slova
prikývol. Pery oboch sa zvlnili do spokojného úsmevu a potom každý prešiel
znovu na svoju stranu plachty. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vitaj
v našej škole, Zara Shapirová,“ povedal Harold a jeho hlas znel veľmi
hrdo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„V škole?
Č-čo sa tu učia všetci títo ľudia?“ habkala som, pretože som sa stále
nedokázala stotožniť s tým, čo vidím pred sebou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ovládať
svoje schopnosti,“ odvetil, akoby to bola tá najprimitívnejšia otázka, akú som
len mohla položiť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale načo?
Ja som spokojná presne tak, ako som teraz,“ nechápavo som vravela. Všimla som
si kovové náramky na ľavej ruke všetkých „študentov“. Všetkých, okrem mňa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno,
pretože zatiaľ tvoje schopnosti nie sú dostatočne vyvinuté a preto ešte
nepredstavuješ nebezpečenstvo pre tvoje okolie. No časom sa to zmení a my
ťa na to pripravíme,“ odrecitoval a mne bolo jasné, že som zase položila
jednu z tých otrepaných otázok, ktoré už pravdepodobne počul miliónkrát. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Takže,
povieš nám, čo dokážeš, alebo máme zavolať Thomasa, aby nám to povedal?“ spýtal
sa a hlavou kývol smerom k chlapcovi na jednej strane plachty. Pri
myšlienke, že by sa mi niekto neznámy mal hrabať v hlave a čítať
moje, momentálne zmätené, myšlienky, som sa znechutene otriasla.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako už
zaiste viete, mávam vízie,“ vysúkala som
zo seba. Len nemo prikývol a čakal, ako budem pokračovať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Vidím
ľudí... Vidím, ako umierajú,“ hovorila som. Čítala som výraz jeho tváre,
pozorovala, ako sa mení zo zvedavej na zmätenú, po čase na hraný pokoj.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tie
úmrtia... Sú skutočné. Naozaj sa to stane, deň alebo dva po tom, čo som to
videla,“ pokračovala som, on len prikyvoval, neschopný slova. Palcom
a ukazovákom si prešiel po brade, tváriac sa, ako tvrdo premýšľa. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif; line-height: 115%;">„Zaujímavé. Koniec koncov,
ako všetci tu,“ podotkol. „Poď za mnou, urobíme potrebné opatrenia,“ dodal
a gestom rukou ma popohnal, aby som ho sledovala. ’Potrebné opatrenia‛. Čo
si pod tým mám ako predstaviť? Chcú ma zavrieť do jednej z tých kociek,
nasadiť mi na ruku náramok, ktorý mi do žily okamžite vstrekne nejaký jed, ak
opustím túto budovu a tak zariadiť, aby som sa odtiaľto ani nepohla? Sú to
nejakí federálni agenti? Štátny úrad? FBI?! Alebo len blázni, ktorí ilegálne
odchytávajú ľudí ako som ja a využívajú ich na postupné ovládnutie sveta?
Zomriem, napadlo mi náhle. </span><br />
<span style="font-family: Georgia, serif; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeFA46-LMiZTeRwkZTDwDQ6emIgnsdrjg1zqGi5rftUQg3xo0fT_PUlpnnVBBIg1Ac5m-IjkPwi3sAL-Lns34CdtN5krbk3VmRKxQmAKzNkL09yyv1TdunTbayU2Wgy2u5CuuEjcbRmYDA/s1600/988542_545320878842544_1953398905_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeFA46-LMiZTeRwkZTDwDQ6emIgnsdrjg1zqGi5rftUQg3xo0fT_PUlpnnVBBIg1Ac5m-IjkPwi3sAL-Lns34CdtN5krbk3VmRKxQmAKzNkL09yyv1TdunTbayU2Wgy2u5CuuEjcbRmYDA/s320/988542_545320878842544_1953398905_n.jpg" width="231" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Videli ste X-Mena? Tak potom vám je táto škola povedomá. Avšak moji žiaci nie sú žiadny mutanti. Nie, nerobím písanú atrapu s One Direction na tento film, ak sa chcete opýtať. Táto škola je len prostredie, kam som svoje postavy zasadila, pointa príbehu sa bude skrývať v niečom celkom inom. Tak dúfam, že zotrváte až do nej. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Denisa - Áno, bude tam 1D.</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Lucka - Smaragdy sú zelené (či?) a neviem, mne sa zdajú hnedé:)</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Zanechajte mi tu komentáre a nejaké tie reakcie, veľmi ma potešia. </span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif; line-height: 115%;"><br /></span>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-86719113059710656912013-07-13T07:09:00.001-07:002013-07-13T07:09:14.186-07:00Behind The Enclosure 2<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Keď sa
jeho karamelové oči konečne odlepili od môjho čela, kývol hlavou
k Eleanore, ktorá ma odpútala. Schmatla ma za predlaktie a nasilu
postavila. Stŕpnuté nohy ma najprv naklonili dopredu, potom dozadu, až som
napokon konečne udržala balans. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Som
Harold,“ povedal kučeravý, kráčajúci pred nami. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja som
povedala aj priezvisko,“ poznamenala som.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja som ťa
žiadal len o meno,“ povedal. Stále si udržiaval určitý odstup, no aj
napriek tomu bol jeho hlas zdvorilejší a vľúdnejší, ako ktorýkoľvek, čo
som počula pred ním.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Styles,“
povedal napokon a ja som prepukla do jemného chichotu. Zaujímavé meno,
Harold Styles. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Takže
Harry...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„HAROLD!“
napomenul ma nasrdene.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Harold,“
zopakovala som preafektovane, márne sa snažiac napodobiť jeho príšerný britský
prízvuk, a potom som pokračovala: „Kam ideme?“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Do
sídla,“ odpovedal stručne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Sídla
čoho?“ nechápavo som sa spýtala a blúdila očami po priveľmi presvetlenej
miestnosti. Halogénové svetlá na strope blikali každú pol sekundu
a vytvárali nepríjemne strašidelnú atmosféru, ktorú Haroldove ťažké kroky
len dolaďovali. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nášho
sídla. A už viac nevyzvedaj,“ odbil ma skôr, ako som stihla položiť ďalšiu
otázku. Bola som neskúsená, hlúpa a mladá. Mala som utekať, nemala som im
dovoliť nasadiť mi tú hlúposť na ruku, ani uväzniť ma, do toho „neväzenia“. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Len som
chcela vedieť, kam ideme,“ dodala som ešte na záver a nečakala som, že sa
mi dostaví aj odpoveď.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To miesto
ti zmení život,“ povedal. A mal pravdu.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Nasledujúcich
24 hodín zo mňa robili oficiálneho väzňa. Väzňa vo vlastnom tele, väzňa, ktorý
uväzňuje zase ostatných. Nevedela som, kto bol Harold Styles a netušila
som ani, čoho sídlom je táto budova. Jediné, čoho som sa v danej situácii
mohla chopiť, bolo to, že som výnimočná. Vraveli to oni, ja to viem. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Hneď, ako
sme vošli obrovitánskymi dverami na číselnú kombináciu, ma Styles predal
ďalšiemu chlapíkovi. Bol približne rovnako starý, taktiež tmavé oči, no nie
také magické, ako Stylesove. Havranie vlasy mu jemne padali do čela
a snedá pokožka až priveľmi vynikala v týchto svetlých priestoroch. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je
Zayn. Zayn Malik,“ povedal Styles a jemne ma postrčil smerom k menovanému.
Vystrela som pred seba trasúcu sa ruku, ktorú jemne uchopil a pobozkal. Gentleman,
pomyslela som si, no navonok som nedala najavo žiadne rozpaky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara
Shapirová,“ slušne som sa predstavila a vzápätí sa vymanila z jeho
dlane.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Teší ma,
Zara,“ povedal a vo všetkej počestnosti sa pousmial. Styles si nás najprv
oboch premeral a keď zistil, že žiadna chémia, teda aspoň z mojej
strany, nie je na mieste, spokojne odišiel. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Takže,
prečo si tu, Zara?“ spýtal sa so záujmom v hlase a konečne som mala
pocit, že ma tu niekto nechce vypočúvať.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja
neviem,“ priznala som a chytila ho za zápästie. Zastavil, no chvíľu váhal,
než sa ku mne otočil tvárou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo so
mnou chcú robiť?“ spýtala som sa naoko vydesene, a zmätene som zaklipkala
očami. Precízne namaľované mihalnice tu urobili menší prievan, keď som sa
snažila svoj herecký výkon priviesť k dokonalosti. Hoci som nevedela, čo
čakať, a či sa toho báť, vedela som, že najjednoduchšie sa mámia
informácie od ľahko zmanipulovateľných objektov. A vzhľadom k tomu,
že som mala aj pekne zaoblený zadok, aj celkom bujné poprsie, týmto sa rozhodne
bude ľahko manipulovať. Uhrala som to na stratenú a bezbrannú, ktorá nutne
potrebuje pomoc nejakého nabušeného kreténa, ako je tento. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara, si
výnimočná,“ povedal a chytil moju dlaň do jeho obrovských rúk. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To už som
počula,“ odvrkla som trošku namosúrene.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dokážeš
veci, o ktorých ostatní len čítajú v sci-fi knihách a ani o tom
netušíš.“ Išlo to pomaly, no hádam sa rozhýbe. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ver mi,
tuším,“ povedala som pevne a hneď na to som si zahryzla do jazyka.
Hlupaňa! Bezbranná neznamená sebavedomá!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Netušíš.
A práve preto si tu. Aby sme zistili, čo vieš a vy...“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„No ták,
Zaynie, nebal nám tu nový prírastok,“ spoza Zaynovho chrbta sa dovalil ďalší,
tiež pekný muž. Ak to takto bude pokračovať, možno nakoniec toto miesto nebude
až také útrpné, ako som si myslela. <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9GL0FT14kfEmVILUZd09wuhCXgPcVR5EeqjcgJNeSYGavdrkVDenPJ49V8OOxcKavptilPjLdzJFaHsHt7J5go7LX6NXlR2nCZAqTNnCwvdlGIAu7GYXgelnZDjhkNdiQbag2e2ZG-GI3/s1600/7052_610887528936312_1629898922_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9GL0FT14kfEmVILUZd09wuhCXgPcVR5EeqjcgJNeSYGavdrkVDenPJ49V8OOxcKavptilPjLdzJFaHsHt7J5go7LX6NXlR2nCZAqTNnCwvdlGIAu7GYXgelnZDjhkNdiQbag2e2ZG-GI3/s320/7052_610887528936312_1629898922_n.jpg" width="295" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Tieto prvé časti sú celkom nezáživné, ja viem. Ale najprv musím Zaru oboznámiť s prostredím, až potom sa skutočne začne niečo diať. Dúfam, že pri tom dovtedy vydržíte. Komentáre potešia, reakcie tiež:) </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-84088289075992607662013-07-10T07:37:00.001-07:002013-07-10T07:42:31.261-07:00Behind The Enclosure 1<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Kráčala
som dlhou tmavou ulicou, všade naokolo sa povaľovali prázdne kelímky od
nízkotučných jogurtov, pokrčené fľaše od presladených malinoviek a hnijúce
šupky z ovocia. Sem tam mi pred očami prebehla plešivejúca mačka, či krívajúci
potkan, no potom opäť celá ulica utíchla. Do týchto ponurých končín, známych
najväčším počtom úmrtí za posledný rok, a v túto nočnú hodinu by sa
pobral len niekto s nabitou pištoľou za opaskom alebo úplný hlupák. Za
mojim chrbtom niečo zašušťalo, no ja som odhodlane kráčala ďalej. Už nikdy viac
nemusím mať príležitosť ako bola táto. Obrovský oblak zahatal moje jediné
svetlo v podobne mesiaca v splne a vzápätí sa moja noha ponorila do
niečoho mäkkého. Znechutene som sa striasla, no musela som pokračovať ďalej. Za
chvíľku, keď už sa aj ten neprajný mrak odvalil preč a ja som tak zase
mala možnosť ako tak zaostriť na predmety predo mnou, sa začala v diaľke
črtať nízka tehlová budova. Zmorene, s jednou nohou po členok
v nejakom humuse, som sa dotackala pred vylomené dvere, opreté
o stenu. Prešla som otvorom, ktorý po nich ostal, a ocitla som sa
v známej miestnosti so zrúcanými stenami naokolo. Prekročila som jednu
z nich a ocitla sa v izbe s matracom, ledabolo pohodeným na
zemi. Ležal na ňom, do klbka schúlený a zamotaný v bielej deravej
plachte. Podišla som k nemu a jemne ho kopla do chrbta, aby sa
prebral.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zbav ma
toho,“ sykla som naňho potichu, keď som si už bola istá, že je schopný vnímať
okolitý svet. Posadil sa a pretrel si oči, akoby v tejto miestnosti
bez osvetlenia mohol vidieť niečo viac. Moje oči, už zvyknuté na tmu,
zaregistrovali jeho pohybujúcu sa siluetu – postavil sa. Chytila som jeho ruku
do dlane a položila ju na zariadenie pripevnené na mojej ruke. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Toto
nevyzerá dobre,“ poznamenal, zatiaľ čo podrobne pomocou hmatu, skúmal to čudo.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo
o tom vieš?“ spýtal sa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič. Len
že to vybuchne, keď sa to pokúsim dať dole,“ odsekla som. Akoby som tu bola ja
ten macher cez techniku...<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo keby
si prišla cez deň? Nič nevidím,“ posťažoval sa a pustil moju ruku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A čo keby
si sa posnažil? Myslíš, že keby som mohla prísť hocikedy, tak sa sem trmocem
teraz?“ oborila som sa naňho a zase pricapila jeho dlaň na niečo
v štýle náramku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A čo keď
to nevyjde?“ spýtal sa a ja som cítila, že na mňa uprene pozerá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tak ma
budeš mať na svedomí, Shay,“ odpovedala som jasne dúfajúc, že k ničomu
takému nedôjde.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dokedy ma
tu ešte mienite držať?!“ oborila som sa na nesympatickú ženu v nohavicovom
kostýme z minulej sezóny. Uhladila si vlasy zalakované v precíznom
drdole, no jej tvár ostala kamenná.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Dokiaľ
nám nepovieš <i>všetko,</i>“ odsekla bez
toho, aby sa na mňa čo i len pozrela. Všetko. To slovo títo ľudia tak radi
používajú, aby nemuseli konkretizovať a vy im tak vysypete aj to,
o čom nemali ani páru. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako
vidím, asi si tu ešte chvíľku posedíme.“ Do miestnosti vošiel príťažlivý muž,
asi dvadsiatnik, s týmito slovami. Jemne si prehrabol hnedé kučery
a zamieril ku mne. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo to tu
máme, Eleanore?“ spýtal sa tej nevkusnej ženy, stojacej nablízku, zatiaľ čo si
ma premeriaval skúmavým pohľadom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič nám
nechce povedať. Akoby sme už aj tak všetko nevedeli,“ povedala
a opovrhovačne na mňa fľochla. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemám vám
čo povedať,“ cekla som a odvrátila pohľad. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Meno?“
spýtal sa a podišiel ku mne. Keby som sa mohla hýbať, dupnem mu na nohu
alebo jednoducho odídem. Lenže ja nemôžem. Pripútanie nôh aj rúk
o stoličku železnou reťazou trochu brzdí vašu iniciatívu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Zara
Shapirová,“ zamrmlala som, stále sa úporne vyhýbajúc kontaktu našich očí. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Myslel
som tvoje skutočné meno.“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Toto je
moje skutočné meno,“ vyhŕkla som a strhla hlavu smerom k nemu. Presne
viem, čo chce docieliť, ale nepodarí sa mu to.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Toto meno
ti dala tvoja matka?“ spýtal sa pochybovačne a jeho oči, pripomínajúce
roztekajúci sa karamel, pevne hľadeli do tých mojich. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nemám
matku,“ povedala som s rovnakou odhodlanosťou, akú prezentoval aj on. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To je mi
ľúto, Zara Shap...“</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">
„Nie je. Vy necítite ľútosť,“ prerušila som ho, kým nepovedal jednu
z najväčších lží na svete. Videla som, že ho moja reakcia prekvapila, no
snažil sa veľmi neúspešne to skryť. Taktiež som videla, ako tá ochechula
Eleanore prikývla a potom sa sama pre seba uškrnula. Keby som vtedy
tušila, že už o chvíľku bude mojou podriadenou, možno by som sa zachovala
inak. No teraz som len mlčala a hľadela pred seba na kučery toho chlapíka,
ktorý nevedel, čo má očakávať, a tak len pozeral a premýšľal. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYgnEEZ7uNWNtJFNbChq9N2WxS7n3ixdcxK-IdCeA6usO0rgTFrs8RNPTMZGazWW03EfqdB3s9rHMIt5iiqfb8ZVmSN4KqlicWB76fioZAmRRsGEeEofLXvHyGfx5H3MK0KO1OQQFsEcz-/s1600/tumblr_mos4e7SEmM1rtnjoro1_500.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="316" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYgnEEZ7uNWNtJFNbChq9N2WxS7n3ixdcxK-IdCeA6usO0rgTFrs8RNPTMZGazWW03EfqdB3s9rHMIt5iiqfb8ZVmSN4KqlicWB76fioZAmRRsGEeEofLXvHyGfx5H3MK0KO1OQQFsEcz-/s320/tumblr_mos4e7SEmM1rtnjoro1_500.png" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">A je to tu. Moja prvá fanfiction, aj keď tak táto časť priveľmi nevyzerá. Priam vôbec. Nevadí. A takisto viem, že to pôsobí dosť chaoticky, ale všetko sa vysvetlí. Raz. Sú pre mňa strašne dôležité vaše názory, takže šup, ak ste to čítali, píšte do komentára. Alebo aspoň zanechajte reakciu. A ďakujem za krásne komentáre ku koncu TFS. Naozaj som strašne rada, že sa vám to páčilo:)</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-63535544843799754132013-07-01T03:47:00.000-07:002013-07-01T10:21:27.317-07:00The Family Secret 30 - THE END<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Možno na svete predsa len je
nejaká spravodlivosť, no možno má len Zayn dostatočný pud sebazáchovy. Možno za
toto môžem vďačiť nejakým silám zhora, či vesmíru, no možno som
jednoducho len dobrá herečka. A možno je tu priveľa nepravdepodobných
možno a žiadna jasná odpoveď. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo myslíš, mami?“ zašepkala
som. Jemný vánok zašuchotal lístím na stromoch, no potom opäť celý cintorín
upadol do ponurého ticha. Pousmiala som sa nad svojou naivitou, keď som dúfala,
že by sa mi dostavila nejaká odpoveď a mihalnice na spodnej strane oka
zmočilo pár zblúdilých sĺz.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Nebolo to tak dávno, čo svet zočil
Arrianinu pravú tvár. Sebeckú. Pokryteckú. Naivne dúfajúcu, že by ju Zayn
niekedy mohol milovať. Asi by sa k sebe aj hodili, pretože majú minimálne
jednu vec, ktorá ich spája. Obom som im verila, obaja ma sklamali. A obaja
teraz sedia. Zayn sa priznal len k činom, ktoré som spáchala ja, čiže
Arriana si musela svoj trest odpykať až do konca. Náš rozhovor bol naším
posledným kontaktom, čoskoro na to ma prepustili. Očakávala som, že pred bránou
nápraváku ma bude čakať Jakeova tvár s previnilým výrazom, či zmäteným
pohľadom, premýšľajúc, či by sa mal ospravedlniť. A bol tam. No žiadny
previnilý výraz tváre sa nekonal, pretože nebol sám. Prišli všetci. Jake, Paul,
aj Amanda. A všetci boli šťastní. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Vzduchu a čiernemu
mramoru predo mnou som venovala letmý úsmev a voľnou rukou si prehrabla
zmuchlané vlasiská. Na náhrobnom kameni v tvare srdca bolo zlatými
písmenami vygravírované meno mojej mamy. V kahanci položenom na časti, pod
ktorou bolo jej telo, blčal maličký plamienok, v dennom svetle takmer
zanikajúci. Keď som položila oranžovkasté kalie vedľa kahana, plamienok sa
zachvel, no napokon zaujal pôvodnú podobu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Viem, že si ich milovala,“
šepla som opäť do prázdna a chrbtom ruky odstránila slané potôčky rinúce
sa z mojich očí. Potiahla som nosom, aby bol môj hlas aspoň trošku
zrozumiteľný, a pokračovala: „No nie tak veľmi, ako my milujeme teba.
Chýbaš mi a nielen mne. Nemohla som ťa tu navštíviť veľmi dlho
a strašne ma to mrzí, ale teraz som tu. A viac ako hocičo na svete si
želám, aby si ty neležala tam dole, ale sedela tu vedľa mňa, hojdala ma
v náručí a hladila po vlasoch. Avšak vďaka tomu, že si odišla, môžu
byť konečne spolu dvaja ľudia, ktorí sa milujú, a ja dúfam, že majú tvoje
požehnanie. Ľúbim ťa, mami.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Spoza môjho chrbta sa ozvali
tiché kroky a vzápätí mi veľká dlaň stisla plece. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Poď, Neli, je čas ísť.“ Ten
hlas patril Paulovi, a hoci som ho momentálne preklínala, že sa votrel do
môjho súkromného monológu, mal pravdu. Kvety odovzdané. Slová, ktoré mali byť
vyslovené, sú. Tieto slzy sú zbytočné, aj napriek tomu, že patria takému
dôležitému človeku. Ja viem, že mama by nechcela, aby sme pre ňu vyplakali
toľké slzy, že omnoho radšej by na našich tvárach videla pery, skrivené do
spokojného úsmevu. Pretože ľudí nemôžete zachrániť, môžete ich len milovať.
Súhlasne som prikývla a pozviechala sa na rovné nohy. Smer, najlepšia
pizzéria v meste. Hrubé nadýchané americké cesto, kvalitný paradajkový
základ a dvojitá porcia všetkého, čo sa len dá zjesť. Neviem, či náhodou
tú moju pizzu nepripečú alebo to nepreženú s cesnakom, no jednu vec viem
isto. Že celá moja minulosť ostala za mnou. Pretože jediné, čo mám, je prítomný
okamih a moja rodina. A, samozrejme, účasť na budúcoročných majstrovstvách
v boxe. To zlato bude moje. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;">THE END </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh75c_jh8WsH7ff3EE88i-52cQPmW_R47TrB_d7KnCHXyitHaIqEKV6rCNX1MB6g-NcEo3MryGYddCC0n6f2Ngxp-7MpZGls-FjjfvBPUvLA456l3T_D2fY1za_8y-SvgDK4mUc5wg0glWJ/s605/971526_489566694448436_714568913_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh75c_jh8WsH7ff3EE88i-52cQPmW_R47TrB_d7KnCHXyitHaIqEKV6rCNX1MB6g-NcEo3MryGYddCC0n6f2Ngxp-7MpZGls-FjjfvBPUvLA456l3T_D2fY1za_8y-SvgDK4mUc5wg0glWJ/s320/971526_489566694448436_714568913_n.jpg" width="316" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwPdPKqSgBcWbkWl6gfLSTjLGsO3JPXRiDwwvgFQFyytPhHNHmhKuQOBzwuFMjVLwmbBl9FK9chyphenhyphenUBhb5dixDH7jz92UwFYdFxzPFZZhGD0zVQBZi1AISkbfVDPNq_bCfOMNhU7NhRMKTM/s400/tumblr_mocjz8dvf21rqui1jo1_400.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="205" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwPdPKqSgBcWbkWl6gfLSTjLGsO3JPXRiDwwvgFQFyytPhHNHmhKuQOBzwuFMjVLwmbBl9FK9chyphenhyphenUBhb5dixDH7jz92UwFYdFxzPFZZhGD0zVQBZi1AISkbfVDPNq_bCfOMNhU7NhRMKTM/s320/tumblr_mocjz8dvf21rqui1jo1_400.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ja sama nemôžem uveriť, že už je koniec. Moja Nela mi neuveriteľne prirástla k srdcu, no je na čase sa rozlúčiť. Nejdem sa tu priveľmi rozpisovať, len vás chcem požiadať o názor. Všetci, čo ste to čítali, teraz je ten čas. Aj keď ste pred tým nepísali komentáre, teraz by ste mi jeden zanechať mohli. Urobilo by mi to strašnú radosť, vám to zaberie asi minútu. Čo sa týka nového príbehu, mám jednu ffku, ako som už raz spomínala, takže do komentárov by ste tiež mohli vyjadriť svoj záujem o ňu. Podľa toho pridám prvú časť. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Arrivederci:)</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-13493072024377862812013-06-28T11:10:00.004-07:002013-06-28T13:56:28.726-07:00The Family Secret 29<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">Nepovedala som to ako prosbu,
ani oznam. Bol to rozkaz a myslím, že aj napriek jeho aktuálnemu
psychickému rozpoloženiu, mu to bolo jasné. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„P-prečo by som to asi tak
robil?“ koktal roztrasene. Zayn, Zayn, Zayn... Kam len zmizol ten sebavedomý
lamač dievčenských sŕdc a slušný boxer, ktorého som poznala a... no
povedzme, že mala rada. Pritisla som sa k nemu ešte bližšie, aby mu moje slová
ani náhodou nedokázali uniknúť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lebo inak budem tvoja nočná
mora,“ šepla som. Čím tichšie som svoje slová vravela, tým hlbšie pod kožu sa
mu zarývali. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tsc, čo by si mi asi tak
mohla urobiť? Ty?! Veď si zavretá tu a okrem toho, si nič. NULA!!“ oboril
sa na mňa. Stelesnenie zúfalosti. Čo sa deje tam vonku, kým tam nie som? <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nula? Zlatko,“ zaryla som mu
nechty to hrude, „ak ešte raz budeš chcieť vysloviť podobnú hlúposť, spomeň si
na to, ako som ťa doriadila pred realitkou. Spomeň si na všetky tie trofeje za
prvé miesta, ktoré som doma poctivo leštila každý týždeň. A ak ťa ešte
náhodou aj potom napadne niečo také, ako „Čo by si mi asi tak mohla urobiť?“
tak si spomeň aj na to, ako šikovne si ma naučil otvárať zámky spinkou. A hlavne
nezabúdaj na jeden maličký detail, že v deň môjho odchodu neopúšťa toto
zariadenie len jedna žena, ktorá ťa nenávidí. Budú dve.“ Cítila som, ako jeho
srdce splašene bije, ako jeho telom lomcuje panika a stres, no všetky
tieto faktory ma len posúvali ďalej. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Mňa nevystrašíš,“ pokúsil sa
o pevný tón hlasu, no nevyšlo to. Hovorí sa, že snaha sa cení, no teraz si
ju môže strčiť do riti. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Si si istý? Lebo podľa mňa,
sa to už stalo,“ môj hlas bol na rozdiel od jeho sebavedomý a rázny. Našu
vrúcnu konverzáciu prerušilo otváranie dverí a následne skenujúci pohľad
ženy v uniforme. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Okamžite od seba!“ skríkla na
mňa, očividne si mysliac, že ho buď znásilňujem alebo vraždím a to už ma
ťahala do útrob budovy.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Máš sedem dní, Zayn. Potom sa
zaprisahám, že ťa zničím!“ stihla som naňho skríknuť pred tým, ako sa ťažké
dvere definitívne zavreli a pretrhli môj spaľujúci pohľad venovaný jemu -
dôkazu, že medzi láskou a nenávisťou je skutočne len tenulinká hranica. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Tak, aká si bola?“ vybalila
na mňa Arriana hneď, ako som vošla do izby. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako vieš, že to bol Zayn?“
prekvapene som vyzvedala. Podišla som k rozhádzanej posteli
a vyvalila celých svojich šesťdesiat kilo na ňu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A nebol?“ Ona je normálne
smutná! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Bol,“ odsekla som. Nechcelo
sa mi rozprávať o ňom, nechcelo sa mi rozprávať vôbec. Jediné po čom som
aktuálne prahla je chvíľka pre mňa. Áno, mohla by som sa usalašiť na jednej
z plastových krabíc v našom bunkri, či vyvaliť si šunky na drevenom
stole tak, ako som to robila takmer celé dopoludnie, no nie je to ono. Všade je
niekto, niečo, nejaký rušivý element, ktorý nedá mojej mysli pokoj. Príšerne
potrebujem nechať svoje myšlienky poletovať všade naokolo, motať sa dokopy, aby
nakoniec všetky zapadli do jednotného celku. Ten celistvý útvar celého toho
galimatiášu, čo sa mi usídlil v hlave by bol riešením na všetky moje
problémy, no ja nemám ani minútku bez šumu a ruchu tunajších obyvateliek.
Je to ako šatník. Hoci som nikdy po praní nemala nervy na skladanie bielizne
a vytváranie úhľadných kôpočiek na poličkách v šatníku, no raz za
mesiac ma pochytila upratovacia mánia a nutkanie upratať tento kolosálny
bordel bolo také silné, že som mu napokon podľahla. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„A? Viac mi k tomu
nepovieš?“ Arriana sa stále dožadovala nejakej odpovede. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nie. Rieš si svoje problémy!“
premena môjho hlasu z vyšťaveného na vytočený bola zreteľná. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Fajn, čo sa deje?!“ tón jej
hlasu už viac nebol zvedavý. Nie tak nechutne dotieravo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič. Len sa mi nepáči to, čo
sa so mnou deje...“<br />
„A čo sa s tebou deje?“ prudko sa posadila na svojej posteli a skĺzla
dole na koberec. Chrbtom sa oprela o hranu postele a uprela na mňa
svoje prenikavé oči, očakávajúce... hocijaké racionálne vysvetlenie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja nechcem byť ako ty.
Arriana, mám ťa rada, ale nechcem byť tebou. Lenže som.“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„To nie je pravda...“<br />
„Arriana, celý čas si ma pripravovala na to osudové stretnutie so Zaynom, aby
som ho donútila urobiť to, čo chceš ty! No ty sama si nikdy nedostala
príležitosť, lebo za tebou nikdy neprišiel!“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo chcem ja?! Ty tu nebodaj
chceš zhniť?!“ To už stála pevne na nohách. Plamienky v jej očiach
spaľovali celú miestnosť, no mňa nezastrašili. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Áno, chceš to ty!
A chceš to tak veľmi, že si dokonca presvedčila mňa, že to chcem tiež.
Lenže ja si zaslúžim tu byť!“ Vymrštila som sa na rovné nohy a mojich očí
sa zhostil rovnaký hnev, ako tých jej. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ale ja nie!“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Lenže ja nie som ty!“ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja viem. Pretože keby si
bola, tak by miloval mňa. Len mňa!“ posledné slovo zvrieska na celú budovu
a zosypala sa na svoje pôvodné miesto. <span style="font-size: x-small;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAQ1LRnZ9ZxO8Fj5PgiiTlGwIHf3P5dTdmMUz5LzXdw3hrlI-tfqoxVkQQ-1CadGA2YX0JQJ4UPL38OqpTCXZDWY9b8j5LC_4QmjdCyG2OxZb-ICOBMf9cZhWIFJYvqlcgJo3xWihmKl_p/s749/7875_489058757832563_1732601012_n.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAQ1LRnZ9ZxO8Fj5PgiiTlGwIHf3P5dTdmMUz5LzXdw3hrlI-tfqoxVkQQ-1CadGA2YX0JQJ4UPL38OqpTCXZDWY9b8j5LC_4QmjdCyG2OxZb-ICOBMf9cZhWIFJYvqlcgJo3xWihmKl_p/s320/7875_489058757832563_1732601012_n.png" width="213" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Nová časť, zase jedna z tých lepších. Užite si ju, zanechávajte komentáre a reakcie:) Mimochodom, všimla som si, že sa na častiach niekoľkokrát zobrazujú reakcie priemerné. Ja samozrejme taký názor beriem, len by som bola rada, aby dievčatá, ktoré mi takéto reakcie zanechali, povedali prečo. Mohla by som sa to potom pokúšať vylepšiť a jednoducho by mi to pomohlo:) </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">PS: Túto časť by som chcela venovať Cath, mojej podpore, aj keď niektorým častiam neverím. Uži si ju:):* </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-1436447349292531757.post-42485094484042273042013-06-25T00:36:00.002-07:002013-06-25T10:55:37.960-07:00The Family Secret 28<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Wilhelmová, dnes máte šťastný
deň. Máte návštevu,“ bacharka ma pomerne veselým hlasom prerušila uprostred
diskriminačne založenej úvahy, venovanej všetkým, ktorí veria v niečo, v čo ja
nie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„K-kto to je?“ trochu
zaskočene som sa spýtala, kým som sa ťarbavými krokmi hýbala smerom k nej.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Neviem. Ale môžeš mi venovať
fotku s menom každého tvojho známeho, aby som nabudúce ulahodila tvojej
prehnitej duši,“ sykla a ja som naprázdno prehltla, aby sa z mojich
úst nevydrali nejaké posmešné pazvuky. Žeby básnická vsuvka na spestrenie dňa?
Alebo potvrdenie žiadosti na pobyt do psychiatrickej liečebne? Netuším, ale
omnoho viac ako psychické rozpoloženie tejto ženy nadmerných veľkostí, ma
zaujímalo, kto sa tu dnes rozhodol ukázať. Žeby Paul prišiel, aby sa
presvedčil, že jeho list našiel majiteľa, alebo sa Jake rozhodol prestať ma
mučiť jeho trýznivým mlčaním?! Alebo prišiel niekto z trén... Dvere predo
mnou sa otvorili a ja som opäť zbadala tie známe havranie vlasy
a čokoládové oči. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ahoj,“ vyslovil pomaly. Hneď
ako som vyhľadala jeho pohľad, uprel oči do zeme. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo sa deje?“ spýtala som sa.
Vážne, Zayn, čo sa deje? Žeby si sa rozhodol priznať, prečo je môj chudý zadok
umiestnený tu a nie niekde pred boxovacím vrecom, či expandermi? <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja... Musím ti niečo
povedať,“ stále hovoril vážne a z tónu jeho hlasu mi bolo jasné, že
sa mi nechystá oznámiť hustotu jeho rannej stolice. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nóó, vzhľadom na to, že sme
tu len my dvaja, nemám príliš možností ako tráviť svoj čas. Počúvam,“ snažila
som sa o čo najmenšiu odmeranosť, ale už ma skutočne celá táto maškaráda prestávala
baviť. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„P-poď sem,“ šepkal
a otvoril náruč dokorán. Neisto som podišla k nemu a nechala
jeho svalnaté ruky zovrieť moje maličké telo. Priblížil hlavu tesne
k mojej a jeho pery sa zastavili na mojom ušnom lalôčku. Cítila som
jeho teplý nepravidelný dych a jeho tep mi takmer na oku spôsobil monokel.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Je to moja vina. To všetko
som spôsobil ja...“ pošepkal mi tak potichučky, že ak by nemal ústa blízko
môjho ušného bubienka, nepočula by som z toho nič. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O čom to hovoríš?“ stále som
nebola rozhodnutá, či mu prezradím, že o všetkom viem. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„O tej lúpeži
a o tom, že si tu. Je to moja vina, ja som ťa udal,“ povedal napokon.
V duchu sa na mojej tvári uvelebil úsmev od ucha k uchu, no navonok
som ostala úplne pokojná. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ako to myslíš?“ Možno som sa
pre dôkladnejší efekt mohla trošku zakoktať, no momentálne zvedavosť víťazila.
Chcem z neho vyžmýkať všetko, do poslednej kvapky, kým nenadobudnem pocit
satisfakcie za to, čo urobil. Vysajem z neho všetko, čo má, ako
v detstve dužinu z citróna, či iného citrusu. Aj s tými
nechutnými kôstkami, ktoré ani za nič nechceli skĺznuť dole mojim tráviacim
traktom a vždy ich omnoho viac lákala cesta opačným smerom. A potom,
keď už z neho neostane ani čerstvá kôra, ktorú postrúham do koláča, ho
odkopnem tak, aby mal pocit, že už mu neostalo vôbec nič. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Počula si dobre. Urobil som
to a nie prvý raz. Nikdy som nemal odvahu žiadnej z tých nešťastníc,
čo na mňa narazili povedať pravdu, no ty nie si nejaká šlapka, čo sa mi
priplietla do cesty pri šlapaní chodníka,“ precedil pomedzi zuby a stále
sa neodvažoval pohnúť z našej pozície. Čo keby si sa mi, ty odpad ľudstva,
aspoň pozrel do očí? Alebo sa bojíš, že by ťa niekto začul a tvoje fajnové
pozadie by skončilo na podobnom mieste? <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čím som si zaslúžila toto
tvoje seba prekonávanie?!“ znechutene som odvrkla a nepohodlne sa
zahniezdila. Jeho náruč mi prišla zrazu príliš tesná a novonadobudnutý
pocit klaustrofóbie ma donútil striasť sa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Ja... ľúbim ťa, Nelka.“ On mi
fakt povedal... NELKA??!! Túto zhovadenú zdrobnelinu svojho mena som zo srdca
nenávidela. Tentoraz som sa už však pousmiala aj v reálnom živote.
Znechutene som si odfrkla, na čo sa Zayn jemne strhol. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Čo je?“ povedal konečne
hlasom normálnej hlasitosti, no vystrašene. Prudko som zo seba striasla jeho
ruky a odsotila ho o pár centimetrov ďalej, von z môjho osobného
priestoru. Bublina opäť nadobúda svoju starú obrannú podobu. Vyjavene na mňa
hľadel, jeho očné bulvy len silou vôle držali na správnom mieste. Obišla som
toto zúfalo vyzerajúce stvorenie a zastavila som sa, keď mi bol chrbtom.
Opäť som obmotala svoje ruky okolo jeho tela a postavila sa na špičky, aby
som tentoraz bola pri jeho sluchových orgánoch ja. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Nič, Zayn. Nič nie je.
Práveže je skvelé, že ma ľúbiš. A vieš prečo, miláčik?“ na pár sekúnd som
sa odmlčala a dala priestor jeho typovaniu, ktoré sa nedostavilo
a tak som pokračovala. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">„Pretože keď
ma tak veľmi ľúbiš, tak sa priznáš.“</span><br />
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj854KLqSH87f4A2MjbSe-NFBcubT4rCQF6qYGrfR7n46iIo21GmWIL7fsz2HfCR-0bi05v6rhSCeuqpZQ6Mh1b9gY3NmHiIu7aoA2SwBB4PCVcGhM01AASauV-p5v2LVqPZwQltonl-B9u/s1600/7246_546702298704402_1588937144_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="209" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj854KLqSH87f4A2MjbSe-NFBcubT4rCQF6qYGrfR7n46iIo21GmWIL7fsz2HfCR-0bi05v6rhSCeuqpZQ6Mh1b9gY3NmHiIu7aoA2SwBB4PCVcGhM01AASauV-p5v2LVqPZwQltonl-B9u/s320/7246_546702298704402_1588937144_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Woalá, je tu nová časť a je pomerne dlhá. Rozhovor medzi Nel a Zaynom ešte neskončil a uvedomujem, že som to dosť zle odsekla, ale inak sa nedalo. Nerada píšem gigantické časti, tak som to chcela rozdeliť. Úprimne, táto časť sa mi celkom páči, tak dúfam, že sa bude páčiť aj vám. Užite si ju a zanechajte mi reakcie a komentáriky:)</span></div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04641613065903246330noreply@blogger.com6