piatok 9. augusta 2013

Behind The Enclosure 10

„Tak, toto je tvoj apartmán,“ povedal Zayn a hodil moju obrovskú cestovnú tašku k manželskej posteli s baldachýnom. S otvorenými ústami som stála ako obarená pred prahom do izby a nedokázala som sa pohnúť. Takú prekrásnu izbu nemajú ani princezné v detských rozprávkach. Už len tá posteľ bola väčšia, ako celá moja predchádzajúca izba a všetok nábytok, koberec, závesy, či iné doplnky, boli do bodky zladené so všetkým ostatným. Vytváralo to taký majestátny celok, že ak DaVinci maľoval henten úsmev tri roky, toto by na plátno nepreniesol ani za celý život. Vtom som si všimla dokorán otvorené dvojité dvere, smerujúce do ďalšej spálne.
„Tam budeš spať ty?“ spýtala som sa a hlavou kývla smerom k druhej posteli.
„Nie. Ja budem s Niallom oproti. Ty budeš s Daisy, Louisovou zverenkyňou,“ objasnil a zavrel za nami dvere.
„A ostatné zverenkyne?“ vyzvedala som.
„Vybrali si polišov,“ odsekol a tým uzavrel túto tému.
Daisy bola taká zvláštna osôbka. Ak si odmyslím to, že vedela sálať oheň, bola asi najmilším človekom, akého som kedy mala možnosť spoznať. Povahou aj výzorom presne zapadala do tejto princeznovskej komnaty. Omamný úsmev, ktorý odhaľoval dva rady žiarivo bielych zubov, sa držal na jej tvári dvadsaťštyri hodín denne a opantával všetkých ľudí naokolo. Pricupkala do nášho spoločného apartmánu, blonďaté kučierky jej padali na uzučké plecia a zvonivým hláskom povedala: „Ahoj, som Daisy a neznášam zeler.“ Tak po prvé, kto sa predstaví tým, že nemá rád zeler a po druhé, kto na svete ho rád má?! Do spoločného šatníka začala vybaľovať šaty, väčšinou v pastelových farbách, ktoré nenávidím.
„Ty si...?“ spýtala sa, keď som sa ja očividne k slovu nemala.
„Ó, jasné. Ja som Zara,“ vymáčkla som sa napokon. Zavesila na vešiak nebovomodré šaty s bielymi kvietkami a otočila sa mi tvárou.
„Teší ma, Zara,“ povedala, venovala mi milý úsmev, za ktorým sa však skrývala určitá zvedavosť. Potom pokračovala v robení úhľadných kôpok, ktoré boli nad môj ľudský pochop, pričom si spievala nejaký hlúpy song.

„You can't go to bed
Without a cup of tea
And maybe that's the reason
That you talk in your sleep
And all those conversations
Are the secrets that I keep
Though it makes no sense to me...“

„Je to krásna pieseň, však?“ spýtala sa, keď dospievala.
„Nóó, hm, áno,“ pritakala som, lebo som mala pocit, že jej na tom až prehnane záleží.
„Ty ju nepoznáš,“ skonštatovala. Súhlasne som prikývla, zahryzla do spodnej pery a hrabala v pamäti, kde som už ten romantický text počula. Nič.
„Je to ich pesnička. Napísal ju Louis a toto je časť, ktorú spieva on,“ vysvetlila mi, nežne pohladila biele tričko, ktoré práve vložila do skrine a obrátila sa ku mne. Sršala z nej pýcha, no úsmev na jej perách bol veľmi smutný a v očiach sa jej okrem sĺz lesklo aj niečo iné.   
 „Čo sa deje?“ spýtala som sa ustarane. Tú dievčinu som nepoznala ani hodinu a už mi rvalo srdce, že tu predo mnou stojí taká zlomená.
„Ľúbim ho.“ V tom momente sa zosypala na mäkučký hnedý koberec, pritiahla kolená k brade a nechala tým mokrým slaným znakom smútku voľný priestor. Pribehla som k nej, zavrela za nami dvere šatníku a posadila sa hneď vedľa. Jednou rukou som ju objala, druhou palcom utierala obrovské slzy z krásnej tváre. Už tu viac nesedeli Daisy a Zara – výnimočné študentky nejakej školy zvanej Enclosure. Sedela tu osemročná Zara vo vyťahanom šedom tričku až po kolená a jednoduchých bavlnených nohavičkách. Tuho objímala svoju malú sestričku, Lenku, ktorá nehybne sedela na zemi a počúvala zvuky, ozývajúce sa zdola. Mama sa vo svojom zúfalom amoku zabuchla v kúpeľni a pravdepodobne s fľašou vodky v ruke skuvíňala od bolesti vždy, keď sa ostrá žiletka dotkla jej blednúcej pokožky. Otec bezmocne trieskal na jej dvere a hučal, že ak okamžite neotvorí, tak tie dvere vykopne a následne ju rozdrapí.
„Prečo sa to muselo stať práve nám?“ spýtala sa chladne, oči zapichnuté do podlahy. 
„Neviem,“ odpovedala som rovnako bez duše, ako ona. Netušila som, či narážala na moju chorobu nechorobu alebo mamine následné zbláznenie sa, či otcove výbuchy a vyhrážky na mamine konto, no moja odpoveď bola všeobecná.





Toto je Daisy. A to nad tým nová časť, ktorú si užite. Podľa mňa je jednou z tých schopných. Som zvedavá na vaše komentáre a reakcie, takže mi ich URČITE zanechajte. Ďakujem vám za všetko:)  



7 komentárov:

  1. Presne tak, ako som sľúbila, píšem komentár. Táto časť sa mi páči a páči sa mi aj nová postava. Dúfam, že sa s ňou bude rozprávať aj po turné, pretože myslím, že sa v mnohom so Zarou zhodujú (teda aspoň v tom, že sa zaľúbili do niekoho z 1D). Teším sa na novú časť. Dúfam, že bude taká skvelá ako všetky. Myslím, že bude :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Prekrásne :) ... píšem komentár ale stále som v nemom úžase, pri ktorom neviem vjadriť ako sa mi tá časť neskutočne páčila :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. či je časť dlhá, alebo kratšia, stále je a bude to úžasný príbeh!!!!! <3 je to naozaj dokonalé!! :) pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Uplne úžasné, Ako vždy. neskutocne sa tesim na dalsiu cast. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. dokonalosť...vždy sa opakujem...ale inak to nejde...tá Dalsi mi príde strašné zlatá :) a teraz si nie som istá, či ho ľúbi naozaj alebo ako fanúšika zblaznená do speváka chlapčenskej skupiny <3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. šatníku/duba... prečo nemáte rady zeler, to je výborná zelenina, určite by vám chutila, keby ste ju aspoň ochutnali... výborná časť, prosím pokračuj... e.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. super všetky časti, Daisy je peknučná, ukážeš nám aj Zaru?

    OdpovedaťOdstrániť