pondelok 29. apríla 2013

The Family Secret 15

„Claire Camposová, dieťa,“ povedala a podala mi ruku. Vložila som do nej svoju a ona ju pevne stisla, potom priložila k ústam a jemne pobozkala. 
„Mrzí ma, čo sa stalo,“ vravela Claire a postrkovala ma do ďalšej miestnosti. 
„Odkiaľ to viete? A čo všetko vlastne viete?“ spýtala som sa ešte stále v šoku z toho, čo sa tu deje. 
„Dáš si niečo na pitie? Zelený čaj?“ spýtala sa milo a usmiala sa. 
„Ďakujem, dám si,“ odpovedala som a tiež jej venovala priateľský úsmev. V jej očiach sa zaleskli slzy, no vzápätí sa stratila v kuchyni. Za pár minút sa opäť zjavila a v rukách niesla dve šálky s pariacim sa zeleným čajom, ktorý prevoňal celú miestnosť. Usadila sa vedľa mňa na tmavozelenej pohovke, šálky položila pred nás na odkladací stolík a pozrela sa na mňa. 
„Ako som sa už raz predstavila, som Claire Camposová, sestra tvojej babičky. Teda nevlastnej babičky, moja nebohá sestra Elizabeth bola Paulova mama. Nikdy som nemala tú príležitosť stretnúť teba, či Amandu a úprimne naše prvé stretnutie som si predstavovala inak. No čo narobím. Tento dom sme si s Paulom vymenili a on teraz žije v mojom vidieckom sídle, niekoľko sto kilometrov odtiaľto, ktoré som naňho prepísala. Povedal mi, že sa ho určite pokúsiš vyhľadať, skôr či neskôr a nech ti za žiadnu cenu nehovorím novú adresu, či iné informácie,“ keď dohovorila odvrátila zrak, aby som nevidela, že zopár sĺz si našlo cestičky z jej očí. 
„Chápem, ale ja to aj tak raz zistím a urobím, čo bude treba. Pani Camposová...“ 
„Hovor mi Claire, dieťa,“ prerušila ma. 
„Claire,“ pokračovala som, „nenechajte ma urobiť žiadnu hlúposť,“ povedala som dúfajúc, že ju to obmäkčí. Vzala som do ruky šálku s teplým nápojom a lačne si odpila. 
„Budem ti musieť veriť, Nela,“ moje meno vyslovila s takou láskou, až mi to vyrážalo dych. Videla ma prvý raz v živote, no aj tak som mala pocit, akoby som po dlhých rokoch uvidela milovanú starú mamu z detstva. 
„Hádam to nechceš Jakovi komplikovať ešte viac. Už pre teba urobil toľko, že nechať toto celé na pokoji, by malo byť pre teba to najmenej, čo preňho môžeš urobiť,“ vravela, a hoci v tom nebol ani náznak výčitky, cítila som sa previnilo. 
„Pani Camp.. Claire, toto všetko robím len pre neho, verte mi,“ vravela som zatiaľ čo som dopila posledný dúšok čaju a prázdnu šálku položila na stolík. Začala som sa zberať na odchod, keďže som pochopila, že tadiaľto cesta nevedie. 
„Čo chceš robiť dieťa? Hádam sa nevlúpeš do realitnej kancelárii,“ povedala a na perách sa jej pohrával úsmev. Povedala to zo srandy, no mne to vnuklo nápad. A to, že mám čírou náhodou známeho, ktorý to vie dobre s technikou a hackovaním, bol len bonus. 
„To sa nebojte. Ďakujem za pohostenie, dovidenia,“ kričala som už z chodby a ďalej ma nebolo. 
„Prepáč Zayn, no teraz mi budeš musieť pomôcť, či sa ti to páči alebo nie,“ povedala som len tak sama pre seba zatiaľ čo ma nohy unášali naspäť k realitke, kde som ho nechala ležať.                                                           
Hoci sa už neváľal na holej zemi, ďaleko teda nezašiel. Doplazil sa ku schodom kancelárie, sadol si na ne a hlavu vložil do rúk. Takto som ho našla, vyzeral ako po prehýrenej noci, nebyť zaschnutej krvi na jeho perách a pod nosom. 
„Neverím, že som ťa takto doriadila ja,“ povedala som sarkasticky, kráčajúc k nemu. 
„Neverím, že si sa vrátila,“ povedal absolútne vážne. 
„Hádam si nemyslíš, že by som ťa tu takto nechala,“ vravela som starostlivo a prisadla som si k nemu. 
„Po tom, čo som bol taký chuj, by som sa ti ani nedivil,“ keď dohovoril potiahol nosom a hodil na mňa zlomený pohľad. 
„Ako by som na teba mohla dlho hnevať?“ Z časti to nebola lož, naozaj sme sa ešte nikdy poriadne nehádali a ani som o to nemala ktovieaký záujem, no na druhej strane som od neho potrebovala láskavosť a byť hnusná by asi nebol ten správny spôsob. Pozrel sa mi do očí a na doráňanej tvári vyčaroval chabý úsmev. Objala som ho. On si ma silno privinul k sebe. Vdýchla som jeho vôňu. Chýbal mi. Jeho úsmevy, „nevinné“ pohľady, naše bláznovstvá, či spoločné tréningy. Chýbal mi celý, každá jeho bunka a nedokonalosť. Asi náš vzťah nebol až taký bratsko-sesterský ako som si myslela.



Keďže ste ma potešili krásnymi 10 komentármi a na prvej časti je neuveriteľných 540 zhliadnutí, rozhodla som sa vám dať časť omnoho skôr, ako bolo plánované. Avšak aj napriek tomu, že ste sa s tými komentmi posnažili limit tu stále bude. Tentoraz 5 komentárov, až potom bude časť. Takže, užite si časť, dávajte reakcie a hlavne komentujte. 
PS: Patrí vám jedno obrovitánske ďakujem. Bez vás by som tu nebola:)

8 komentárov:

  1. Taká som nedočkavá, čo sa bude diať ďalej?! Chcem. To. Vedieť! -_- Takže zase len že to je super a (vážne som netušila ako sa cítia ľudia čo píšu komentáre ku každej časti :D fakt nevedia čo písať :D) úžasné!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je to naozaj úžasné!! vážne krásne !!! <3 :) som zvedavá ako sa vláme do tej realitky :D :D :D a ten koniec?? :D :D ako si to myslela??? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. uplne nádherné.nemôžem sa dočkať ďalšej časti ;) tento príbeh je úžastný.má hlavu, pätu, srdce.. všetko :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. uplne dokonale :D uz sa tesim na dalsiu cast :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nedokážem sa dočkať novej časti. Píšeš skvele <3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. bezva, teším sa na ďalšiu časť, super
    e.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Je pravda že som dlho nečítala a ten tvoj včerajší komentár k mojej časti mi dal výčitky svedomia že som nečítala ďalej tento príbeh! Hanbím sa za to ale už som tu a budem poctivo čítať a komentovať a čakať na ďalšie časti! :) Je to naozaj brutálne! :) Nehorázne sa teším na ďalšiu časť! :)

    OdpovedaťOdstrániť