streda 22. mája 2013

The Family Secret 20

Hneď, ako sa podrážka mojej tenisky dotkla blatistej zeme, blondýna s tmavým rúžom, strapatými vlasmi, oblečená do tmavých farieb sa ako na povel vymrštila na nohy a v sprievode ďalších troch podobných indivíduí zamierila priamo ku mne. Videla som, ako všetky ostatné, na oboch poloviciach, zdvihli zrak smerom k tej odvážnej alebo možno len hlúpej dievčine, ktorá sa odvážila vstúpiť na chránené teritórium. Blondýna, očividne považovaná za niečo ako vodkyňu, si ma so sarkastickým úškrnom premerala a zastavila pol metra odo mňa. 
„Nová?“ prehodila ľahostajne a zrak jej zastal na mojom, na ňu asi príliš nudnom, oblečení. 
„Stoneová,“ ignorovala som jej otázku a dúfala som, že jej IQ bude postačujúce na to, aby to z môjho predstavenia sa vydedukovala. 
„Krstné meno nemáš, Stoneová?“ spýtala sa, no úsmev na jej tvári sa pomaly menil. 
„Nela. Čo tvoje meno?“ spýtala som sa nebojácne a celým dvorom sa ozval tichý vydesený vzdych. Uvažovala som, či im naozaj príde také nezmysluplné, že som okamžite nezutekala do bezpečia trávnatej polovice a vyľakaných tvárí. 
„Lorensová. Arriana Lorensová,“ povedala presne takým spôsobom, ako ten pekný herec v Jamesovi Bondovi. 
„Podľa reakcií okolia usudzujem, že by som mala byť poctená, Lorensová,“ povedala som a porozhliadla sa okolo seba. Letmo som zachytila dozorkyňu, ktorej by ku šťastiu úplne stačil popcorn, aby si túto scenériu mohla vychutnať naplno. 
„Asi malo, Stoneová. Aké si vyfasovala číslo?“ spýtala sa ma a keď si doužívala môj nechápavý pohľad, dodala: „Izby.“ 
„Sto jedenásť,“ povedala som a odozvou mi bol len ďalší vzdych, tentoraz udivený. 
„Tak to ti prajem veľa šťastia, Stoneová. A opováž sa dotknúť mojich škvŕn na stenách. Pracne som ich maľovala,“ povedala, chytila ma za predlaktie a ťahala smerom k laviciam. Jej sprievod, očividne rovnako zarazený, ako zvyšok dvora, ostal stáť na mieste, bez schopnosti pohnúť sa. Ja som sa len víťazoslávne škľabila a premýšľala, či som si práve nezačala kopať tunel do záhuby. 
„Takže... Za čo tu kvasíš?“ spýtala sa až príliš neutrálnym tónom na človeka, akým bola, keď sme sa podľa možností pohodlne usadili na laviciach. Kým čakala na odpoveď, siahla niekam pod stôl a vytiahla krabičku cigariet. 
„Vykradla som realitku,“ povedala som zahanbene, lebo to celé znelo strašne absurdne. Ona si pobavene odfrkla, no vyzvala ma, aby som pokračovala. 
„Išli sme do toho s kamarátom, on mal vyhodiť elektriku, no niečo zlyhalo...“ spolu so slovom „zlyhalo“ zlyhal aj môj hlas, lebo som si opäť spomenula na Zayna. Tak veľmi by som chcela vedieť, či aj on trčí na podobnom mieste. 
„S kamošom?“ slovo „kamoš“ vyslovila s veľkou nedôverou, no ja som len prikývla a utvrdila tým svoje predchádzajúce slová. 
„Trénujeme box v jednej telocvični, poznám ho od detstva. Nič viac,“ smutne som dodala, no spomenula som si na náš „zážitok“. 
„Myslela som si, že robíš nejaký taký šport. Môj ex boxoval,“ poznamenala, od niekadiaľ vytasila aj bledožltý zapaľovač a upálila si. 
„Ách, Zayn, za takého chlapa by som aj vraždila... Škoda, že bol taký hajzel,“ zasnila sa, no potom sa jej hlas zmenil na nenávistný. Počkať, povedala Zayn? 
„Zayn?“ zopakovala som svoju otázku nahlas. 
„Zayn Faris, môj ex. Poznáš ho?“ spýtala sa ma a lačne si potiahla z cigarety. 
„ZAYN FARIS JE TVOJ EX?!“ skríkla som tak, že ma nepochybne musel počuť aj menovaný osobne. 
„Opakujem, poznáš ho?“ tentoraz bol tón jej hlasu o niečo naliehavejší. 
„On je ten kamarát, s ktorým sme v tom išli,“ povedala som a Arrianina tvár skamenela. 
„Tak to vďačíme za tento pobyt asi tomu istému človeku,“ vravela nenávistne, pohľad zabodnutý do čapatého búrkového oblaku za mnou. 

„O. Čom. To. Do. Pekla. HOVORÍŠ?!“ hovorila som sekano, lebo som nebola schopná súvislej vety. Toto nemôže byť pravda, toto jednoducho nie. Určite nie. 
„Vedel, že som nemala prachy. Pomohol mi vykradnúť jeden značkový butik. Teda, aspoň sa tváril, že mi pomáha. Taktiež sľúbil, že vybaví elektriku a podobné záležitosti, no nahodil to omnoho skôr. Deň pred tým sa tam pomotal, jemne poškodil okno a potom ma k nemu nasmeroval, aby som ním išla zdrhnúť. Jednoducho, perfektne naplánoval, aby ma chytili,“ hovorila ľahostajne a jasne dávala najavo, že už si obdobím smútku prešla. Ja som len lačne lapala po dychu, neschopná vstrebať práve počuté slová. 
„Ale prečo by to robil?“ položila som celkom schopnú otázku, dokonca bola k veci. 
„Lieta v rôznych sračkách a vždy, keď naňho ide nejaké podozrenie, zbalí babenku a naplánuje niečo tak, aby to vyzeralo, že vinná je len ona. A nenápadne sa na ňu snaží hodiť aj svoje predošlé problémy,“ odsekla a opäť natiahla hnusný dym do pľúc. 
„Ale ja nie som nejaká babenka, ktorú len tak zbalil na ulici! Sme priatelia, odkedy prekročil prah našej telocvične. Vraveli sme si všetko...“ odmlčala som sa a potom som znechutene skonštatovala: „Ja som mu vravela všetko...“ 
„Stoneová, nie si prvá ani posledná, ver mi. On je jeden podlý hajzel, jednoducho sa potreboval z niečoho vyvliecť a ty si mu pravdepodobne prišla do rany. Rovnako, ako ja...“ aj ona musela odvrátiť zrak, aby si zachovala masku nedotknuteľnej skaly. Stále nemôžem uveriť... Ten Zayn, môj najlepší priateľ. Nemôže to byť tak, nechcem, aby to tak bolo! On mi predsa chcel len pomôcť, chcel pomôcť Jakovi... A vtedy to všetko začalo do seba zapadať. Ako rýchlo prekusol to, že som ho zmlátila, ako vďačne sa potom so mnou vyspal. Ako bez námietok, či výčitiek, súhlasil s tým, že chcem vykradnúť realitku. Neskúsil vymyslieť iné riešenie. Dokonca sa podujal, že do toho ide so mnou, taktiež bez premýšľania. Všetky jeho hračky, to, ako ma učil otvárať dvere so spinkou, očividne nebol žiaden amatér. Ale keď si to tak spätne prezerám, to on mi naliehavo kázal, aby som išla k počítaču... Prečo by tak robil, ak by nechcel, aby som zistila, že elektrika ide?! No, možno má aj pán profík nejaké medzery. Alebo mi tým chcel dať len nepriamo najavo, aby som odtiaľ vypadla, no povedať mi to rovno, na to nemal gule. Možno si aj sám uvedomil, že ja nie som žiadna jeho babenka, ale stále sa potreboval očistiť. Inak všetko ostatné sedí, dokonca aj svoj trik s oknom zopakoval aj pri mne. Takže už asi nemusím zisťovať, či sa aj on dostal do nápraváku.



Nová časť je tu, aj keď som plánovala nedať ju tak skoro... Na minulej časti boli dóóósť málo komentárov a to ma priveľmi nepotešilo. Viem, sama som písala, že nie je priveľmi schopná, no aj keď sa vám nepáčila tak, ako predošlé, mohli ste zanechať nejaký názor. Osobne si myslím, že táto časť je zase jedna z tých prelomových a nielen preto, že je jubilejná! Som veľmi zvedavá na vaše názory, takže poprosím komentár od každého, kto si to prečítal. Takže, užite si ju, komentujte, alebo aspoň zanechávajte reakcie.

11 komentárov:

  1. Je to skvelá časť. Pri tebe človek nikdy nevie, ako to bude pokračovať... Toto by mi ani nenapadlo. Teším sa na ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. myslela som si že ju Arianna zmláti, a nie že ju vezme do party :) a to, jak, povedala, že Zayn je jej ex...:) fakticky prekvapuješ :)ale nemôžem povedať že táto časť je o ničom :) úžasné !!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tak tohle sem rozhodně nečekala! :OOO jak tě tohle napadlo? :d je to boží :) těším se jak to bude pokračovat :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ten Zayn toto čo? :OOOOO
    Ty kokos akože je neviem čo mám povedať! Len to že to je DOKONALÉ a ja potrebujem ďalšiu a HNEĎ!!!! :3

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak, Miška, dostala som sa ku tomu. Sekera nám dala voľno a na Svete práce sa ododnes neprezerajú rastlinky v okolí, ale čítajú zamotané poviedky. Táto hodina, bolo príjemné zabitie času . Poviedka sa nám zamotáva, a ja začínam byť pyšná, že si si vybrala mňa a poslala si ju mne, aby som ju ešte pred zverejňovaním ohodnotila. Takže, pekne pokračuj.
    Btw. Da fuq Zayn? Jebe ti to?

    Myslím, že ten svoj podpis písať nemusím. Určite vieš, kto som. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Totálne meg perfektná!:3

    OdpovedaťOdstrániť
  7. konečne som to prečítala celé :D :D .. je to úplne mega a nikdy by mi nenapadlo, že sa to bude takto vyvýjať. Pri tebe si človek fakt nemôže byť istý :D inak je to dokonalý príbeh a som rada, že si mi ho sposlala :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Je to úžasné ale po celom tele mam zimomriavky ;D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. čo povedať... dej sa krásne rozvíja, zamotáva... perfektné e.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Zaskočená. Jediné slovo čo teraz môžem použiť. Konečne som sa zbavila mojej poruchy čítania na ntb a hneď som si to nasmerovala sem. A ako vždy to nebola chyba. Žmolím ruky a rozmýšlam, čo napísať ďalej. Asi len to, že je to krimiálnicko-užasné.

    OdpovedaťOdstrániť